Slovensko - kolónia Vatikánu
Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach, kým múdri kladú svoje slová na vážky. Tieto slová z evanjelia by mali mať na pamäti hlavne tí, ktorí sa usilujú prekrútiť pravdu a chcú, či už vedome alebo nevedome, dostať ľudí do omylu. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda bez najmenšej hanby píše v Katolíckych novinách o akýchsi nebezpečných praktikách novodobých Goebbelsových učeníkoch v slovenskej spoločnosti. Pán Gavenda asi celkom stratil pamäť.
Vyzerá to tak, že pri písaní týchto slov sa rozhodol úplne zavrieť oči pred našimi národnými dejinami, pretože historickým faktom zostane, že najvernejším prisluhovačom Adolfa Hitlera bol na Slovensku práve katolícky kňaz a neskôr prezident Jozef Tiso.
Ani Poľsko nemá takú zmluvu Za verných žiakov bývalého šéfa propagandy v hitlerovskom Nemecku označil hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) M. Gavenda tých, ktorí si dovoľujú prezentovať na verejnosti iný, kritický názor na obsah Zmluvy o výhrade svedomia medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Napriek hovorcovmu scestnému prirovnaniu ostáva pravdou, že to, ako je zmluva postavená, nemá v dnešnom svete obdobu. Ani taká silne katolícka krajina akou je Poľsko, v ktorom sa ako Karol Wojtyla narodil nedávno zosnulý pápež Ján Pavol II si nedovolila prijať zmluvu rovnakého charakteru. Prvý a nie posledný kritický hlas smeruje napríklad k tomu, že výhradu svedomia si môžu podľa návrhu uplatňovať nielen jednotlivci, ale aj inštitúcie zriadené katolíckou cirkvou. Svedomie je však kategória, ktorá vychádza z vnútra jednotlivca, a preto je len veľmi ťažko možné hovoriť o svedomí akejkoľvek organizácie.
Výhrady voči výhradám Základom modernej európskej štátnosti je sekulárnosť. Iba zásada sekulárnosti zaručuje rovnoprávnosť ľudí. Kto sa chce angažovať cirkevne, má na to právo. Kto nechce, má na to rovnako právo. Týmto smerom sa dnes uberajú všetky moderné demokratické štáty, ktoré si kladú za cieľ zabezpečovanie rovnakých práv pre všetkých svojich občanov. Je preto smutné, že návrh zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou má taký charakter, že sa v poslednom čase až v európskych inštitúciách začalo vážne hovoriť o špecifickom „slovenskom prípade“. Podľa ústavného právnika Ladislava Orosza môže nastať situácia, že Slovensko bude v súvislosti s ratifikáciou jednostrannej a nevypovedateľnej zmluvy s Vatikánom sankcionované. „Krajine hrozí sankcia, a preto by bolo dobré počkať s podpisom zmluvy.“ Podobný názor zastávajú aj viacerí experti pôsobiaci pri Európskej komisie. Ak sa ukáže, že slovenská zmluva je v rozpore s európskym právom, komisia musieť namietať na súde. Predseda KBS František Tondra použil diplomatickejší jazyk ako jeho hovorca a kritikov zmluvy označil za nositeľov kultúry smrti. „Proti prijatiu zmluvy sa stavajú práve tí, ktorí sa do našej spoločnosti snažia vnášať kultúru smrti.“ Šéf slovenských biskupov si asi nestihol všimnúť, že už viac ako trinásť rokov je v slovenskej ústave jasne zakotvené, že sme zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Eduard Chmelár v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvy so Svätou stolicou majú ideologický charakter. „Sú to ideologické dokumenty katolíckej cirkvi, ktoré sa opierajú o kanonické právo. Toto právo však môže platiť len vo vnútri katolíckej cirkvi a nemôže platiť pre štát, ktorý nie je viazaný na žiadnu ideológiu a náboženstvo.“
Konflikt s rovnosťou Ústava SR garantuje všetkým občanom, že nikoho nemožno pre vieru a náboženstvo poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Táto základná ústavná garancia sa dostáva do rozporu s obsahom zmluvy, pretože na základe jej textu sa zvýhodňuje na náboženskom princípe katolícka cirkev a priznávajú sa jej práva, ktoré nemajú iné spoločenstvá alebo spolky. Text zmluvy sa tak dostáva do konfliktu so základným princípom, princípom rovnosti. Poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka okrem toho upozorňuje aj na fakt, že zmluva síce umožňuje uplatniť právo výhrady svedomia, nehovorí však už o medziach a spôsoboch jeho uplatnenia. „Uplatňovanie výhrady svedomia bez dôslednej zákonnej úpravy povedie k nepredvídaným skutočnostiam. Nesmieme zabúdať, že za svedomím sa skrýva ľudská bytosť a jej životný osud.“ Principiálnou otázkou v spore o zmluvu je to, či sa Slovensko bude naďalej riadiť zásadou rovnakých práv pre všetkých občanov alebo dopustí, aby jedni boli rovní a iní rovnejší. Takýto zásadný problém však už nemôže nechať ľahostajným nijakého moderného Európana. V konečnom dôsledku kritikom zmluvy vôbec nejde o frontálny útok proti kresťanským základom Európy a už vôbec nie o upieranie katolíkom právo na výhradu svedomia. Poslankyňa Národnej rady SR Eva Černá upozorňuje, že výhradu svedomia už dnes umožňujú viaceré platné zákony. „Slovensko má v súčasnosti prijaté právne normy, podľa ktorých majú katolíci, humanisti, veriaci i neveriaci rovnaké možnosti uplatniť svoje práva na výhradu svedomia.“ Komu má potom poslúžiť zmluva, ktorá chce toto právo jedným priznať a vo vzťahu k iným ho relativizuje, alebo im ho priamo odoberá? To je predsa diskriminácia!
Sociálna náuka cirkvi Otázka zadefinovania práva na výhradu svedomia je veľmi citlivá záležitosť a mala by byť garantovaná každému občanovi len na základe zákona, pred ktorým sú si všetci občania rovní. Dnes je len na škodu veci, že sa v širšej verejnosti otvorene nediskutuje o názoroch či stanoviskách rôznych záujmových skupín a jednotlivcov k tejto problematike. Brzdou pre vedenie otvorenej diskusie nie sú len politici, verejní činitelia, ale i samotní predstavitelia cirkví. Z pohľadu radového katolíka však musí byť na správaní sa vysokých cirkevných hodnostárov, ktorí označujú svojich kritikov za poslov smrti či novodobých goebbelsových učeníkov, zarážajúci ešte minimálne jedna skutočnosť. Biskupi často veľmi oduševnene bojujú za zachovanie stredovekých ideologických praktík a na druhej strane zas slepo ignorujú razantný návrat chudoby a alarmujúcu sociálnu situáciu desiatok tisíc občanom. Sociálna náuka cirkvi dosť jasne upozorňuje na mravný postoj človeka začleneného do celkového hospodárskeho systému spoločnosti. Cirkev a jej predstavitelia by sa mali podľa nej aktívne zaujímať o to, aké hospodárske pravidla prijíma štátna moc a či v konečnom dôsledku kladú dôraz na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a na sociálnu súdržnosť. Ústava SR podobne ako sociálna náuka cirkvi hovorí o tom, že naša krajina stojí na princípoch sociálno-trhového hospodárstva. Je preto priam zarážajúce, ako bez záujmu ignorujú cirkevní predstavitelia búranie základných sociálnych istôt, ako sa prizerajú praktikám pravicových politikov, ktorí demontujú základy sociálnej spoločnosti a vsádzajú na primitívne a neviditeľné pravidla voľného trhu. Za nemého pritakávania katolíckej cirkvi sa zo života slovenskej spoločnosti vytrácajú princípy spoločného dobra a subsidiarity. Ekonomika vyhráva nad ľudskou dôstojnosťou. Stále totiž platí: vodu kážu, víno pijú
Autor je politológ, venuje sa politickým analýzam
