Reklama
Reklama

Kniha, ktorá ochudobňuje dejiny Bratislavy

Odkedy prakticky zanikla literárna kritika na Slovensku, mám čoraz silnejší pocit, že s úrovňou našej literatúry to ide dolu vodou podľa hesla „papier znesie všetko“. Aj renomovaní autori pristupujú k svojej tvorbe menej poctivo, uvedomujúc si, že dôležitejší ako názor odborníka je pre osud diela mediálna propagácia.
Počet zobrazení: 1311
14_chmelarCB-m.jpg

Odkedy prakticky zanikla literárna kritika na Slovensku, mám čoraz silnejší pocit, že s úrovňou našej literatúry to ide dolu vodou podľa hesla „papier znesie všetko“. Aj renomovaní autori pristupujú k svojej tvorbe menej poctivo, uvedomujúc si, že dôležitejší ako názor odborníka je pre osud diela mediálna propagácia. Ladislav Švihran patrí medzi najznámejších slovenských autorov literatúry faktu, no jeho posledné knihy sú iba akýmsi mimovoľným alebo (ak to chcete priamo) „odfláknutým“ zápisom narýchlo zozbieraných faktov – nehodným povesti takého spisovateľa. Jeho najnovšia publikácia, na ktorej s ním spolupracoval Ivan Szabó, je však tou povestnou poslednou kvapkou, ktorá škodí nielen dobrému menu tejto autorskej dvojice, ale v tomto prípade aj obrazu Bratislavy ako kultúrnemu centru s bohatou historickou tradíciou. Kniha Vzácne návštevy Bratislavy sa zamerala na dosiaľ nezmapovanú oblasť dotykov nášho hlavného mesta so svetom. Preto je takýto zámer nanajvýš vítaný. Zdá sa však, že autori (po koľký raz už?) sa spoľahli na neinformovanosť čitateľa, ktorého ohúria menami ako Beethoven, Napoleon, Einstein či Andersen. Takýto kalkul sa však nevypláca. Výsledkom v tomto prípade je, že I. Szabó a L. Švihran „pozabudli“ vo svojom výpočte nie na niekoľkých, ale na väčšinu slávnych ľudí, ktorí navštívili Bratislavu. Je až nepochopiteľné, ako takýto nepodarok môže vôbec uzrieť svetlo sveta. Tak napríklad kniha síce zaznamenáva návštevu A. Delona, ale ktovieprečo sa nezmieňuje o Jeanovi-Paulovi Belmondovi, Sophii Lorenovej, Ornelle Muttiovej, Johnovi Voightovi, Gerardovi Depardieuovi, Tomovi Cruiseovi, Michaelovi Yorkovi a ďalších. Ani slovo tu nenájdeme o takých hercoch ako George Clooney a Nicole Kidmanová, ktorí tu dokonca nakrúcali slávny film Peacemaker, nevraviac o iných hollywoodskych hercoch. V knihe sa spomína lyžiar Alberto Tomba, ktorý sa v našom hlavnom meste zastavil iba pri propagácii svojho parfumu, ale opäť ani slovo o Sergejovi Bubkovi (ten v Bratislave vytvoril dokonca dva svetové rekordy), futbalistovi Pelém či Davidovi Beckhamovi alebo o prvom mužovi na vrchole Mount Everestu, Edmundovi Hillarym. Zoznam ľudí, ktorí tu chýbajú, je však oveľa dlhší a len z prvej mysle spomeniem politikov ako Nikita Chruščov, Leonid Brežnev, Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Džavaharlál Nehrú, Indira Gándhíová, Fidel Castro, Francois Mitterand, Šimon Peres, Madeleine Albrightová, šach Rezá Páhlaví, španielsky kráľ Juan Carlos I., dánska kráľovná Margaret, belgický princ Albert, generálni tajomníci OSN Javier Pérez de Cuellar a Kofi Annan, generálny tajomník NATO Javier Solana, ruský cár Alexander I., niekoľko desiatok hláv štátov, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru William Golding, spisovatelia Ed McBain, Iľja Erenburg, Karel Čapek, Jaroslav Seifert, speváci José Carreras, Placido Domingo, Sting, klavírny virtuóz Anton Grigorjevič Rubinstein, filozofi Jean Paul Sartre, Simone de Beauvoir, Jürgen Habermas, kardinál Joseph Ratzinger (dnešný pápež Benedikt XVI.) a tak ďalej, a tak ďalej – už len tento výpočet mien je väčší ako počet osobností, o ktorých vedia autori knižky. Mohol by som ešte pokračovať, ale nie je mojou úlohou dávať autorom inštrukcie na písanie kníh tohto druhu. Nevraviac o tom, že keď už sem zaraďujú aj Máriu Teréziu či Františka Jozefa I. (hoci boli panovníkmi štátu, ktorého sme boli súčasťou, teda de facto nešlo o cudzincov), prečo nespomenuli aj Jozefa II., Leopolda II., Františka Jozefa II. a mnohých ďalších. Ak tu našli miesto pre Prokopa Veľkého a Jana Jiskru z Brandýsa, prečo nie T. G. Masaryk, Václav Havel či Karel Gott. Pred nami teda leží publikácia, ktorou sa Bratislava nemôže príliš pochváliť, pretože jej história je na návštevu významných osobností oveľa bohatšia. Ak to mal byť iba výber, uznajte, že je dosť nereprezentatívny. Táto knižka by mohla obohatiť len nevzdelané publikum, a to takéto publikácie nečíta. Na skutočného sprievodcu, ktorý by zoznámil širšiu verejnosť s prítomnosťou slávnych ľudí nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, si teda ešte musíme počkať. Nie je to márne čakanie, veď práve vďaka týmto návštevám sa v našej vlasti neraz písali svetové dejiny. Poznanie dotykov Slovenska so svetom je jednou z veľkých dlžôb našej histórii. Táto knižka nás však neposunula vpred ani o krôčik. Skompilovala encyklopedické heslá s novinovými správami, uspokojila sa s prvenstvom svojho druhu na trhu a po stopách velikánov na Slovensku sa vlastne ani nepokúšala pátrať. Škoda papiera i témy. (Ivan Szabó - Ladislav Švihran: Vzácne návštevy Bratislavy. Nakladateľstvo Region, Poprad 2005)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama