Doba bronzová

Nie každá výstava umenia má potenciál (a zámer) zaujať čo najširšie publikum. O „Dobe bronzovej“, súčasnej expozícii v galérii Slovenskej sporiteľne na Zelenej ulici, sa však dá bez pochýb povedať, že má každému čo ponúknuť. Na výber je toho skutočne dosť.

Ako už napovedá názov výstavy („Aetas Aenea“ alebo „Doba bronzová“), výber diel spája predovšetkým materiál. Ide o trojicu sochárov – Tibora Bartfaya, Martina Palu a Ondreja 4, umelcov stále „verných materiálu“. Najmä Tibor Bartfay (1922) je vďaka svojej celoživotnej oddanosti sochárstvu jednou z kľúčových osobností slovenského umenia. Jeho tvorba je neobyčajne rozmanitá; prešla už mnohými vývinovými fázami a premenami – od abstrakcie cez kubizujúce tendencie až po súčasnú preferenciu naturalistického výtvarného prejavu. Napriek diverzite sú však autorove diela ľahko identifikovateľné. Bartfayove sochy ctia figúru a prirodzený tvar, čitateľnosť námetu a myšlienky, ako aj precíznosť a remeselnú zručnosť sochára. Na výstave sú zastúpené diela z viacerých fáz jeho sochárskej tvorby – od sedemdesiatych rokov až po súčasnosť. Okrem nich sa nám predstavujú aj maľby a koláže z Bartfayovej dielne, ktoré svojím imaginatívno – surrealistickým charakterom dopĺňajú celkovú atmosféru výstavy. Inšpirácie vychádzajú z hlbokého vnútra autora, zo znalosti dejín ľudstva, dlhoročných skúseností a vlastného citlivého vnímania sveta. Umenie dvoch mladších predstaviteľov slovenského sochárstva – Martina Palu (1975) a Ondreja 4 (1975) sa viac uberá smerom k vtipnému, odľahčenému zobrazovaniu fenoménov dnešného sveta. Nechýba mu však ani fantazijnosť a umelecká invenčnosť schopná obstáť aj v silnej „konkurencii“ etablovaného, rokmi vycibreného výtvarného prejavu staršieho umelca. Diela Martina Palu využívajú prvky rozprávok, aby ich pretransformovali a posunuli do nových, aktuálnych významov. Jeho sochárstvo je v podstate realistické, používa divákovmu oku familiárne znaky a zaužívné emblémy dnešnej doby. Pretavuje ich však do vlastných umeleckých príbehov. Hrá sa so slovami a frazeologizmami, zamieňa a prehadzuje ich súčasti – a vytvára tak inú, veľkou dávkou humoru okorenenú realitu. Často sa vracia k motívom bohatstva, moci peňazí a podobným „civilizačným chorobám“. Jeho rybka so šupinami zo zlatých mincí či „hrnček var!“, ktorý namiesto kaše varí kopec peňazí, nám pripomína jediné kúzlo, ktoré v súčasnom svete platí za všemocné. Ondrej 4 si umením tiež vytvára vlastný svet – jeho odkaz je však ešte trochu vážnejší. Napriek tomu, že ani jemu nechýba pohľad cez ružové (?) okuliare humoru, zlovestne provokujúce „sexbomby atómového veku“, ponorkové ryby a ďalšie, zbrojnými technológiami inšpirované (po)tvory v sebe nesú aj istú hrozbu budúcnosti. Nápaditosť námetov spojená s originálnym využitím estetických kvalít materiálu bronzu dáva autorovým dielam pozoruhodné výtvarné pôsobenie. Všetci traja patricipujúci výtvarníci sa svojou tvorbou nachádzajú v popredí našej umeleckej scény. Tibor Bartfay je dnes už neodmysliteľným „klasikom“ slovenského sochárstva. Patrí mu množstvo domácich i zahraničných ocenení, absolvoval nespočetné množstvo výstav a iných umeleckých podujatí. Vyštudoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde absolvoval v roku 1949. Svojím umeleckým pôsobením prispel k mnohým urbanistickým realizáciám v našich mestách. Venoval sa sochárstvu monumentálnych aj komorných foriem, no významný je aj jeho príspevok k našej „surrealistickej“ koláži. Martin Pala študoval na Škole úžitkového výtvarníctva, neskôr na Hochschule für Angewandte Kunst vo Viedni. Absolvoval na bratislavskej VŠVU (u prof. J. Meliša) v roku 1999. Svoje diela už prezentoval na mnohých samostatných i kolektívnych výstavách. Ondrej Zimka mladší je tiež absolventom Školy úžitkového výtvarníctva, po ktorej nasledovalo štúdium na University of Newcastle v Anglicku. Výtvarné vzdelanie získal v roku 1999 na VŠVU u prof. J. Jankoviča. Jeho diela sa stretávajú s úspechom na výstavách doma i v zahraničí. Už dnes sú súčasťou mnohých umeleckých zbierok. Koncepcia výstavy je sofistikovanejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nejde totiž iba o náhodné spojenie troch sochárov pracujúcich v bronze. Posolstvo „Doby bronzovej“ rozpráva aj v pominuteľnej sláve a moci i zdanlivo neotrasiteľných civilizácií – ktoré by mali byť mementom aj pre súčasný svet. Mali by nám vždy pripomínať, že jedinými hodnotami, ktoré pretrvajú veky a ktoré raz poskytneme budúcnosti, sú naše vzdelanie, naša kultúra – a naše umenie. Komisárom výstavy je PhDr. Ľuboslav Moza. Vo výstavných priestoroch Slovenskej sporiteľne v Bratislave potrvá do 4. decembra 2005. Autorka je študentkou vedy o výtvarnom umení