Kultúra reči ako zrkadlo duše človeka

Naši predkovia boli bystrí pozorovatelia. Nevyznačovali sa „učenosťou“ ani „vysokoškolským vzdelaním“, ale ich múdrosť pramenila z jednoduchej prirodzenosti, z dôvernejšieho spojenia so základnými silami prírody a vesmíru, z hlbšieho prežívania a pozorovania... života samého. Svoje poznanie a životné skúsenosti vložili do mnohých rozprávok, povestí, prísloví a porekadiel. Spomeňme iba jedno z nich, ktoré úzko súvisí s našou témou: Vtáka poznáš podľa peria a človeka... podľa reči! Ano, ľudskou rečou vychádza na povrch vnútorná, skrytá podstata človeka! Reč a slovný prejav preto nemožno vnímať ako samostatne stojacu jednotku, ale ako vonkajší prejav niečoho, čo je skryté hlbšie pod povrchom, niečoho, čo dalo prvotný podnet k sformovaniu do slovnej podoby. A tým niečím je... ľudská myšlienka. Skrytý vnútorný, myšlienkový život každého jednotlivca! Ak by sme teda chceli hovoriť o kultúre reči a vyjadrovania, nemožno jedným dychom nehovoriť aj o... kultúre myslenia. Lebo tieto dve veci sú prepojené tým najužším spôsobom, pričom jedna nevyhnutne a logicky vyplýva z druhej. Z myslenia a myšlienok povstáva reč, ktorá zase úplne očividne odráža hĺbku, hodnotu a kvalitu nášho vnútorného, myšlienkového života, presne v zmysle na začiatku citovaného príslovia. Ak by sme sa teda chceli, vzhľadom na súčasný nelichotivý stav v zmienenej oblasti, úplne vážne a so všetkou dôslednosťou zaoberať zlepšením kultúry reči, postupným odstraňovaním a v konečnom dôsledku i odstránením nevhodných, vulgárnych a urážlivých slov z nášho každodenného života, treba nevyhnutne zamerať pozornosť na samotné jadro, vlastnú podstatu, v ktorej všetko tkvie a z ktorej všetko prejavené vzniká... na naše myslenie. Lebo vo vedomom dôraze každého jednotlivca len na pozitívne a budujúce hodnoty, na čistotu a ušľachtilosť vlastného myslenia, na jeho celkové zameranie k tým najvyšším ideálom tkvie ozdravenie nielen slovného prejavu, ale v podstate všetkého. „V kvapke vody sa skrýva celý vesmír!“ hovorí opäť jedna stará múdrosť. Podobne i zdanlivo malicherný problém kultúry reči skrýva v sebe veci omnoho ďalekosiahlejšie a hlbšie, akoby sa hádam mohlo na prvý pohľad niekomu zdať! Možno práve preto sa touto problematikou teraz zaoberáme. Žiaľ, reálny život sa bude s dešpektom a s podceňovaním stavať voči podobným argumentom! Výsledkom takejto ignorancie, pohodlnosti či neschopnosti hlbšieho zamyslenia sa však sú situácie, ktoré sa nás dennodenne bolestne dotýkajú. Neadekvátne slová a rozhovory, bezbrehý vulgarizmus, neúcta voči vysokým a ušľachtilým hodnotám – všetko toto je iba zrkadlom našej vlastnej duše, reálneho stavu nášho vnútra a v konečnom dôsledku dokonalým odrazom podceňovania a zanedbávania rozhodujúcej sily ľudského... myšlienkového života. Človek a vlastne celé ľudstvo sa naivne domnieva, že sa vo svojom myslení môže beztrestne zahrávať s čímkoľvek. Vo svojej fatálnej nevedomosti a ignorancii nechce totiž pochopiť, že všetko, čo sa sformuje v tejto jemnej a neviditeľnej úrovni, hľadá nakoniec cesty k prejaveniu sa navonok – k prejaveniu sa celkom reálnemu a úplne viditeľnému, či už slovom alebo činom. Lebo nakoniec svet, v ktorom žijeme, je celý iba projekciou a zhmotneným prejavom našej mysle. A vlastne aj my sami ako osobnosť sme iba tým, na čo myslíme. Taká je tiež naša reč i chovanie. V správnom uvedomení si týchto skutočností je však každému hĺbavému človeku i celej spoločnosti ukázaná cesta k zlepšeniu života. K zlepšeniu a ozdraveniu nielen vo vzťahu ku kultúre slovného prejavu. Zlaté pravidlo všeobecného obrodného procesu preto znie: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Tým budujete mier a budete šťastní!“ Lebo zámerom tohto článku nie je hovoriť iba o problémoch a o širších súvislostiach týkajúcich sa zanedbávania kultúry reči či o úplne logicky nevyhnutnej nevyhnutnosti riešenia tohto problému, bez pokusov nájsť nejakú uspokojivú a priechodnú cestu k zlepšeniu situácie. Našou ambíciou však je ukázať celkom reálnu cestu, AKO dôjsť k náprave! AKO zrealizovať tento ozdravný proces v oblasti vyjadrovania, kultúry reči a v podstate... i všetkého ostatného! V súvislosti s múdrosťou dávnych generácií spomínanou na začiatku sa skúsme teraz hlbšie zamyslieť aj nad ďalšou dávnovekou múdrosťou, ktorá znie: Fortis imaginatio generat casum! Kto sa intenzívne zapodieva niečím vo svojej mysli, urobí z toho skutočnosť! Cesta k všeobecnému pokroku je teda veľmi jednoducho dosiahnuteľná iba určitou mierou sebadisciplíny... v myslení! Stačilo by už len... po nej ísť! Ale žiaľ, to je asi pre nás to najťažšie. Túto cenu za pokrok, ktorá sa na prvý pohľad zdá byť veľmi nízkou a zanedbateľnou, nakoniec predsa len nie sme ochotní zaplatiť. A navyše súčasný svet je už na míle vzdialený od pôvodnej jednoduchosti a čistoty cítenia, a tak v prehnanej dôvere vo svoju učenosť a rozsiahle rozumové vedenie nie je ochotný pripustiť, že by cesta k ozdraveniu života hádam mohla byť taká jednoduchá! Súčasný svet vo svojom dobrovoľnom obmedzení sa iba na hmotné a viditeľné bude odsudzovať všetko, čo presahuje rámec jeho „rozumového” obmedzenia ako fantáziu. Toto ľudstvo bude hľadať svoje vlastné „skutočné a reálne“ príčiny súčasného neblahého stavu takmer vo všetkých oblastiach života, dôsledne sa pohybujúc iba na „vedeckej báze“, namiesto skutočnosti, aby každý sám za seba prijal plnú zodpovednosť za vlastné myslenie. Zodpovednosť za každú jednotlivú myšlienku. Lebo myšlienky predstavujú silu, ktorou možno ničiť a pustošiť alebo budovať a pozdvihovať. Myslenie je rozhodujúce! Dôrazom na jeho čistotu je možné v osobnom i celospoločenskom meradle dosiahnuť veci, o akých sa nám doteraz ani nesnívalo. Áno, v zachovávaní čistoty a ušľachtilosti myslenia je ukryté tajomstvo vzostupu ľudstva! To znamená, že je v ňom skrytá i stratená a doposiaľ márne hľadaná cesta k ozdraveniu života v celej jeho šírke, komplikovanosti a mnohorakosti. Áno, je to skutočne tak! Všetky naozaj veľké a priam prevratné veci sú jednoduché. Vo svojej prapôvodnej jednoduchosti sú prístupné a pochopiteľné každému bez rozdielu! Bez rozdielu výšky spoločenského postavenia, bez rozdielu vzdelanostnej úrovne, bez rozdielu rasy alebo náboženského presvedčenia. Cesta k ozdraveniu života, k ozdraveniu kultúry a slovného prejavu, ktorý je vlastne iba odrazom reálneho stavu nášho vnútra, je teda až detsky jednoduchá a jasná! Len treba začať! A najlepšie… každý sám od seba! Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti