O čom píšu iní

Le Monde nedávno napísal, že až 9 percent Francúzov vo veku od 18 do 65 rokov je negramotných. Zistil to národný inštitút štatistiky a ekonomických výskumov /INSEE/ a zároveň priznal, že výsledná cifra, 2,3 milióna ľudí, je o trošku vyššia ako ukazovali predchádzajúce výskumy. Rozdiel sa vysvetľuje aj zmenenou metodikou výskumu. Donedávna sa totiž tieto štatistiky opierali len o deklaratívne údaje – o priznania, či som alebo nie som negramotný, či viem alebo neviem to a to... Najnovší výskum sa už oprel o konkrétne fakty. Napríklad o zistenia o schopnosti čítať, chápaní jednoduchého textu, znalostí písma, jednoduchých počtov a chápania vypočutých textov. Pri odpovedi na otázku sa totiž negramotní neradi priznajú k svojej negramotnosti, pretože ju vnímajú ako zlú exkluzivitu, ako stav nebyť schopný využívať všeobecne dané ekonomické a sociálne práva. Výskum poukázal, že muži majú viac problémov s písmom ako ženy (14 percent a 11 percent), s počtami je to zase presne naopak. Najlepšie výsledky vykázali mladí ľudia vo veku 18 – 29 rokov. Len 7 percent respondentov tejto kategórie malo väčšie problémy s čítaním textov, s počtami a chápaním vypočutého textu, pričom v skupine 60 – 65-ročných sa podiel „problémových“ zvýšil až na 22 percent. Jeden z výsledkov analýzy tvrdí, že negramotní ľudia sa veľmi ťažko orientujú v čase i priestore, čo znamená, že majú zníženú aj schopnosť nájsť si prácu. Už minulé výskumy totiž ukázali, že 30 percent negramotných sú nezamestnaní a ďalších 35 percent z nich pracuje za minimálnu mzdu. *** Sú Nemci naozaj usilovní, Holanďania leniví, Španieli prchkí a Taliani vášniví? Aj takéto zistenia priniesol americký časopis Science. Na výskume sa zúčastnilo 4 000 ľudí z asi 50 krajín a regiónov. Účastníci výskumu pri ňom posudzovali seba i svojich priateľov. Vyjadrovali sa ku kritériám ako vzťah k experimentom, emocionálna rovnováha, pocit zodpovednosti, otvorenosť a blahosklonnosť. Okrem toho musel každý z nich oceniť aj „typického“ predstaviteľa svojej kultúry. Výsledok bol jednoznačný. Ukázalo sa, že názorové stereotypy sú dobré akurát na diskusie a veselú zábavu, pretože od skutočnosti sú na hony vzdialení. Vo výskume sa napríklad vôbec nenašla typicky „talianska črta“. Taliani nie sú žiadni „machovia“, a už vôbec sa nepovažujú za niečo viac ako ženy. Len v bode „playboyské správanie voči ženám“ sa mnohí Taliani priznali, že táto črta im je vlastná. Výskumníci tvrdia, že sa vôbec nečudujú, ak sa Austrálčania považujú za extrovertov, Nemci za zodpovedných a Kanaďania za blahosklonných. Alebo že geograficky a historicky spojené kultúry ako Nemci a Rakúšania alebo Američania a Kanaďania odhalili príbuzné výsledky. Jednoznačný úspech výskumu znie – zlikvidovala sa jedna zo základní diskriminácie a konfliktov na základe etnickej príbuznosti, pretože na ňu neexistujú žiadne dôvody. Viditeľné odlišnosti národných charakterov nemajú oporu v rozdielnostiach v genetickej výbave národov. *** Preteky v púšti ukázali – vojna robotov je reálna! Tvrdí to The Times, ktorý to naznačil na spôsobe, akým štyri autá – roboty (teda žiadne diaľkové ovládanie) prekonávali prírodné prekážky a vôbec celú 132-míľovú výcvikovú trasu. Preteky v mohawskej púšti sa tak stali míľnikom, akým bol prvý let bratov Wrightovcov. Vozidlá totiž podľa vlastného uváženia zdolávali rozmočené dná jazier, husté kríky i nebezpečné horské priechody. Každý účastník mal na prekonanie trate maximálne 10 hodín. Koordináty trasy v systéme GPS obdržali posádky na CD-ROMoch. Ich založenie do počítača a povel „štart“ boli až do cieľa poslednou „riadiacou“ ľudskou činnosťou. Víťazi, ktorí sa predstavili s modernizovaným VW Touareg (s laserovou navigáciou, radarom a videokamerou) dosiahli čas menej ako 8 hodín. Od Pentagonu ako sponzora pretekov za to získali 2 milióny dolárov. Pentagon na sponzorstvo pretekov pristúpil v úsilí získať vozidlo, ktoré by bolo bezpečné pre vojakov aj na bojovom poli. Musíme si uvedomiť, že Kongres dal americkej armáde úlohu, aby mala v roku 2015 až tretinu autoparku z vozidiel bez vodičov. Zdroje z americkej armády naznačujú, že prvé takéto vozidlá by mohli byť nasadzované do boja už v priebehu piatich rokov. A kam? The Times na to neodpovedá. Naznačil len, že Mohawská púšť veľmi pripomína terén v Iraku a v Afganistane. *** Le Figaro píše o rozširujúcom sa satanizme medzi mládežou. Reaguje na to aj Vatikán, ktorý je vraj pripravený pokračovať v príprave duchovných – exorcistov a rozšíriť im úlohy. Dnes ich je už v Taliansku 400 a pôsobia ako osobitná kategória duchovných. Nedávno sa o ich „pre cirkev dôležitej úlohy“ nechal v Ríme počuť aj pápež Benedikt XVI. V Taliansku majú adepti satanizma viac ako 500 internetových klubov. Vekovo sú veľmi mladí – 21 percent z nich má 15 – 17 rokov, 9 percent je vo veku od 11 do 14 rokov a 3 percentá sú detičky od 6 do 10 rokov. Zo zahraničnej tlače: -vmi-