Korumpovaní, nekompetentní a radikálni
Toto je v kocke problém amerických liberálov: viac ako 30 percent Američanov sa označí za „konzervatívcov“ a len 18 percent za „liberálov“. Pri odpovediach na konkrétne otázky má však viac ako 60 percent absolútne liberálne pozície. V skutočnosti sú Američania v mnohých otázkach, ak nie vo väčšine, ľavicovejší než väčšina demokratických politikov. Vo výskume, ktorý v máji publikoval Pew Research Centre, sa 65 percent opýtaných vyslovilo za poskytovanie všeobecnej zdravotníckej starostlivosti, aj keby to malo znamenať zvýšenie daní, a 86 percent podporilo zvýšenie minimálnej mzdy. 77 percent si myslí, že ich krajina má robiť „všetko, čo je potrebné na ochranu životného prostredia“. Septembrový Gallupov prieskum zistil, že 59 percent Američanov považuje irackú vojnu za chybu a 63 percent súhlasí s tým, aby boli americké jednotky čiastočne alebo úplne stiahnuté. Konzervatívna dominancia No extrémistickí pravičiari majú v politickom systéme a mediálnom diskurze silné postavenie. A tak sa väčšina najviditeľnejších komentátorov a politikov stavia k väčšinovému názoru občanov s odmietaním. Al Gore, jeden z mála politikov, ktorý má na vojnu, ochranu životného prostredia, nepoctivosť a ideologickú obsesiu Bushovej administratívy rovnaký názor ako väčšina voličov, tak bol konzervatívnymi novinármi označený za „bláznivého“, „bez zázemia“ či dokonca „na hrane normálnosti“. Americká pravica dokázala svojou kontrolou nad médiami a politickým diskurzom posunúť doprava aj celú Demokratickú stranu. Komentátor New York Times David Brook poukázal na to, že konzervatívne médiá sa dokázali „zjednotiť a vytvoriť tak zarážajúco efektívny nástroj presadzovania ideológie, ktorý zmietol pokusy liberálov presadiť vlastné myšlienky“. V súčasnej atmosfére stačí na diskreditáciu jednotlivca či myšlienky, aby im bola pridaná nálepka „liberálny“. Konzervatívci ju spájajú s „velezradou“ či „poškodzovaním cti vlasti“ (Ann Coutler), „idiotstvom“ (Mona Charen), „komunizmom“ (David Horowitz), podnetom na vraždu detí (Newt Gingrich), islamským terorizmom (Andrew Sullivan, Christopher Hitchens, David Horowitz) alebo kňazskou pedofíliou (Rick Santorum). Aj keby sme pripustili, že časť vyššie citovaných autorov trpí mentálnou či emocionálnou nevyrovnanosťou, základ týchto útokov nepochybne stojí na chybách liberálov. V roku 1991 uverejnili Thomas a Mary Edsall prácu Reťazová reakcia: Dosah rasy, práv a daní na americkú politiku. Ilustrovali v nej mnohé politické chyby liberálov. Kombinácia rastu daní, súdne nanútenej integrácie, pozitívnej diskriminácie a zákonov o potratoch, redistributívnych programov Veľkej spoločnosti a príležitostných násilných akcií ľavicových sociálnych hnutí – spolu s brilantným zneužitím týchto fenoménov dobre financovaným a disciplinovaným konzervatívnym hnutím – položili základy toho, aby americkú politiku ovládla pravica. Obracajúci sa prúd? O štrnásť rokov neskôr publikovali politológovia Jacob Hacker a Paul Pierson rovnako zaujímavý pohľad na dynamiku súčasnej politickej situácie. Kniha Mimo centra: Republikánska revolúcia a erózia americkej demokracie demonštruje, ako zle poslúžili Američanom médiá akceptovaním rámca prezentovaného krajne pravicovými republikánmi. Vedeli ste napríklad o tom, že podľa dostupných údajov sa Američania za posledných pár desaťročí vôbec nestali konzervatívnejšími? A čo s faktom, že vo voľbách v roku 2004 priniesli „etické otázky“ ako sú svadby homosexuálnych párov v skutočnosti viac hlasov Kerrymu než Bushovi? Hacker a Pierson vrhajú svetlo na metódy používané vládnucou pravicovou klikou, ktorými sa snaží udržať a rozšíriť moc bez toho, aby musela platiť cenu za nepopulárnu politiku. Skúmaním zníženia daní z roku 2001, Bushovho energetického plánu, zákona o zdravotnej starostlivosti a deregulácie prakticky každého priemyselného odvetvia, ktoré má tím lobistov a ktoré prispelo na politickú kampaň, odhaľujú taktiku „na mieru šitej dezinformovanosti“ použitej na zvedenie zle informovanej verejnosti. Ukazujú tiež manipuláciu moci v Kongrese i Bielom dome (ktorá nielen odstavuje od rozhodovania Demokratov, ale im aj kráti zdroje financovania), fungovanie sietí „sprostredkovateľov moci“ tvorených jednotlivcami, think-tankami, mediálnymi magnátmi, finančnými podporovateľmi a lobistami vytvárajúcimi systém, ktorého skúmanie je zvyčajne príliš komplikované alebo príliš nudné. S vedúcimi Republikánmi, ktorí sa obávajú sa blížiacej sa doby porážok, a s Bushovou popularitou pohybujúcou sa na minimách dáva prozreteľnosť liberálom príležitosť. Američania si už osvojili ich hodnoty a nenechajú sa viesť taktikou lingvistického teroru pravicovej propagandy. Spojené štáty teraz potrebujú liberálny jazyk, ktorý by bol schopný pomôcť ľuďom spojiť ich potreby a želania s liberálnou víziou.
Článok bol uverejnený v internetovom vydaní časopisu The Nation www.thenation.com Redakčne upravené
