Chudoba v EÚ

Európsky štatistický úrad Eurostat zverejnil pred časom prehľad stavu relatívnej chudoby v Európskej únii. Asi najprekvapujúcejším bol rozdiel medzi Českou republikou Slovenskom, zatiaľ čo Česi sú chudobou najmenej ohrozovaní v celej EÚ, Slovákom hrozí najviac.
Počet zobrazení: 1189

Európsky štatistický úrad Eurostat zverejnil pred časom prehľad stavu relatívnej chudoby v Európskej únii. Asi najprekvapujúcejším bol rozdiel medzi Českou republikou a Slovenskom, zatiaľ čo Česi sú chudobou najmenej ohrozovaní v celej EÚ, Slovákom hrozí najviac. Údaj, ktorý Eurostat meral, bol „riziko chudoby“ – čiže aké percento populácie žije z príjmu pod hranicou 60 percent priemerného príjmu v krajine. Prísne vzaté, príjem pod touto hranicu ešte neznamená, že je človek naozaj chudobný. Je však možné povedať, že je chudobou ohrozený – úroveň príjmov v ekonomike je okrem iného prepojená aj s úrovňou cien, preto majú ľudia s výrazne podpriemerným príjmom obmedzené možnosti spotreby či prístupu k službám. Vysoká chudoba na Slovensku Z prieskumu vyplýva, že v Európskej únii je priemerne ohrozených chudobou 16 percent ľudí, teda asi 72 miliónov. Priemer však zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Asi najprekvapujúcejším je rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou – zatiaľ čo je na Slovensku chudobou ohrozených 21 percent ľudí (najviac v EÚ, spolu s Írskom a Gréckom), v Čechách je to len 8 percent (najmenej v EÚ). V hornej časti rebríčka je ešte Portugalsko, Španielsko, Taliansko (po 19 percent), Veľká Británia a Estónsko (po 18 percent). Najnižšia relatívna chudoba je zas aj v Luxembursku, Maďarsku, Slovinsku (po 10 percent), Fínsku a Švédsku (po 11 percent). Výpovedná hodnota relatívnej chudoby je niekedy spochybňovaná – „chudobný“ človek v krajine s priemerným vyšším príjmom je stále bohatší, má vyšší príjem ako časť „bohatých“ v krajine s nižším priemerným príjmom. Už vyššie sme však naznačili, že s priemernou výškou príjmov v ekonomike súvisí aj úroveň cien. A nie je dôležité, koľko bankoviek má človek v peňaženke, ale čo si môže za ne kúpiť. Okrem toho počet relatívne chudobných sa neriadi výškou priemerného príjmu. Hoci je v Luxembursku priemerný príjem vysoký, relatívne chudobných ľudí v krajine je málo. Presný opak platí v Estónsku. Ešte jasnejšie to vidno na porovnaní Slovenska a Českej republiky. Priemerný príjem v oboch ekonomikách je podobný, v Čechách dokonca o niečo vyšší. Napriek tomu majú obe krajiny zásadne rozdielnu úroveň relatívnej chudoby. Je preto odôvodnené konštatovať, že ekonomické a sociálne vzťahy v niektorých krajinách produkujú viac relatívne chudobných ako v iných. Vysoké nerovnosti Percento ľudí ohrozených chudobou priamo súvisí s distribúciou príjmov – čím je táto distribúcia nerovnejšia, tým viac ľudí bude pravdepodobne spadať pod hranicu 60 percent priemerného príjmu. Ukazuje to aj porovnanie s hodnotami dvoch ďalších ukazovateľov – S80/S20, ktorý ilustruje rozdiel medzi celkovým príjmom 20 percent najbohatších a 20 percent najchudobnejších ľudí v krajine, a Giniho index, ktorý ukazuje celkovú (ne)rovnosť distribúcie príjmov (ak by boli všetky príjmy v ekonomike rovnaké, jeho hodnota by bola 0; ak by boli v rukách jediného človeka, mal by hodnotu 100 percent). Podľa týchto dvoch indexov je nerovnosť príjmov v EÚ nadpriemerná v Grécku, Británii, Estónsku, Litve, na Slovensku, v Španielsku, Poľsku, Írsku, Lotyšsku a na Malte. V spodnej časti rebríčka je zas Slovinsko, Švédsko, Maďarsko, Česká republika, Dánsko či Fínsko. Nie je náhodné, že na vrchole i spodku porovnania relatívnej chudoby a príjmovej nerovnosti nájdeme rovnaké krajiny – Grécko, Slovensko, Británia, Estónsko či Španielsko s vysokou nerovnosťou a vysokou relatívnou chudobou a Slovinsko, Česká republika, Švédsko, Fínsko či Maďarsko s nižšími hodnotami. Zaujímavé je aj porovnanie S80/S20 a Giniho indexu. Vyššia hodnota S80/S20 ako Giniho indexu ukazuje, že v krajine je nerovnosť spôsobovaná viac rozdielom medzi najbohatšími a najchudobnejšími – to je prípad Španielska, Slovenska, Írska, Talianska, Cypru, ale aj Slovinska či Švédska (pri nich je ale hodnota oboch indexov relatívne nízka). V Británii či Litve zas prevažuje celková nerovnosť distribúcie príjmov nad vysokými rozdielmi medzi najchudobnejšími a najbohatšími (v oboch prípadoch je však hodnota indexov relatívne vysoká). Dosah sociálnej politiky Slovensko a Česká republika sa teda v sledovaných ukazovateľoch ocitli na opačných koncoch rebríčka. To naznačuje, že sociálna situácia v krajine (množstvo chudobných, rozdiely v príjmoch) síce vychádza z historického vývoja, je však rozhodujúco ovplyvnená vládnou politikou. Hoci sú životná úroveň a príjmy v Čechách o niečo vyššie ako na Slovensku, rozdiel nemôže vysvetliť kontrasty v sledovaných kategóriách. Ostáva len konštatovať, že ekonomická a sociálna politika na Slovensku viedla k väčšiemu rastu sociálnej nerovnosti než v Čechách. Je to možné ukázať aj na porovnaní množstva ľudí, ktorí by boli ohrození chudobou, keby neexistovali žiadne sociálne transfery. V Českej republike by to bolo 38 percent ľudí, pri započítaní penzií (ktoré sa niekedy za sociálne transfery nepočítajú) 21 percent ľudí. Na Slovensku by bolo bez sociálnych transferov ohrozených chudobou 43 percent ľudí, po započítaní penzií 28 percent. Znamená to, že český systém sociálnej pomoci „zachráni“ pred relatívnou chudobou 13 percent ľudí, zatiaľ čo slovenský len 7 percent. Česká republika tak patrí spolu s Dánskom, Švédskom, Fínskom, Luxemburskom či Francúzskom ku krajinám s inkluzívnejšou sociálnou pomocou. Slovensko zas patrí do opačnej skupiny krajín, spolu s Gréckom, Španielskom, Talianskom, Cyprom, Maltou, Portugalskom, Estónskom, Lotyšskom či Britániou. Opäť nie je náhodné, že sa rozdelenie krajín podľa množstva relatívnej chudoby (a nerovnosti príjmov) a inkluzívnosti sociálnej pomoci do istej miery zhoduje. Treba tiež poznamenať, že údaje sa týkajú roku 2003 – v prípade Slovenska tam teda nie sú zahrnuté dopady „sociálnej reformy“. Bližšie pri Turecku než Švédsku Ešte vždy je možné tvrdiť, že nerovnosť príjmov a relatívna chudoba sú „prirodzené“, či dokonca „pre ekonomiku zdravé“ javy – slovenské ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už takto raz reagovalo na podobný prieskum zverejnený Európskou úniou. Odmyslime si teraz mieru spoločenského napätia, určitých typov kriminality či nižšiu kvalitu života, ktorú sociálne nerovnosti preukázateľne prinášajú. Nemusíme citovať ani ekonómov (medzi nimi aj držiteľov Nobelovej ceny) poukazujúcich na to, že sociálna nerovnosť je prekážkou trvalo udržateľného hospodárskeho rastu. Stačí sa pozrieť na citovaný prieskum Eurostatu. Či už ide o podiel ľudí ohrozených chudobou, nerovnosť príjmov alebo dosahy sociálnych transferov, Slovensko sa viac podobalo Turecku než Švédsku či Fínsku. Ak si porovnáme konkurencieschopnosť týchto krajín, je pomerne jasné, aká politika je lepšia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984