Všetci Kaníkovi rodáci
Ivete Radičovej niet čo závidieť. Vymenila najneobľúbenejšieho ministra a jej politickou úlohou je vylepšiť imidž vlády (a najmä SDKÚ) pokazený bezcitnými reformami presadzovanými ministrom, ktorý sa vo vzťahu k vlastnému majetku a peniazom ukázal ako chamtivec na úkor spoločnosti. Inou negatívnou črtou zdiskreditovaného ministra bola jeho arogancia voči každému, kto mu neprikyvoval. I. Radičová už len svojimi osobnými vlastnosťami má šancu zmeniť spôsob komunikácie s oponentmi i verejnosťou (aj preto ju M. Dzurinda vybral, aby ho ťahala z kaše). Bude však musieť „popracovať“ i s ľuďmi, ktorí vo vzťahu k verejnosti ministerstvo často reprezentujú: s hovorcom Martinom Dankom a jeho podriadeným Petrom Húskom. Títo veľmi mladí muži boli (a sú) celkom pochopiteľne vernými kópiami svojho ministra, čo nevzbudzuje dôveru. Často sa nevyjadrovali, ale poučovali a mentorovali. A to sa ťažko prijíma od človeka s výlučne úradníckou praxou, bez životných skúseností, ktorý sa na svoj post dostal krátko po štúdiách len preto, lebo pochádza z „Kaníkovej“ Banskej Štiavnice. Nečudo, že P. Húska vyvolal zlosť u niektorých podnikateľov, keď im pred časom v Banskej Štiavnici prednášal o reformách a ich pozitívnych dosahoch. Prečo to vôbec robil pracovník „tlačového a mediálneho“ odboru, ktorý navyše nemá v kompetencii trh práce a politiku zamestnanosti? Navyše ak nikoho v živote nezamestnával, ani seba nie, a žije zo štátnych peňazí. „Kaníkovi rodáci“ s ním nemusia z ministerstva odísť. Ale premiérovi poradcovia by pri zmene imidžu mali pamätať aj na nich.
