Toxíny v bábätkách
Už novorodeniatka sú nakazené nebezpečnými chemickými látkami. Do ich telíčok sa dostávajú ešte pred narodením cez pupočníkovu šnúru z organizmu matky. Vedci to predpokladali až dávnejšie, ale teraz to potvrdil výskum Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Greenpeace. Pupočníkovu krv na výskum odobrali 27 novorodencom a 42 rodičkám vo fakultnej nemocnici v Groningene (Holandsko). V každej vzorke sa našli nebezpečné látky v rôznych koncentráciách. Ide o chemikálie používané pri výrobe bežných produktov, ktoré používame každodenne. Dlhodobé negatívne účinky Priemyselne sa dnes používa vyše 100 000 chemických látok. „Problém je v tom, že vo väčšine prípadov nevieme nič alebo takmer nič o ich dlhodobých účinkoch na životné prostredie a zdravie ľudí,“ konštatujú vedci v záverečnej správe z výskumu. Pritom malé poruchy v prenatálnom období môžu v dospievaní či v dospelosti spôsobiť neriešiteľné problémy. Napríklad niektoré brómové spomaľovače horenia (BSH) môžu byť príčinou problémov správania sa a učenia v neskoršom veku, hoci bol plod „nakazený“ ešte v maternici. „Vedci sa zhodujú v tom, že obzvlášť znepokojujúca je prítomnosť látok, ktoré narušujú hormonálny systém,“ hovorí medzinárodný koordinátor toxickej kampane Greenpeace International Martin Hojsík. „Počas prvých fáz vývoja v tele matky, keď dochádza k rýchlemu deleniu buniek, môžu tieto látky spôsobiť zdravotné problémy.“ Opäť sa tiež potvrdilo, ako dlho sa v prírode dokážu udržať a do ľudí stále prenášať niektoré nebezpečné chemikálie. Jeden druh syntetického pižma, ktorého výrobu a použitie zakázala EÚ už v roku 1995, sa našiel v 15 vzorkách materskej a 12 vzorkách novorodeneckej pupočníkovej krvi. Podobne pesticíd DDT bol pred rokmi zakázaný na celom svete a napriek tomu sa objavil v takmer všetkých vzorkách. Ohrozený je každý Výskum je ďalším varovaním, že s priemyselným používaním chemikálií treba urobiť poriadok. Ohrození sme totiž všetci. Profesor Pieter Sauer z Holandska, ktorý robil vlani výskum na krvi 91 dobrovoľníkov, varuje: „V krvi každého účastníka sme našli nebezpečné chemikálie. Bez ohľadu na to, kde žil a čím sa živil.“ A aj bez ohľadu na vek. Minulý rok vykonal WWF vo Veľkej Británii výskum na troch generáciách niekoľkých rodín (ich členovia mali od 9 do 88 rokov). Všetky tri generácie boli „nakazené“ viacerými nebezpečnými chemikáliami. Už sme písali, v akých výrobkoch sa škodlivé toxíny nachádzajú. Lenže skupina vedcov vedená kanadským epidemiológom Ericom Dewaillyom dokázala, že nás neochráni ani ich nepoužívanie. V rokoch 1994 – 2001 testovala 251 vzoriek pupočníkovej krvi eskimáckych novorodeniatok. Zistila v nej vysoké dávky polychlórovaných bifenylov (PCB), DDT a ďalších nebezpečných látok. Tie ich matky „prijali“ v potrave. Lebo nebezpečenstvo väčšiny toxínov vyplýva z ich schopnosti prežiť v prírode a postupne sa sústreďovať na vyšších stupňoch potravinového reťazca. Jedným výskumom sa zistilo, že v morskej vode bola koncentrácia PCB 2 nanogramy na kilogram (ng/kg). V rybách to bolo 300-tisíc ng/kg, v tuleňoch, ktoré sa nimi živia, 3 milióny ng/kg a v polárnych medveďoch, ktoré požierajú tuleňov, to bolo už 10 miliónov ng/kg! Toxíny v bežných výrobkoch Aj krátke príklady sú šokujúce. Ftaláty sa používajú úplne bežne ako zmäkčovače do PVC. Preto ich nájdeme v hračkách či v elektrických kábloch, ale jeden z ftalátov – s označením DEP – používajú aj výrobcovia prostriedkov na osobnú starostlivosť a kozmetiku. „Nepríjemné bolo nájdenie ftalátu DEHP,“ hovorí M. Hojsík. „Je známy ako toxický pre reprodukciu a podľa vedcov môže narušiť hormonálny vývoj dieťaťa.“ Našli ho v 29 vzorkách materskej a 24 (z 27) vzorkách novorodeneckej pupočníkovej krvi! Iným príkladom je triclosan. Legislatíva Európskej únie (Nariadenie ES 67/548) označuje triclosan za „veľmi toxický pre vodné organizmy“. Podľa jednej minuloročnej štúdie môže viesť táto látka aj k úmrtiam, lebo pri niektorých vážnych chorobách posilňuje odolnosť baktérií či vírusov voči antibiotikám. Triclosan sa pritom pre svoje pozitívne účinky bežne používa v zubných pastách, deodorantoch, mydlách, kozmetike, ale aj hračkách a textile. Podľa doterajších výskumov na zvieratách môžu mať toxické účinky na pečeň človeka tzv. perfluorované zlúčeniny. Ich účinky na ľudský organizmus neboli doteraz zďaleka dostatočne preverené. Pritom pre ich stabilitu aj pri vysokých teplotách a odolnosť voči vode i oleju sú využívané napr. na povrchovú úpravu panvíc. Bežne ich poznáme pod označením Teflon, Gortex, Stainmaster a najnovšie aj Scotchgard. Vedci zdôrazňujú potrebu ďalších výskumov. A za jediný spôsob skutočnej ochrany našich detí považujú donútiť vlády, aby zákonmi nariadili firmám používať bezpečnejšie náhrady a hľadať ich.
