Umenie ako analýza
Výstava s názvom „Analýza života“, ktorá práve prebieha v Prezidentskom paláci, je pôsobivým spojením dvoch odlišných umeleckých osobností a konfrontáciou dvoch základných výtvarných médií – obrazu a sochy. Umelci obvykle prikladajú vlastnej originalite veľký význam, v krajných prípadoch ju povyšujú až na zmysel svojej tvorby. Aj preto sa nestáva často, aby diela dvoch inak neprepojených umelcov pri stretnutí vytvorili dokonalú vizuálnu súhru. A práve tým je výstava Milana Vavra a Jaromíra Garguláka výnimočná. Tvorba kresliara a maliara Milana Vavra (1933) je širokej verejnosti známa predovšetkým vďaka plodnému, viac ako tridsaťročnému pôsobeniu v oblasti karikatúry a animovaného filmu. Štúdiá absolvoval v roku 1954 na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Voľnému výtvarnému prejavu sa výraznejšie venuje najmä v posledných dvoch desaťročiach. Vo svojich dielach zúročuje dlhoročný tréning precíznosti kresliarskeho oka a fantáziu animátora príbehov. Autorova maliarska tvorba je vzhľadom na živelný humor jeho karikatúr prekvapujúco jemná a kultivovaná. Vyžaruje z nej hĺbavosť a cit pre krásu. Obrazy tvorené kombináciou techník kresby a maľby dávajú priestor farebnému aj lineárnemu výrazu. Vavrove umenie je silne späté s tradíciami slovenského výtvarníctva, no významný je aj jeho vlastný umelecký vklad. Figurálne kompozície sú plné príbehov a výrečnej symboliky. Objavujú sa v nich postavy viac či menej vzdialené nášmu svetu, vyžarujúce tak tajomný pôvab, ako aj dramatické napätie. Sochy Jaromíra Garguláka (1958) s obrazmi korešpondujú nielen vo výtvarnom výraze a preferencii figurálneho vyjadrovania, ale aj vo fantastike námetov a celkovej atmosfére diel. Priestor galérie zaplavujú éterické bytosti z rôznych svetov, ktoré nečakane komunikujú tým istým jazykom umenia. Gargulákovi „vtákoľudia“ odliati do bronzu reprezentujú jednotlivé umelcove fascinácie. Lyrizované podoby hudobníkov a veselých džezmenov, postavy žonglérov a artistov predvádzajúcich svoje čísla, ale aj herci so svojimi osudovými otázkami, králi, šašovia či jednoducho poľudštení vtáci tvoria pestrý „panteón“ autorovej tvorby. Jeho diela vyvolávajú úsmev aj zamyslenie. Námety pochádzajú predovšetkým z hudby a literatúry, z náboženstva a filozofie, z histórie či antických bájí. Často sú personifikáciou jedného konkrétneho pocitu či myšlienky nimi inšpirovanej. Autor výtvarným spracovaním akcentuje to, čo pokladá za jadro či hlavnú ideu. Aj preto sú jeho sochy také prístupné a zrozumiteľné. Osobité estetické pôsobenie vytvára linearizácia figurálnych tvarov, prepojenie antropo- a zoomorfných prvkov, ako aj excelentne zvládnutá práca s materiálom v priestore. Jaromír Gargulák vyštudoval na strojnícku fakultu – odbor zlievarenskej technológie v Brne. Okrem sochárstva sa venuje kresbe, grafike a keramike. Obaja umelci sa vo svojej tvorbe podobným spôsobom vyrovnávajú s protikladmi života i umenia. Lyrikou a drámou, pokojom a napätím, humorom a melanchóliou... obaja svojím umením analyzujú život a jeho fragmenty pretavujú do podoby výtvarného prejavu. Výstava vybraných diel Milana Vavra a Jaromíra Garguláka v komisárskej koncepcii PhDr. Ľuboslava Mozu prebieha vo výstavných priestoroch Prezidentského paláca, kde potrvá do 24. októbra 2005. Autorka je študentka vedy o výtvarnom umení
