Tak je Boh DJ alebo nie je?!
„This is my church // This is where I heal my hurt // For tonight // God is a DJ.“ (Faithless) On a Ona. Muž a Žena. Neveľký životný priestor. Videokamera. Neutíchajúci dialóg. Komplikovaná minulosť. Dvadsaťsedem psychiatrických posudkov. Jedno dieťa. A niekoľko nezodpovedaných otázok. Divadelnému divákovi by neraz stačilo len natiahnuť ruku a mohol by sa herca reálne dotknúť. Demystifikovať pomyselnú hranicu medzi hľadiskom a divadelnými doskami, zrušiť vzdialenosť, ktorá hercov od divákov rozdeľuje. Reality šou sú o podobnom rušení hraníc. To, čo malo doteraz ostať privátnym, dostáva sa prostredníctvom televíznych obrazoviek do obývačiek každého z nás, život sa prestáva deliť na súkromný a verejný. Tabu sa rúcajú, všetko sa stáva viditeľným a my všetci sme odrazu zajatcami moderného panoptika. Na problematiku medializácie súkromného priestoru zareagoval aj nemecký dramatik Falk Richter hrou Boh je DJ, ktorú nedávno v réžii Mariána Amslera odpremiérovalo Divadlo Aréna. Dvaja tridsiatnici rozličného pohlavia sú dobrovoľné zatvorení medzi niekoľkými stenami a svoj každodenný život priebežne zaznamenávajú na video. Živé prenosy ich spolunažívania sú komukoľvek prístupné na internete. Bývalá mediálna hviezda (Ona) a DJ (On) túto šou samozrejme nerobia zadarmo. Odhaľujú sa pred svetom za poriadny balík peňazí. „Chcel som vytvoriť dve postavy, ktoré sa vrhli do stredu nových výdobytkov systému, surfujú medzi virtualitou a realitou, presadzujú sa proti všadeprítomnosti médií, sú obeťami a páchateľmi zároveň a sú stále na úteku pred marketingovými kategorizáciami. Dvaja moderní cyberteroristi: part of the system to mess with the system (sú súčasťou systému a zároveň sa v ňom vŕtajú),“ hovorí o postavách Falk Richter. Divadelný divák sa počas osemdesiatich minút postupne dozvedá, ako sa celý tento interaktívny projekt začal, prečo sa On a Ona stretli, čo spolu (ne)zvyknú v tomto bizarnom priestore robiť, čo najradšej varia, čo radi počúvajú, na čo nadávajú a kedy sa milujú. Najsilnejšou a najvzácnejšou rekvizitou dvoch mladých ľudí sú slová. Fichter voje postavy – Jeho a Ju – necháva biť rečou, vyzliekať holými vetami, rozosmievať difúznymi vetnými konštrukciami, rozplakať absurdnými metaforami. Rytmus a tempo dialógov sa neustále menia, raz sa schádzajú, inokedy rozchádzajú, tak ako ľudské osudy. Vzájomné napätie ženského a mužského princípu nevzniká len medzi dvoma telami, ale aj medzi jednotlivými výpoveďami, ktoré raz plynú celkom jednoducho, inokedy takmer násilne, občas sa zas derú na povrch váhavo a opatrne. Ale to len zásluhou komplikovaných charakterov postáv, charakterov, ktoré sa v závere ukážu štruktúrovanejšie a viacvrstvovejšie ako sa na prvý pohľad zdalo. Ako hovorí ich autor, On a Ona nie sú len bábkami v rukách popkultúry, oni sú umelcami, ktorí „používajú médiá, používajú princíp modernej popkultúry, používajú ľahko zameniteľné časti identít, tak ako DJ používa sample v hudbe a maliar farby, aby vytvorili originálne umelecké dielo – seba samého (...) Využívajú vlastný životopis, aby urobili zo svojho života produkt.“ Boh je DJ chce byť paródiou. Paródiou modernej spoločnosti, systému, ktorý zabúda na tradičné hodnoty, kde je na predaj dnes naozaj všetko, aj naše vlastné životy. Chce byť paródiou dnešných vzťahov medzi mužom a ženou, paródiou súčasného filozofického a umeleckého diskurzu, dnešnej medziľudskej komunikácie, televíznych „hviezd“ a komercie. Darí sa jej to vďaka živému jazyku, šteklivej provokácii, nenásilným odkazom na slovenský kontext, účelovým technickým a zvukovým efektom a tiež minimalistickej, no funkčnej scéne. Projekt Jeho a Jej ukazuje, že na dobrý biznis stačí obyčajná videokamera, pripojenie na internet a trochu exhibicionizmu. (Aj keď hra Boh je DJ zďaleka nie je len o tom.) A Divadlu Aréna na dobrú hru jeden šikovný režisér, skvelá predloha a dvaja (traja) dobrí herci. V konečnom dôsledku je teda celkom jedno, či je Boh DJ alebo nie je, či On a Ona čakajú dieťa alebo nie, či pizza na scéne je alebo nie je skutočná. Divadlo je fikcia. Hoci niekedy sa dokáže až nebezpečne priblížiť realite. A to aj bez veľkej šou. Falk Richter: Boh je DJ (Divadlo Aréna) Preklad a réžia: Marián Amsler Scéna a kostýmy: Eva Rácová Hudba: Slavomír Solovic Dramaturgia: Eva Fifiková Videodokrútky: Peter Kelíšek Hrajú: Viktor Horján, Renáta Ryníková/Lucia Hurajová
