Reklama
Reklama

V skutočnosti zarábame menej

Reálne mzdy síce z roka na rok u nás rastú, ale v porovnaní s rokom 1989 sme ešte stále „v mínuse“. Oficiálne údaje nasvedčujú, že zatiaľ čo v raste HDP tzv. komunistickú éru predbiehame, väčšina pracujúcich má reálne mzdy nižšie než vtedy.
Počet zobrazení: 1663
6strana-m.jpg

Reálne mzdy síce z roka na rok u nás rastú, ale v porovnaní s rokom 1989 sme ešte stále „v mínuse“. Oficiálne údaje nasvedčujú, že zatiaľ čo v raste HDP tzv. komunistickú éru predbiehame, väčšina pracujúcich má reálne mzdy nižšie než vtedy. Ekonomický rast prináša zisky iba malej skupine obyvateľstva. Ekonomický vývoj Slovenska v rokoch 1990 – 2004 možno rozdeliť na dve obdobia. Do roku 1993 (vrátane) oproti roku 1989 klesala výkonnosť a úroveň objemu vytvoreného hrubého domáceho produktu (HDP). Konkrétne oproti roku 1989 došlo k jeho poklesu o 25 percent zo 684 miliárd korún (1989) na 513 mld (1993), vyjadrené v stálych cenách roku 1995. Od roku 1994 sa výkonnosť našej ekonomiky zvyšovala, a tak sa objem vytvoreného HDP postupne zvyšoval. Úroveň objemu vytvoreného HDP z roku 1989 sa aj tak po prvýkrát dosiahla až v roku 2000 (691 mld korún), teda po jedenástich rokoch. V ďalších rokoch do roku 2004 (vrátane) objem vytvoreného HDP vzrástol na 826 mld Sk. To predstavuje oproti roku 1989 zvýšenie o takmer 21 percent. Mzdy v skutočnosti klesli V nadväzujúcich ekonomických, rozdeľovacích a sociálnych súvislostiach hrubá mesačná nominálna mzda vzrástla v priemere z 3 142 korún (dosiahnutej v roku 1989) na 15 825 v roku 2004. Vzrástla teda päťnásobne (index 503,7 percenta). To je, samozrejme, neporovnateľné s vývojom HDP vyjadreným v stálych cenách. Pre zmysluplné porovnanie vývoja HDP a priemerných miezd treba nominálne mzdy vyjadriť v reálnom obsahu, teda čo sa za ne dá nakúpiť. Treba vypočítať úroveň tzv. „reálnych miezd“ v porovnaní s východiskovým rokom (v našom prípade s rokom 1989). Na to sa nominálne mzdy prepočítajú tzv. cenovým deflátorom (delením priemerných miezd koeficientom cien spotrebných tovarov a služieb). Spotrebiteľské ceny boli v roku 2004 oproti roku 1989 až 5,8-krát vyššie (index 576 percent). V nadväznosti na to z prepočtu vyplýva, že reálna kúpna sila priemernej nominálnej mesačnej mzdy v roku 2004 (15 825 Sk) predstavuje oproti roku 1989 v reálnom vyjadrení len 2 736 Sk! Inými slovami, to, čo si dnes kúpite za 15 825 Sk, ste si v roku 1989 kúpili za 2 736 Kčs. To znamená, že reálne mzdy boli v roku 2004 o 13 percent nižšie ako v roku 1989. A to v situácii, keď HDP bol už o takmer 21 percent vyšší než v roku 1989. Je to relatívne veľký rozdiel! Ešte horší je prepad dôchodkov Podobne je to u starobných dôchodkov. Nominálne síce vzrástli z 1 544 korún (r. 1989) na 7 046 Sk (r. 2004), ale reálne klesli na 1 219 korún, ak zoberieme do úvahy, čo ste za korunu kúpili pred 16 rokmi a čo si za ňu kúpite dnes. To je ešte väčší rozdiel ako u miezd (pokles o 13 percent). U starobných dôchodkov je to pokles oproti roku 1989 až o 21 percent! Diametrálne odlišný vývoj HDP a priemerných mesačných miezd resp. starobných dôchodkov vyplýva z výrazných zmien v štruktúre rozdeľovania HDP oproti roku 1989. Oveľa väčší podiel HDP sa dnes dostáva do rúk (a peňaženiek) vlastníkov podnikov, úspor, akcií, investičných podielov, pôdy, vrátane zvýšeného podielu zahraničných vlastníkov v podobe tzv. „kapitálových príjmov“. Pochopiteľne, oveľa menej z proklamovaného „hospodárskeho rastu“ zostáva v prospech radových zamestnancov (i dôchodcov). Pritom práve tí tvoria asi 90 percent obyvateľstva v produktívnom veku (bez študujúcich v produktívnom veku). V rámci rozdeľovacích procesov novovytvorenej hodnoty (HDP) sa zvyšuje aj objem a podiel prevodov HDP v prospech zahraničných vlastníkov významnej časti nášho národného bohatstva SR do cudziny. Ide o rôzne dividendy, úroky, podiely na zisku a pod. Pre ilustráciu možno uviesť, že v roku 200 takto „odišlo“ do zahraničia 29 miliárd korún, ale v roku 2004 až 43 miliárd. To je v priebehu štyroch rokov nárast o 50 percent. Pokles životnej úrovne Navyše u väčšiny ľudí, ktorých životná úroveň závisí iba od platu či dôchodku, klesla životná úroveň viac než to vyjadruje reálny pokles miezd a dôchodkov. V skutočnosti k poklesu, o ktorom sa píše v predošlom texte (pokles o 13, resp. 21 percent) treba prirátať ešte približne ďalších 10 percent, keďže v roku 2004 si ľudia musia hradiť podstatne viac tovarov a služieb ako v roku 1989. Ide o tie, ktoré boli vtedy hradené zo spoločenských fondov: školské knihy a pomôcky, ďalšie platby v školstve, rôzne platby v zdravotníctve, kedysi dotované sociálne a komunálne služby atď. Prognosticky možno vysloviť hypotézu, že potrvá minimálne ďalších 10 rokov, kým sa dosiahne úroveň reálnych miezd z roku 1989. Potvrdzuje to fakt, že zlepšenie o 16 bodov (zo 71-percentnej úrovne v r. 1993 na 87-percentnú úroveň v r. 2004 oproti r. 1989) trvalo 11 rokov. U starobných dôchodkov to môže trvať ešte dlhšie, pravdepodobne až 20 rokov. K tejto prognóze vedie ešte jedno porovnanie. Trvalo 11 rokov (od r. 1993 do r. 2004), kým reálne mzdy vzrástli oproti r. 1989 o 11 percent (zo 68 na 79 percent). Ale v rámci tohto obdobia došlo medzi rokmi 2000 a 2004 k zlepšeniu len o jediné percento, zo 78 na 79 percent. Je teda evidentné, že pritvrdenie pravicovej ekonomickej politiky spomaľuje reálny rast miezd v porovnaní s kúpnou silou priemerného platu v roku 1989. Pripomínam, že na vyrovnanie sa k reálnej úrovni starobných dôchodkov v roku 1989 treba zlepšenie pomeru o 21 percent! Pesimistický odhad vývoja Práve z týchto porovnaní, ktoré vychádzajú z oficiálnych údajov slovenských verejných inštitúcií (ako sú štatistický úrad či národná banka), vyplýva uvedená skeptická prognóza o možnostiach vyrovnania reálnej úrovne starobných dôchodkov v Slovenskej republike na úroveň dosahovanú v roku 1989 až v priebehu najbližších 20 rokov. Pesimistický odhad vývoja by mal byť varovaním a impulzom pre politikov, aby už dnes prijímali také opatrenia, ktoré napokon vývoj zvrátia, aby sme sa k úrovni roku 1989 priblížili rýchlejšie. Aj toto je oprávnený a odborne obhájiteľný pohľad na otázku vývoja reálnych miezd, pred ktorým však pri uzatváraní pochybných stávok Mikuláš Dzurinda zatvára oči. Navyše, v tomto kontexte sú „vízie“ SDKÚ o tom, že naše mzdy dosiahnu úroveň EÚ do 10 rokov viac úsmevné než racionálne. To je len ďalšia podoba „sľubotechny“ o zvyšovaní reálnych miezd počas niekoľkých rokov o 100 percent. Autor je prognostik a čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama