Pravda vs. Realita?

Dvadsiatehotretieho septembra dvetisícpäť vo veľkej sále Divadla Andreja Bagara známou festivalovou „klišé“ zvučkou otvorili Darina Kárová, riaditeľka festivalu, František Tóth, minister kultúry, a Ján Greššo, riaditeľ DABu, oficiálne v Nitre už XIV. ročník festivalu Divadelná Nitra. Tohtoročný festival mal Motto „...priblížiť sa k pravde...“.
Počet zobrazení: 1032
15_div_nitra001-m.jpg

Dvadsiatehotretieho septembra dvetisícpäť vo veľkej sále Divadla Andreja Bagara známou festivalovou „klišé“ zvučkou otvorili Darina Kárová, riaditeľka festivalu, František Tóth, minister kultúry, a Ján Greššo, riaditeľ DABu, oficiálne v Nitre už XIV. ročník festivalu Divadelná Nitra. Tohtoročný festival mal Motto „...priblížiť sa k pravde...“. Tá sa síce hľadá už od nepamäti, no spôsob, akým je hľadaná, nie je vždy ten istý. Tak nám festival Divadelná Nitra ponúkol niekoľko možností a my sme si mohli vybrať… Z množstva podujatí, ktoré nám tohtoročná Divadelná Nitra ponúkla, sa jeden divák mohol aj zblázniť. Spomeniem preto inscenácie, ktoré sa hrali v hlavnom „stane”. Maďarsko, berlínska Schaubühne, Belgicko, Veľká Británia, Srbsko, Poľsko, Nórsko, Francúzsko, „naše“ divadlo Aréna, DPOH, Nitrianske Divadlo, Štátne divadlo Košice… Zopár okamihov po oficiálnych príhovoroch, zvučkách, gongoch, otvoreniach nás – ako zvyčaj- ne – očaril budapeštiansky divadelný súbor Krétakör svojou reakciou na súčasnosť v postkomunistickom Maďarsku. Montážou denníkových správ z domova i zo sveta, autorská hra Čierna krajina plná kontrastov. Neopakovateľná ľahkosť, hudobný sprievod a živosť, to sú zrejme hlavné znaky réžie Árpáda Schillinga. Jednoduchá scéna a predsa premyslená, množstvo dverí ohraničovalo priestor odohrávajúcich sa situácií. I keď sa za dverami občas odohrá niečo, čo divák nevidí, Árpád Schilling diváka nepodceňuje. Po bokoch javiska sa premietali titulky spravodajstva a krétakörskí herci adekvátne reagovali na priebeh udalostí. Je úplne jedno, ktorými dverami vstúpite, koniec koncov sa vždy ocitnete na tom istom mieste. Tradičné „podujatie“, veľkolepé odovzdávanie Dosiek, si asi každý v priamom alebo sprostredkovanom prenose užil a interpretoval po svojom. Výsledky nám sú už známe, ale ešte raz si pripomeňme priamu úmeru odovzdávania… skoro ako na futbalovej remíze hrali divadlo Aréna (inscenácia Tiso) a DPOH (inscenácia Ignorant a šialenec) vo Veľkej sále – 4:4. Belgickí herci na divákov doslova zaútočili slovom. Dramaturgická rada festivalu DN túto inscenáciu nevidela, pozvali ich len na základe dojmov, čo sa v konečnom dôsledku negatívne prejavilo na štruktúre nitrianskeho festivalu. Belgičania zo súboru VzW v hangári letiska odštartovali KNOWH2OW (názov produkcie), ktorá mala v Nitre len svoju predpremiéru. Invenčné divadlo alebo skôr nedivadlo? S hereckými, trochu interaktívnymi výstupmi interpretovali svojský pohľad na svet presúvaním sa po scéne bez akejkoľvek motivácie. Žiaľ, bez odozvy publika. Opak sa však dial v nedeľu v štúdiu DAB, kde sa hranice určovali veľmi presne. „Norway.today“ od Igora Bauerisimu v réžii Vladislavy Fekete s hercami Jurajom Hrčkom (Augustom) a Zuzanou Moravcovou (Júliou) patrí k ambicióznym inscenáciám minuloročnej divadelnej sezóny. Dvaja mladí ľudia sa na chate (čítaj čete) dohodnú, že spolu spáchajú samovraždu… nepoznajú sa… ale asi vedia, čo idú spolu vykonať… Dielo je inšpirované skutočným nórskym príbehom. Atmosféru komornej inscenácie oživovali dokrútky Jána Johanidesa. Scéna Evy Ráczovaj sa svojou severskou chladnosťou zapísala ako veľmi fungujúca. Vznikla harmónia hereckých výkonov a vizuality. Prof. Soňa Šimková, pedagóg VŠMU: „Ja som túto inscenáciu nominovala na objav sezóny. Mám k nej pozitívny vzťah.“ Boli sme teda v Nórsku a dramaturgia festivalu nás postupne presunula do Grónska inscenáciou Koncert pre Grónsko (od nórskych tvorcov priamo z Osla). V hangári postavili dokonalú divadelnú mašinériu, ktorú obsluhovali herci a dopĺňali ju zvukové aj vizuálne efekty. Po prvých tónoch v sále divákom zastal dych a všetci začali mrznúť… Do varu dostala divákov v starom divadle aj v neskorších hodinách skupina AISLE 16, teda Luke Wright, Ross Sutherland a Chris Hicks. „Dav” divákov tejto inscenácie dostal profesionálne školenie o tom, ako sa stať úspešným. Powerpoint – ich spoločne vytvorený projekt – sa podobá seriálu alebo motivačnému tréningu so všetkým, čo k tomu patrí (diagramy, grafy atď.). Títo traja tvorcovia ironizovali „dnešný spôsob” riešenia problémov veľmi štylizovane a rytmicky. Úspech bol zaručený a diváci odchádzali z „Británie” akusticky a vizuálne vyžití. Podobné pocity zanechali aj tvorcovia z Nemecka, konkrétne z berlínskej Schaubühne. Slávnym v Bombaji je názov inscenácie, ktorú F. Malzacher v časopise Theater Heute nazval „divokým eklektizmom”. Režisérka inscenácie Constanza Macrasová vložila do produktu hádam všetko, čo v poslednej dobe hýbe svetom. Inšpirovaná bola hlavne tretím svetom a indickým hollywoodskym filmom. Dejiská sa striedali na javisku razantne, presne tak ako aj témy. Disneyland, terorizmus, hospodárska kríza, telenovely, náboženská neznášanlivosť, reality šou atď. To všetko sa nieslo pod rúškom irónie a krikľavá pop kultúra vznikala priamo na javisku. Obrovský a neutíchajúci aplauz dosvedčil, že tanečníci / herci / speváci podali obdivuhodný výkon. Presunuli sme sa do budovy Matice slovenskej, kde ešte pred vstupom – teda vonku – veľmi autenticky začal dej inscenácie Made in Poland v réžii mladého filmového režiséra Przemyslava Wojcieszka. Hra opisuje dilemy mladého rebelanta Bogusa, ktorému psychická rovnováha ako pojem, ale ani ako pocit nie je známa. Po nociach rozbíja autá, dostane sa do problémov s mafiou, kňaz, u ktorého kedysi miništroval, sa mu pokúša pomôcť, rovnako ako aj jeho alkoholický učiteľ. Všetko sa však vyrieši v momente, keď sa stretne s krásnou Monikou a zamiluje sa do nej. Inscenácia niesla v sebe filmový charakter, miešali sa drsné obrazy s naivnými, publikum ako celok presvedčila autentickosť a herecké výkony. Jan Antonín Pitínsky zásadne odmieta, aby jeho tvorba bola charakterizovaná ako politické divadlo, no s inscenáciou Lidové Noviny sa to asi nijako inak nemohlo stať. Hlavnou témou je česká politická scéna a kontroverzná novinárka Renata Kalenská (Jana Plodková). V priestoroch Starého divadla v Nitre s hosťujúcim brnenským HaDivadlom so spomínanou inscenáciou Pitínsky s ľahkosťou, humorom a groteskne zvládol osloviť publikum. Diváci nezainteresovaní do problémov českej politickej mali trochu problém zapojiť sa do vytvoreného šialenstva, ktoré vznikalo priamo pred našimi očami. Belehradské dramatické divadlo sa koncentruje na tvorbu súčasných dramatikov a usiluje sa reagovať na aktuálne spoločenské problémy. Hra Obchodovanie súčasného nemeckého dramatika Alberta Ostermaiera je o civilizačných chorobách dnešnej spoločnosti. Je o vzťahu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, teda obchodníkom a burzou. Inscenácia niesla prvky one-man-show, aj keď na scéne vystupovali dvaja „obchodníci”. Jeden publikum monologicky oboznamoval s obchodovaním, zatiaľ čo druhý bol akoby jeho alteregom. Režisérka Anja Suša minimalisticky inscenovala text hry a jej dej bol vsadený do akejsi karantény; od diváka bol oddelený priehľadnou sieťkou. Dvomi protagonistami režisérka zmenila monologickú štruktúru textu, čím divákovi naznačovala, že ide o úplný rozklad osobnosti. Vladislava Feketeová, dramaturgička, režisérka: „Môj názor bude určite trošku ovplyvnený tým, že pochádzam zo Srbska, čiže viem, prečo si Anja Suša vybrala práve tento text a prečo ho urobila tak, ako ho urobila, lebo je to vlastne prostredie, ktoré sa pomaličky otvára, hľadá nové cesty komunikácie. Čiže si myslím, že tento text, toto Obchodovanie, v prvom rade tlmočila ako obchodovanie s ľudskými citmi a emóciami…” Chlapci (Skrytí muži) a Baby (credo hysterica) bolo čisto tanečné predstavenie súboru Pála Frenáka z Paríža. Rozdelené bolo na dve časti podľa názvu, podľa pohlaví. Časť Chlapci je o mieste mužov v kastrujúcej spoločnosti, ktorí otvárajú priestor svojej divokosti. Opačným „odzrkadlením” bola druhá časť tanečného predstavenia, v ktorom baby otvorili svet žien a volali do hĺbok snov a chaosu. Choreografia bola veľmi čistá a jasná aj pre laikov tanca. O „našich” slovenských predstaveniach (DPOH – Ignorant a Šialenec, Aréna a jej Tiso a Štátne divadlo v Košiciach s Krásavicou z Leenane) bolo toho popísané už dosť, tak to nebudem opakovaťTým, ktorí nemali to šťastie zúčastniť sa na XIV. ročníku festivalu DN, som sa pokúsila aspoň priblížiť atmosféru prežitého… Píšem – to šťastie – pretože to ozaj stálo za to...! Dovidenia na budúci rok... v pravde... v realite? Autorka je študentkou divadelnej vedy vo Viedni

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984