Reklama
Reklama

Nielen divadlom bol festival Živý

O medzinárodnom festivale Divadelná Nitra (DN) denná tlač prinášala pravidelné referencie, hoci išlo „len“ o alternatívne divadlo, a nie o reality šou. Zazneli hlasy pochvalné i mierne kritické, zväčša zamerané na výber repertoáru.
Počet zobrazení: 556
13_zilkova-m.jpg

O medzinárodnom festivale Divadelná Nitra (DN) denná tlač prinášala pravidelné referencie, hoci išlo „len“ o alternatívne divadlo, a nie o reality šou. Zazneli hlasy pochvalné i mierne kritické, zväčša zamerané na výber repertoáru. Tak či onak, ide o hodnotné podujatie, pretože našincovi dáva možnosť vidieť, ako to vyzerá v divadelnom svete, porovnať s domácim repertoárom a pritom si ešte odmerať, čo znesie nitrianske publikum. A tak začnime od publika. Stalo sa akýmsi trendom či prejavom znalosti „vysokého“ kumštu aplaudovať v stoji každému predstaveniu – či je dobré alebo zlé. Ostať sedieť znamená, že dotyčný nepochopil pointu či kvalitu predstavenia. Alebo sa všetko všetkým páčilo – aj odborníkom? Stalo sa aj to, že nenadšeným divákom sa nepáčil výsledok udeľovania Dosiek a kládli nepríjemné otázky typu – boli všetci „porotcovia“ aj na východe či v Banskej Bystrici alebo im stačilo vidieť bratislavské predstavenia? Košičania sa predsa akýmsi nedopatrením dostali do Nitry a – na počudovanie – aj napriek ich klasickému divadelnému prejavu sa tlieskalo aj na otvorenej scéne. Boli oddychovým ostrovom v mori experimentov a potvrdili, že aj klasické divadlo dokáže vypovedať o pravde – veď napokon to bolo logo DN. Nielen divadlom bol nitriansky festival živý. Zo sprievodných akcií upútala scénická kompozícia torz rozhlasových hier v nitrianskej synagóge pod názvom PO-MOC. Jej autorka a zostavovateľka Beata Panáková a dramaturg Štefan Timko zo Slovenského rozhlasu mali v úmysle znepokojiť spokojný národ, ktorý necíti, že je na potápajúcej sa lodi. Z éteru zneli slová prorokov upozorňujúce na nebezpečenstvo ticha pred búrkou cynizmu, arogancie, túžby po moci a vláde. Ale ako sa zdá – súdiac podľa súčasnej predvolebnej situácie – našinec je nepoučiteľný. Oživením boli živé vstupy Laca Keratu a majstrovské zvukové spracovanie celého pásma. Ani pedagógovia neobišli naprázdno. Využili prítomnosť detského divadelného súboru Gašparko z Lendaku – víťaza festivalu v Močenku, ktorý sa predviedol s predstavením, nacvičeným metódou dramatickej výchovy. Divadelné prostriedky sa ukázali ako veľmi efektívny a perspektívny spôsob vyučovania. Ešte dlho by bolo možné vymenúvať koncerty, výstavy, filmové predstavenia. Možno, že sprievodné akcie DN nie sú také atraktívne ako zahraničné hosťujúce súbory, ale bez nich by neexistovalo zázračné fluidum festivalu, ktoré každý rok znovu naplní divadelné priestory Nitry. Autorka je študentkou vedy vo Viedni

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama