Knihy

Profesor Josef Ludvík Fischer (1894 - 1973) patril k najvýznamnejším českým filozofom dvadsiateho storočia. Záber jeho odborného záujmu bol nesmierne široký: od štúdií o nemeckej filozofii devätnásteho storočia cez antickú filozofiu, sociológiu, až po pedagogické štúdiá. Nebol však zďaleka len historikom filozofie, ale tiež skutočne pôvodným mysliteľom, ktorého filozofia patrí k najoriginálnejším prínosom českého myslenia modernej európskej kultúry. Celý život sa zaoberal aj otázkami spoločenskými a politickými, čom svedčí jeho dvojdielna Krize demokracie (1933) či Glosy k české otázce (1970). V rokoch 1946 – 49 bol rektorom Palackého Univerzity v Olomouci. Listy o druhých a o sobě (TORST) sú knihou jeho pamätí, zachytávajúce roky 1894 - 1938. Ide o jedno zo základných diel českej memoárovej literatúry. Profesor Fischer ich písal v päťdesiatych rokoch, v dobe, keď nemohol pracovať vo svojom odbore ani publikovať. Dôvodom, prečo kniha doteraz nebola publikovaná, bola okrem iného mimoriadna edičná náročnosť prípravy knihy. Jej rukopis sa zachoval v niekoľkých verziách, čiastočne fragmentárne. Edičnej prípravy zväzku sa ujal Jiří Opelík, jeden z najlepších českých editorov, literárnych historikov a lexikografov. Z jeho rúk vyšla dokonale pripravená a komentovaná edícia knihy. Profesor Fischer vo svojich pamätiach zachytil svoju mladosť, štúdiá a filozofickú prácu až do doby Mníchova 1938. Opieral sa o množstvo dobových textov a dokumentov, kniha je tak nesmierne cenným a podrobným pohľadom do vedeckého, filozofického a univerzitného prostredia celej prvej československej republiky. Doplnená je menným registrom a rozsiahlou obrazovou prílohou. Význam Leonarda da Vinciho je pre celé nasledujúce generácie umelcov, architektov a vedcov rôznych odborov neoceniteľný. Rozsah jeho záujmov, mnohostranný umelecký talent a schopnosť preniknúť do hĺbky skúmaného vedeckého alebo technického problému udivuje dodnes. Kniha Leonardo da Vinci (SLOVART) prináša úplné dielo tohto talianskeho maliara, sochára, architekta, inžiniera a vedca. Uspokojí aj tých, ktorí obdivujú predovšetkým jeho výtvarné dielo, ale plne zaujme aj čitateľov so záujmom o jeho vedecké práce a poznámky. Obsahuje kvalitné reprodukcie známych obrazov, ale aj stovky tých, ktoré ešte neboli zverejnené. V prvej časti nájdete Leonardovu korešpondenciu, zmluvy, denníkové zápisky a spisy. Druhú tvorí katalóg zachovaných aj stratených obrazov s podrobným popisom ich technického stavu. Každý obraz, pri ktorom môžeme Leonardovi da Vincimu prisúdiť autorstvo, sa v knihe dá nájsť. Vďaka novým objavom a vedeckým výskumom sa tu tak po prvýkrát objavuje definitívny katalóg jeho výtvarných diel. V tretej časti sa nachádza prehľad 663 kresieb, štúdií a skíc zoradených podľa kategórií prezentujúcich architektúru, anatómiu, kartografiu a iné oblasti, ktorým sa Leonardo venoval, pričom mnoho kresieb je v tejto knihe prezentovaných po prvý raz. Formát knihy dá vyniknúť neuveriteľným detailom obrazov, ktoré predtým nebolo možné vidieť v žiadnej inej knihe. Príbeh krásnej a trochu záhadnej Grékyne Terezy (BBART) je neuveriteľne majstrovským spojením fikcie a skutočnosti. Dej je zasadený do rámca skutočných historických udalostí a autor Fredy Germanos nás v ňom priebežne zoznamuje s najrôznejšími významnými osobnosťami dvadsiatich rokov minulého storočia - či už ide o Picassa, Sarah Bernhardt, Mussoliniho, Metaxase, Venizela, alebo napríklad Ernesta Hemingwaya. Milostný vzťah Hemingwaya a Terezy sa vinie ako červená niť celou knihou. Pritom pomyselná hranica medzi pravdou a fantáziou je tak krehká a neviditeľná, až si chvíľami čitateľ dokonca podvedome želá, aby to všetko bola pravda. A tak, ako autor predkladá pohnutý príbeh Terezy, vytvára nakoniec v symbióze s historickými faktmi perfektnú skladačku, kde žiadny diel nechýba a ani nie je nadbytočný. Všetko do seba dokonale zapadá a autentickosť ešte podčiarkujú výňatky zo spomienok napr. Mary Hemingwayovej, štvrtej spisovateľovej manželky, Spyrosa Mercourisa, Hemingwayových životopiscov alebo úryvky z reportáží samotného Hemingwaya, ktoré písal pre kanadský list Toronto Star.