Dvojité saxofónové pohladenie
Už počas vojnových rokov minulého storočia prischla niektorým hudobným nástrojom džezová vigneta. Saxofón sa ako jeden z nich stal signifikantom a zástupcom celého inštrumentálneho rodu. O svoje zaradenie k nástrojom klasického symfonického orchestra bojoval len viac či menej úspešne. Ale skôr neúspešne, pretože len málo skladateľov pridávalo saxofón k svojmu hudobnému „jedálničku“. onvencie boli prelomené koncom milénia, keď ho mnohí opäť objavili a prinavrátili jeho tvárny a nosný tón koncertným sieňam. Za všetkých spomeňme trebárs sedemdesiatročného francúzskeho skladateľa Camille Roya, ktorý mu venoval nemalú pozornosť Concertom pre saxofón(y) a orchester, Quat-reun Daniel Kientzy pre saxofónový súbor, Saxstuckom, či Edom Oeuvre pre saxofón a desať nástrojov. Pozornosť však tentokrát zameriame na úzko prepojenú dvojicu majstrov svojho nástroja. Prepojenie teritoriálne nás presúva na sever Európy do Dánska, ďalšiu spojitosť ponúka vzťah učiteľa a jeho žiaka. Jakob Dinesen bol v minulom roku finalistom JAZZPAR Prize, ktorá je vnímaná ako prestížne ocenenie nielen na starom kontinente. Jej história síce siaha len do roku 1990, od tých čias si ju však prevzali osobnosti ako saxofonista Lee Konitz, klavíristka Geri Allen, gitarista Jim Hall, alebo perkusionistka Marilyn Mazur. Zaiste ju nielen kvôli renomovanosti členov jej poroty mnohí pripodobňujú k slávnemu Oscarovi a nazývajú ju „Nobelovou cenou džezu“. Zanedbateľnou nie je ani nepatrná hotovosť v hodnote 30 000 amerických dolárov a možnosť CD nahrávky s kapelou svojich snov. Ani nie štyridsaťročný Jakob Dinesen síce hlavnú cenu nezískal, zato si však do svojho JAZZPAR Quartet na aktuálny album Lady with a Secret mohol pozvať muzikantov podľa svojho gusta. Z domovského dánskeho kvarteta si ponechal len pianistu Bena Besiakova a o rytmickú sekciu požiadal hudobníkov karibsko-americkej proveniencie. Legendárny je najmä kontrabasista Eddie Gómez, kedysi verná opora tria geniálneho klaviristu Billa Evansa. Skvelou voľbou bol mladý newyorský bubeník Nasheet Waits, ktorého ohnivý drive celú kapelu doslova ženie dopredu. Dinesen inklinuje k energickým témam, a preto album otvára aj uzatvára pulzujúca Ray´s Sting. Komparácia len o niekoľko dní staršej, ale vyzretejšej verzie prezrádza impulzívnu empatiu, ktorá medzi členmi kvarteta vznikla. Sólová introdukcia pokojnej Srebrenice ponúka široký priestor na hru so slákom klasicky školenému Gómezovi, Dinesen v nej odhalí plasticitu svojho sýteho tenorsaxofónu a ukážkovú čitateľnosť fráz aj pri krkolomných pasážach. V strednom tempe udržiava poslucháča aj pokojná titulná skladba, autorské témy narúša rytmicky objavné poňatie štandardnej balady Theloniusa Monka ´Round Midnight. Jedným z prvých Dinesenových učiteľov bol dnes šesťdesiatročný saxofonista Bob Rockwell, niekdajší člen orchestrov Mela Lewisa a Tita Puenteho. Pôvodom Američan žijúci v Kodani dopĺňa rad mnohých legendárnych džezmenov (trebárs aj nižšie spomínaného Bena Webstera), ktorí sa kedysi práve v tomto meste usadili. Iste by bolo podnetné skúmať, prečo práve Dánsko láka nielen lokálne americké hviezdy k domestifikácii. Albumom Bob´s Ben vzdáva Rockwell poctu čiernemu saxofonistovi Benovi Websterovi, ktorého lyrická interpretácia dobových evergreenových balád bola dlhé roky nedosiahnuteľnou métou. Rockwell nielenže vybral tucet jeho najobľúbenejších skladieb, ale v záujme autenticity ich interpretuje v pôvodných tóninách a tempách. V štúdiu okrem toho nahráva a mixuje „zastaralým“ spôsobom – hudobníci hrajú naživo bez slúchadiel, na výslednej nahrávke znejú ako kedysi bicie nástroje v pravom, klavír v ľavom kanáli, kontrabas a saxofón sú v strede. Autorská Prelude for Ben v úvode napovedá, že v prevažnej miere ide o pokojné a pohodové počúvanie. Osvedčené Bye Bye Blackbird, Danny Boy, či Tenderly skutočne ne(s)klamú! Ťažko sa však ubrániť absencii ráznejšieho nasadenia tónu či osobnej emotívnosti, ktoré týmto „večne zeleným“ piesňam vlieval Webster. Koncertný záznam Lady with a Secret a „retro pocta“ legendárnemu Benovi Websterovi Bob´s Ben sú aktuálnym svedectvom súčasných post-bebopových snáh. Je dobré, že aj Európa má dnes k týmto trendom čo dodať! Jakob Dinesen Quartet: Lady with a Secret, Stunt / Hevhetia 2005Bob Rockwell Quartet: Bob´s Ben - A Salute to Ben Webster, Stunt / Hevhetia 2005 Peter Motyčka
