Bolívarský socialista

Hugo Chávez vstúpil na svetovú scénu ako obhajca rozsiahlych zmien vo vlastnej krajine i v zahraničí. Na nedávnom stretnutí svetových lídrov v OSN vyhlásil: „Organizácia spojených národov už vyčerpala svoj model...
Počet zobrazení: 1040
chavez-m.jpg

Hugo Chávez vstúpil na svetovú scénu ako obhajca rozsiahlych zmien vo vlastnej krajine i v zahraničí. Na nedávnom stretnutí svetových lídrov v OSN vyhlásil: „Organizácia spojených národov už vyčerpala svoj model... Dvadsiate prvé storočie si vyžaduje hlboké zmeny, ktoré je možné uskutočniť len vtedy, keď sa založí nová organizácia.“ V súvislosti so Spojenými štátmi vyzval na ukončenie "nehanebného diktátorstva", ktoré USA uplatňujú voči tejto medzinárodnej organizácii, a požadoval presun sídla OSN z New Yorku do iného „medzinárodného mesta“ v niektorej krajine Juhu. Tieto výzvy na radikálne zmeny na globálnej úrovni sú odrazom rozsiahlej transformácie vo Venezuele. Začiatkom roku 2005 Chávez vyhlásil, že Venezuela sa vydala cestou budovania „nového socializmu pre dvadsiate prvé storočie.“ Venezuela však nebuduje nič také, čo by pripomínalo socializmus, ktorý poznáme z minulého storočia. Doteraz neboli podniknuté nijaké kroky, ktoré by viedli k znárodneniu majetku najväčších domácich alebo nadnárodných podnikov v krajine. Chávez nevyhlásil ľudový štát, len bolívarskú republiku, pričom štátna byrokracia bývalého režimu zostáva v podstate nedotknutá. A napokon, úlohou transformovať ekonomiku a sociálne, politické a kultúrne hodnoty krajiny nebola poverená nijaká centralizovaná politická strana. K rozsiahlej transformácii vo Venezuele však došlo ešte pred Chávezovým vyhlásením o tom, že socializmus je na programe. Ako uvádza Marta Harneckerová, Chávezova poradkyňa, „Venezuela je zapojená do revolúcie sui generis.“ Na summite OSN Chávez spomínal výsledky svojej sedemročnej vlády. V krajine s 25 miliónmi obyvateľov sa 1,4 milióna obyvateľov naučilo čítať a písať do jeden a pol roka a ďalšie tri milióny Venezuelčanov, ktorí boli predtým vylúčení zo vzdelávania pre chudobu, boli do vzdelávacieho systému opätovne zapojení. 70 percent obyvateľov má dnes prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti a 45 percent dostáva dotované potraviny prostredníctvom špeciálnych potravinových programov a vládnych distribučných centier. Bushova administratíva obviňuje Cháveza z toho, že sa usiluje vo Venezuele vytvoriť „druhú Kubu“. To však nie je pravda. Marta Harneckerová, ktorá bola účastníčkou i tlmočníčkou v kubánskej revolúcii, poznamenáva, že je „len málo podobností medzi Kubou a Venezuelou.“ Obe tieto krajiny majú charizmatického lídra, analógie však v tomto bode končia. Harneckerová tvrdí: „Fidel Castro využil aparát štátostrany na vybudovanie socializmu na Kube, kým Venezuela takúto štruktúru nemá.“ Aj keď je pravda, že Chávez dôveru voči politickým stranám nemá vzhľadom na svoje vojenské dedičstvo, krízu politických strán bývalého režimu a neustále ťahanice medzi stranami a členmi prochávezovského Hnutia Piatej republiky, politickej organizácie, ktorá dominuje vo venezuelskom Národnom zhromaždení. Pre niektorých naľavo to znamená, že Chávez je v najlepšom prípade populista a v najhoršom prípade caudillo z devätnástneho storočia. V skutočnosti existuje niekoľko znakov, ktoré Chávezovo vládnutie charakterizujú práve ako kombináciu spomínaných dvoch vlastností. Vo Venezuele sa zavádza jedinečný systém. Je spojením predmoderných foriem, v ktorých sa Chávez naozaj vracia späť ku caudillom z 19. storočia a hrdinom nezávislosti, akým bol Simón Bolívar. Zároveň sa však vo Venezuele rozvíja „demokratická postmoderná revolúcia“, v ktorej sa aktivizujú státisíce miestnych organizácií a hnutí, ktoré umožňujú ľuďom riadiť svoje životy a osudy. Počas sedemročnej Chávezovej vlády sa v krajine uskutočnilo osem volieb a referend, pričom na koniec tohto roka sú naplánované voľby do Národného zhromaždenia, čím sa Venezuela stáva príkladom autentickej participatívnej demokracie. Počnúc Misiami (alebo „Misiones“) v roku 1999 Chávez podnietil obrovské množstvo miestnych aktivít, do ktorých sa zapojilo až 80 percent obyvateľov krajiny, ktorí boli pôvodne marginalizovaní. Prvé a najdôležitejšie „misie“ sa zamerali na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Lekári sú posielaní do vidieckych oblastí a chudobných miest, kde poskytujú zdravotnú starostlivosť a pomáhajú ľuďom zabezpečovať svoje zdravotné potreby. Vzdelávacie misie sú zložené z celoštátnych i miestnych vyškolených tímov, ktoré pracujú na programoch zameraných na negramotnosť a na opätovné zapojenie dospelých i mladých ľudí do vzdelávacích programov, ktoré by im pomohli pri budovaní kariéry. Zdravotnícke a vzdelávacie programy však neorganizuje ministerstvo zdravia alebo školstva. Podobne ako ostaté misie, ktoré sú zamerané napr. na pozemkovú reformu, prípravu na zamestnanie atď., sú tieto misie financované a priamo riadené národnými tímami, ktoré sa zodpovedajú Hugovi Chávezovi. Rovnako sa rozmohlo kooperatívne hnutie: dnes v krajine funguje viac než 70-tisíc kooperatív všetkých druhov. Ďalšou iniciatívou zdola sú tzv. Comités de Tierra alebo výbory pre pôdu. V krajine, kde veľká väčšina ľudí žije v urbanizovaných oblastiach, 65 percent obyvateľov nemá na pôdu formálne vlastnícke právo. Výbory, ktoré sú zložené zo 150 až 200 zástupcov domácností, iniciovali proces preskúmania pôdy a zabezpečenia vlastníckych práv pre svoje domovy. Dnes vo Venezuele funguje približne 5-tisíc takýchto výborov, ktoré však majú len málo spoločného s ministerstvom bývania. Ich aktivity koordinuje Národný technický úrad pre pôdu, ktorého riaditeľa Ivana Martineza vymenoval Chávez. Bolívarská revolúcia zaznieva aj na medzinárodnej scéne. Chávez v uplynulých mesiacoch spustil program PetroCaribe, na základe ktorého poskytuje ropu karibským štátom za nižšie ceny a zabezpečuje im prístup k dlhodobým úverom pri 1-percentných úrokoch. Tento krok je súčasťou plánu PetroSur, ktorého cieľom je integrovať energetické siete viacerých juhoamerických krajín a pristúpenie Venezuely k Juhoamerickému spoločnému trhu (Mercosur) a k Andskému hospodárskemu spoločenstvu. Nie je prekvapujúce, že Bushova administratíva a jej pravicový evanjelický spojenec Pat Robertson sa Chávezovi a bolívarskej socialistickej revolúcii vyhráža za tieto opatrenia vendettou. Minulý týždeň sa americké ministerstvo zahraničných vecí znížilo ešte viac, keď zabránilo členom Chávezovho bezpečnostného tímu sprevádzať ho počas návštevy v OSN. Autor je riaditeľom Centra pre latinskoamerické štúdie v Berkeley v Kalifornii Článok bol uverejnený na internetovom portáli www.alainet.org

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984