Reklama
Reklama
www.svetla.sk

Vojakov sme mali z Iraku už dávno stiahnuť

Tak nám skončilo tzv. modré leto a do kancelárií na Kutuzovovu ulicu sa mohla vrátiť aj skupinka organizátorov vojenskej časti tejto prezentácie úspechov
Počet zobrazení: 456
3-m.jpg

Tak nám skončilo tzv. modré leto a do kancelárií na Kutuzovovu ulicu sa mohla vrátiť aj skupinka organizátorov vojenskej časti tejto prezentácie úspechov strany, ktorá azda aj k prekvapeniu ich samotných z nich vyrobila špecialistov na civilno-vojenské vzťahy. Aby však nikto netvrdil, že už skončili, priviezli na jedno z nástupísk v priestoroch slovenského ministerstva obrany – vraj pri príležitosti Dňa ozbrojených síl SR – určite mimoriadne bežnú pomôcku pri výcviku v našich ozbrojených silách. Bunjee jumping! V našej armáde je naozaj prirodzené, že vojaci, aby pochopili, čo sa v nej vlastne deje, musia absolvovať skok do hĺbky so zviazanými nohami. Mohli si to vyskúšať aj nádejní adepti vojenského povolania. Žiaľ, ako sme sa dozvedeli o deň neskôr, nebude medzi nimi desať, ale už iba päť až sedem percent mladých žien. Dôvod? Že by sa niekomu v dôsledku skoku na gumenom lane nadmerne prekrvil mozog? Sadli na mucholapku Pánovi ministrovi Liškovi určite nie. Na otázku redaktora televízneho spravodajstva, či by skočil tiež, odvážne vyhlásil, že s tým nemá problém. Ibaže je teraz akosi po tej operácii chrbtice a tak nemôže. Odvahu (na silné reči) minister obrany teda určite má, len jedno zostáva nejasné: nemá problém (skočiť) a má chrbticu, alebo má problém a nemá chrbticu? Ak sa však skutočne stalo, že na ministerstve obrany došlo k dostatočnému prekrveniu viacerých mozgov, bolo by načim začať rozmýšľať o stiahnutí nášho ženijného kontingentu z Iraku. Existuje na to celý rad dosť rozumných dôvodov. Tým prvým z celého radu je dôvod, prečo – podľa faktov uvádzaných aj v Bezpečnostnej rade OSN – Američania na Irak vlastne zaútočili. Dúfam, že sme už nezabudli: dôvodom boli (chemické) zbrane hromadného ničenia a takmer nespochybniteľná istota, že Irak má dokonca aj poľné mobilné na výrobu nebezpečných látok. Ako sa neskôr ukázalo, tieto tvrdenia sa nezakladali na pravde a podľa niektorých iných tvrdení dokonca americké tajné služby a vedenie USA na čele s prezidentom Georgom Bushom jednoducho sadli na mucholapku pripravenú iránskymi tajnými službami. Keď sa to hodí, aj informácie od nepriateľa sú niekedy vhodné na to, aby sme mohli zaútočiť na iného. Rôzne spôsoby odstránenie Saddáma Odstránenie režimu Saddáma Husajna, to bol jediný akceptovateľný cieľ útoku na Irak. Je fakt, že kto sa s ním nestotožňuje, zatvára oči nad genocídou kurdskej menšiny na severu Iraku, krutými praktikami potláča úsilie šiítskej časti dosiahnuť spravodlivé rozdelenie moci v štáte. Výsledkom boli opäť masové hroby, v ktorých končili nielen politickí odporcovia, ale aj náhodne vybraté deti. Spôsobov, ako diktátorský režim odstrániť, však bolo viac a s odstupom času sa ukazuje, že variant rastúceho kolektívneho tlaku spojeného s ukončením podvodných akcií typu „Ropa za potraviny“ by viedlo k rovnakému cieľu podstatne civilizovanejším spôsobom. Napokon, potravín je v Iraku dosť, ibaže nie sú vždy v správnych rukách. Američania nechali postrieľať Španielov Tretím dôvodom, prečo by sa naši chlapi mali vrátiť domov, je rastúca miera neúspešnosti celej vojenskej invázie. Dnes je už aj z vyjadrení amerických činiteľov zrejmé, že Irak sa prakticky celý čas medzi Púštnou búrkou a Irackou slobodou pripravoval na ten typ boja, ktorý je v Iraku aktuálny aj dnes. Dá sa predpokladať, že množstvo zbraní bolo pred zničením americkými vojskami ukrytých, prípadne vyvezených do zahraničia, že do boja s Američanmi nezasiahli napríklad Fedajíni, príslušníci niektorých (Saddámových) špeciálnych a tajných služieb. Tí po vojenskom obsadení Iraku veľmi sofistikovane vytvárajú prostredie, v ktorom novo sa rodiace štátne inštitúcie môžu vládnuť iba pod protektorátom koaličných síl. Čoraz menej dokonca aj tých Iračanov, ktorí trpeli pod saddámovskou diktatúrou, je schopných akceptovať neustále úsilie Američanov dokázať predovšetkým samým sebe, že túto vojnu vyhrali oni. V praxi sa tu naplno uplatňuje uprednostňovanie amerických záujmov pred záujmami Iračanov. Dotýka sa dokonca aj vzťahov vo vnútri samotnej koalície. Ako jeden z príkladov možno uviesť odchod Španielov z Iraku. Tento krok v skutočnosti nebol výsledkom atentátov uskutočnených pred parlamentnými voľbami, ale postavenia, ktoré v Iraku mali. Konkrétne treba spomenúť smrť skupiny španielskych spravodajských dôstojníkov na okraji Bagdadu, ktorým vo viac ako polhodinovom boji neposkytla pomoc ani americká ani iná spojenecká strana. Len pre zaujímavosť, na miesto boja prišli ako prvé španielske vrtuľníky, ktoré na základe priamej žiadosti jedného z bojujúcich spravodajcov rozkazom vyslal španielsky minister obrany. Bezprecedentný prejav španielskeho kráľa pred voľbami súvisel práve s touto udalosťou. Ropa a peniaze V nadväznosti na hegemóniu USA vo vojne s Irakom zohráva významnú úlohu aj to, kto a za akých podmienok bude v Iraku ropu ťažiť, a najmä, kto s ňou bude obchodovať. V tomto biznise nikto cudzí nepochodí. O čo tu ide, pochopí každý, kto sa dozvie rozdiel medzi cenou jedného barelu ropy, ktorú platí ťažobná spoločnosť v krajine ťažby, a predajnou cenou na svetových trhoch. Hovoriť o tom, kto na súčasných cenách ropy potom skutočne zarába, nie je od problematiky našej účasti v Iraku vôbec odťažené. Došlo to už aj Poliakom. V súvislosti so ziskami z ropného biznisu treba pripomenúť, že jeden z reálnych odhadov zásob ropy na území Iraku hovorí o 211 miliardách barelov, čo pred tromi rokmi bolo šesť a dnes už presahuje dvanásť bilión dolárov. V úcte k dvom tisíckam padlých Američanov i našich chlapov si odpustíme narážku na dobre premyslenú investíciu. Existujú aj naše vlastné vnútorné dôvody, prečo treba misiu ukončiť. Nie sú totiž pravdivé slová nášho ministra obrany o tom, že na Slovensku si vážime vojakov, ktorí tam pôsobia. Ak by to totiž tak bolo, nebol by jediným ocenením ich práce úsmev pána ministra a potrasenie rukou pri príležitosti odovzdávania medailí za službu v mierových misiách. Vojaci by určite viac ocenili istotu, že armáda im predovšetkým vytvorí spravodlivé podmienky na ďalšiu službu v ozbrojených silách. Pokiaľ je však dôsledkom služby v Iraku hodnostná a funkčná degradácia, sú ministrove slová iba cynickým smiechom do tváre ľudí, ktorí denne riskovali svoje životy. Skúsme to inak Ak by minister Juraj Liška myslel svoje slová vážne, nemuseli by z dôvodu nedostatočného počtu veteránov z Iraku v aktívnej službe nastúpiť na stretnutie s americkým prezidentom akíkoľvek iní majitelia púštnych maskáčov. Nikto sa potom nemôže prezidentovi Bushovi čudovať, že medzi riadkami svojho prejavu na námestí P. O. Hviezdoslava použil argumentáciu americkej finančnej pomoci Slovensku. Povedal tým predovšetkým to, že misia našich ženistov v Iraku je finančne refundovaná, a preto neobstojí argument spájajúci ju so zrušením vízovej povinnosti. Inak povedané, keď si na Slovensku my nevážime veteránov z jeho vojny, tak prečo by si on následne mal vážiť nás? Za rýdzo vojenský dôvod nášho odchodu z Iraku sa dá považovať aj fakt, že výkonnosť našej ženijnej jednotky je počas celého jej pobytu limitovaná bezpečnostnými podmienkami. Podstatne efektívnejšie by preto bolo zabezpečovať výcvik príslušníkov irackých ozbrojených síl – ženistov na našom území. S takýmto prejavom skutočnej pomoci by sme sa navyše mohli zároveň uchádzať o možnosť predať do Iraku našu osvedčenú odmínovaciu techniku, ktorú tam budú potrebovať v hojnom počte.Podčiarknuté a zhrnuté, už dávno nadišiel čas vrátiť chlapov z Iraku domov. Autor je veterán vojenskej operácie Iracká sloboda

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama