Neznámy známy: John Sayles, politika v americkom nezávislom filme
Vráťme sa na chvíľu v čase do nie až tak dávnej doby a zaspomínajme si spolu na začiatky domáceho videa v našich končinách. Na časy, keď z ruky do ruky, bez oficiálneho požehnania distribútorov, kolovali videokazety pochybnej kvality aj obsahu. Kazety so skôr simultánnym prekladom ako dabingom, ktorý privádzal do šialenstva nielen milovníkov filmu. Spomínate si na béčkové hity z továrne Rogera Cormana, ako Aligátor, Piraňa alebo Vytie vlkolakov? Áno? Tak k týmto veselým žánrovým filmom písal na rozmedzí 70-tych a 80-tych rokov scenáre jeden zo súčasných najvychytenejších scenáristických doktorov (nájomný scenárista, ktorý píše alebo upravuje scenáre pre filmy veľkých hollywoodskych štúdií, pozn. autora) a krstný otec amerického nezávislého filmu John Sayles. „Moje filmy sú politické, a to tak, že sa zaoberajú tým, ako sa ľudia vzájomne ovplyvňujú, ako vláda ovplyvňuje ľudí. No nie sú ideologické. Povedal by som, že v mnohých veciach je zahrnutá politika. Politika je v športe, môže byť rasová, sexuálna alebo ekonomická, ale je tu, prítomná v živote každého človeka. Je ovplyvňovaná históriou a neustále sa mení." John Thomas Sayles sa narodil 28. septembra 1950 v meste Schenectady, štát New York, USA. Ako veľmi bystré dieťa čítal romány skôr, než mal deväť rokov. Do školy nastúpil dokonca o rok skôr ako jeho rovesníci. Malý John často chodieval s rodičmi na omše do kostola. O svojich spisovateľských začiatkoch hovorí: „Celé to vlastne začalo na katolíckej omši, keď som bol malý chlapec. Počúval som príbeh o Ježišovi znova a znova. Poznal som každý detail jeho príbehu. Bolo to ako keby som videl film na páske, púšťajúc si ho odpredu, odzadu, scénu za scénou, znova a znova. Pochopil som techniky, ktoré sa používajú na rozprávanie príbehov. Keď som začal písať poviedky, bolo to asi tak v štvrtej alebo piatej triede na základnej škole, už som vedel, ako používať rozprávačské techniky. Dávali príbehu zaujímavé nuansy. Mohol som písať z odlišných uhlov pohľadu.” V roku 1972 vyštudoval psychológiu na Williams College v Massachusetts a keďže nemal ďalšie ambície pokračovať v akademickej kariére, rozhodol sa, že si na živobytie bude zarábať manuálnou prácou. Pracoval ako zriadenec v sanatóriu, stavebný robotník či na linke v továrni na balenie mäsa. Zbieral inšpirácie a materiál pre svoje budúce projekty. Popritom ďalej písal poviedky a rozposielal ich do časopisov s nádejou, že ich jedného dňa možno vydajú. Práve z tohto životného obdobia pramení jeho hlboké porozumenie pre komplikovaný život a sociálne problémy robotníckej triedy a spoločenských komunít, ktoré zužitkoval vo svojej spisovateľskej a neskôr aj filmovej tvorbe. V roku 1975 vyhral cenu O´Henryho za svoju prvú uverejnenú poviedku. Napísal svoj prvý román Pride of the Bimbos (voľne by sa tento názov dal preložiť ako Na čo sú ženské pyšné). O dva roky neskôr vydal svoj druhý román Union Dues (Odborárske príspevky) o labouristickom hnutí, ktorý bol nominovaný na Národnú knižnú cenu. Medzi písaním si zarábal ako herec v rôznych filmoch. Počas nakrúcania jedného z nich napísal scenár o korupčnom škandále bejzbalového klubu Black Sox a poslal ho do Los Angeles. Film sa síce nenakrútil, no scenár zaujal pozornosť Rogera Cormana a jeho spoločnosti New World Pictures. V priebehu nasledujúcich rokov sa Sayles etabloval ako autor mnohých scenárov k béčkovým exploitatívnym filmom. Jeho prvým scenárom bola Piraňa (Piranha, r. Joe Dante, USA, 1978). Nasledovali ďalšie, ako Dáma v červenom (Tha Lady in Red, Lewis Teague,1979), Sador, vládca vesmíru (Battle Beyond the Stars, Jimmy Teru Murakami, 1980), Aligátor (Alligator, r. Lewis Teague, USA, 1980) a Vytie vlkolakov (The Howling, r. Joe Dante, 1981). Uznávaný a kritikou oceňovaný spisovateľ sa tak okrem iného stal známy aj svojimi vtipnými a absurdnými dialógmi, nadsadenými kulisami a narážkami na filmové tradície. Jeho skúsenosti so svetom nízkorozpočtových filmov v Cormanovej „škole filmárskeho prežitia“ ho viedli k myšlienke zrealizovať svoj vlastný film. Za peniaze zarobené z písania a „doktorovania“ scenárov Sayles za 25 dní nakrútil svoj prvý celovečerný, nízkorozpočtový debut (stál okolo 40 000 USD) pod názvom Návrat Seacuskej sedmičky (The Return of the Seacuse Seven, 1980). Príbeh sa odohráva v roku 1960, keď sedem priateľov v Seacuse zatknú a uväznenia počas protestného pochodu na Pentagon. O desať rokov neskôr sa všetci znova stretávajú v New Hampshire v dome Mikea Donneyho (Bruce McDonald) a Kate Siprianovej (Maggie Renziová, Saylesova životná partnerka, herečka a producentka jeho filmov). Diskutujú o tom, ako sa ich životy, lásky, ciele a ideály zmenili od čias búrlivých 60-tych rokov. Sayles tak rozpráva o blednutí revolučných ideálov mladosti a tom, ako ich človek prostredníctvom kompromisov postupne stráca. Tento debut je častokrát prirovnávaný k Hartleyho prvotine Neuveriteľná pravda (The Unbelievable Truth, 1989). Obidva filmy používajú silný príbeh a dialógy, aby kompenzovali nedostatky vyplývajúce z extrémne nízkeho rozpočtu. Tak ako Robert Altman vo svojom filme Nashville (Nashville,1975), aj John Sayles nahradil akciu strihom, keďže si kvôli rozpočtu nemohol dovoliť drahú pohyblivú kamerovú techniku potrebnú na nakrútenie filmovej akcie. Návrat Seacuskej sedmičky však započal novú éru amerického nezávislého filmu. Prácu pre veľké hollywoodske štúdio (Paramount Pictures) si vyskúšal na romanci pre dospievajúcich Dievča, si to ty (Baby it´s you, 1983). Je to jedna z ďalších variácií na klasický príbeh o Rómeovi a Júlii o dvoch stredoškolských študentoch – konzervatívnej Jill Rosenovej (Rosanna Arquetteová) a búrlivákovi Albertovi ‚Šejkovi‘ Capadilupovi. Píše sa rok 1966 v mestečku Hoboken, New Jersey. Ona je frustrovaná stredoškoláčka, dcéra dobre situovaného židovského lekára. On je Italoameričan z robotníckej rodiny, ktorého životom sú jeho rýchle auto a Frank Sinatra. Medzi nimi sa postupne rodí láska, ktorá je neustále znemožňovaná ich odlišným pôvodom a rozdielnymi ambíciami. Saylesov film však ide ďalej ako bežné stredoškolské romance pre -násťročných. Žánrová romantická komédia sa v polovici mení na temný príbeh ponárajúci sa hlbšie do diametrálne odlišných charakterov jednotlivých postáv. Šejka vyhodia zo školy a Jill odchádza na univerzitu. Po čase sa životom poučený Šejk vracia spať, aby sa spolu s Jill usadil a založil si s ňou rodinu. Ona však už žije búrlivým študentským životom, ktorého sa nemieni vzdať. Sayles stále pracuje ako nájomný scenárista, aby mohol financovať svoje vlastné projekty. Počas postprodukcie filmu Dievča, si to ty dostal grant od McArthurovej nadácie vo výške 33 000 dolárov. To mu umožnilo vrátiť sa k vlastnému financovaniu svojich nízkorozpočtovým filmov. Na základe svojich troch veľmi živých snov v roku 1984 nakrútil zvláštny sci-fi príbeh Brat z inej planéty (The Brother from Another Planet, 1984). Opäť použil tradičné žánrové klišé. Tentokrát je to sci-fi – mimozemšťan Brat (Joe Morton) stroskotá na planéte Zem. V New Yorku v Harleme. Brat je utečenec zo svojej planéty, kde bol otrokom. Na Zemi sú mu v pätách dvaja drsní robotickí agenti, ktorí ho prenasledujú po celom vesmíre. Sayles využíva postupy sci-fi žánru ako nástroj, ktorým skúma a zobrazuje vážne otázky súčasnosti - a to najmä problémy afroamerickej komunity v Harleme, ako sú drogy, rasizmus, strata historického vedomia komunít a nedostatočnosť sociálneho systému. Brat z inej planéty je celovečerný debut Ernsta Dickersona, ktorý sa neskôr stal dvorným kameramanom nezávislého a nekompromisného afroamerického režiséra Spikea Leeho. Svojimi filmami ako Návrat Seacuskej sedmičky, Dievča si to ty a Brat z inej planéty sa John Sayles zapísal do povedomia odbornej i laickej verejnosti ako zručný rozprávač využívajúci klasické hollywoodske žánre na prerozprávanie príbehov so silným spoločenským podtextom a sociálnym cítením. Jeho nasledujúce diela Matewan (Matewan, 1987), Osem mužov z kola von (Eight men out, 1989) a Mesto nádeje (City of Hope, 1991) ukázali jeho sebadôveru, autorskú a režisérsku zrelosť. V každom z nich rozvinul všetky prednosti jednotlivých žánrov. Bol to western vo filme Matewan (príbeh založený naskutočných udalostiach baníckych nepokojov v uhoľnom mestečku vo Virgínii v roku 1920), športový film Osem mužov z kola von (nakrútený na základe Saylesovho prvého scenára z roku 1978) a predmestskej detektívky Mesto nádeje. Využíva v nich rozlične poprepletané vlákna príbehov, ktoré tvoria život americkej spoločnosti na osobnej i politickej úrovni. Jeho ďalšie dielo Tajomstvo Roan Inish (The Secret of Roan Inish, 1994) je mystickým príbehom keltskej legendy o „selkie“ – napoly človeku, napoly tuleňovi pre deti i dospelých. Bol nakrútený v Írsku a tvorí tak trocha výnimku v jeho tvorbe zameranej na spoločenské a politické problémy USA. V nasledujúcom, kriticky aj divácky najúspešnejšom filme, v „Texaskom Twin Peaks“ Osamelá hviezda (Lone Star, 1996) Sayles rozvíja tému, ako minulosť ovplyvňuje prítomnosť, ktorá spolu s psychologickým a politickým rozmerom tvorí jadro príbehu. Film sa odohráva v malom meste Rio na americko-mexických hraniciach. Začína objavením kostry človeka v púšti. Spustí sa vyšetrovanie, ktoré pre vyšetrovateľa, miestneho šerifa Sama Deedsa (Chris Cooper), znamená nazrieť do svojej nie najpríjemnejšej minulosti. Kostra je identifikovaná ako telo bývalého šerifa, skorumpovaného a úplatkárskeho rasistu Charlieho Wadea (Kris Kristofferson). Ten jednej noci kedysi dávnozáhadne zmizol. Sam má podozrenie, že ho zabil jeho otec Buddy Deeds (Matthew McCounaghey), ktorý má v meste povesť legendárneho čestného a spravodlivého šerifa. Sam sa tak dostáva do vnútornej konfrontácie svojich osobných skúseností s otcom a všeobecne zaznávanou a známou legendou. Ako sám Sayles poznamenal: „Osamelá hviezda je o hraniciach, geografických, kultúrnych, psychologických, spoločenských i morálnych. Hranice sú, rovnako ako legendy, umelé, vytvorené človekom. Sú výsledkom historického výberu a historických premien.“ V roku 1997 Sayles nakrútil v Mexiku španielsky hovorené politické road movie Muži so zbraňami (Hombres Armados, 1997), odohrávajúce sa vo fiktívnej latinskoamerickej krajine. Podobne ako v Osamelej hviezde sa príbeh točí okolo vyšetrovania vedeného idealistickým a naivným mestským lekárom Dr. Humbertom Fuentesom (Federico Luppi). Ako lekár vyškolí a vyšle svojich študentov do vzdialených indiánskych oblastí, sužovaných občianskou vojnou, aby tam pomáhali v boji s chorobami a ignoranciou. Pre vlastnú nevšímavosť a možno klamstvá vlády nevidí skutočnú pravdu o politickej situácii vo svojej krajine. Keď sa počas dovolenky rozhodne vyhľadať svojich žiakov, zisťuje, že ich vlastne všetkých poslal na istú smrť. Buď ich zabili partizáni za to, že pomáhali vládnym vojakom, alebo naopak. Pre doktora sa táto púť stáva až mystickou. Spolu so sirotou Conejom a dezertérom Domingom sa vydá hľadať svojho posledného žiaka vysoko do hôr, do dediny Cerca di Cielo (Blízko neba). Do dediny, ktorá je tak vysoko v horách, že ju doposiaľ neobjavili ani partizáni ani vojaci a ktorá je pre mnohých iba mýtom, legendou. John Sayles stále pôsobí ako nájomný scenárista pre veľké hollywoodske štúdiá (podieľal sa na scenároch filmov, ako napr. Mimic od Guillerma del Tora, Apollo 13 od Rona Howarda), kde zarába peniaze aby mohol realizovať svoje vlastné režisérske vízie. Geoff Andrew vo svojej knihe Čudnejší než raj (Stranger than Paradise) hovorí: „John Sayles využíva vo svojich filmoch žáner k politickým účelom. Prevracia a zneužíva tradičné stereotypy a naratívne postupy k skúmaniu pojmov, ako je trieda, rasa, pohlavie, moc a kultúrna identita. Najviac ho však zaujíma širšie poňatie americkej histórie a kultúry. Využíva žánrové rozprávanie na rozbor a analýzu rôznych spoločensko-politických elementov, z ktorých je tvorená americká spoločnosť.” mrvertigo Autor je koordinátor fimových projektov Poďakovanie lucmik a Marek
