KLÁŠTOR SV. KATARÍNY – KATARÍNKA

Tajomstvo, história, majestátnosť, dôstojnosť... Aj týmito pojmami a mnohými inými symbolmi sa dá vystihnúť atmosféra vyžarujúca z ruín starobylého kostola a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej. Katarínka, pomenovaná práve po svätej Kataríne, sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát, dvadsať kilometrov severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice a Naháč. Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi Jánovi Apponyimu. Komplex je postavený v zaujímavom ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Poloha mimo hlavných ciest a významných turistických chodníkov dáva vyniknúť harmónii božskej prírody a diela, ktoré sa zrodilo ľudskou rukou. Projekt Katarínka má za cieľ formou mládežníckych táborov zachrániť stavbu pred ďalším pustnutím a rúcaním a oprášiť jeho búrlivú a zaujímavú históriu. Ide o záchranu ruín pred zrútením, zakonzervovanie múrov, vyčistenie areálu kláštora a archeologický a historický prieskum. Tieto práce sú zabezpečené v priebehu letných prázdnin formou mládežníckych táborov. Tábory sú určené pre mladých ľudí vo veku 17 až 28 rokov z celého Slovenska. Účastníkmi nie sú len mladí kresťania, ale i mládež bez vyznania či s iným svetonázorom. Táto rôznorodosť je i krásnym príkladom vzájomného rešpektovania, tolerancie, spolužitia i búrania predsudkov. Tábor je ozvláštnený i rádom Katarínkov – záchrancov kláštora, ktorého členmi sú všetci účastníci. Na dva týždne sa prenesú do histórie a stanú sa mníchmi žijúcimi v XVII. storočí v prírode, bez zbytočných výdobytkov civilizácie, bez hodiniek, mobilných telefónov. Ich „mníšskym odevom“ je tzv. habit z vrecoviny. Pátos minulých storočí ponúka aspoň na chvíľku uniknúť pred uponáhľaným svetom a sprítomniť si časy a spôsob života charakteristický pre toto miesto. Možno tu stretnúť mnoho ľudí rozdielnych pováh a názorov, ale i spoznať seba samého a možno sa na chvíľu započúvať do vzácneho ticha. Na históriu sú orientované aj program tábora a hry. Hrami sa naozaj nešetrí a sú pozbierané, ako sa vraví, „z každého rožka troška“. Projektmi podobného charakteru ako Katarínka sú Dubova Colonorum a Bzovík.Krása prírody, neopakovateľná atmosféra a ľudské srdce, to všetko sa odráža v duši človeka, ktorý čo i len na okamih zablúdi na miesta dýchajúce dávnou minulosťou a poznačené spoločenstvom ľudí. Toto spoločenstvo nezachraňuje iba starobylé múry, ale stavia i živý chrám viery, nádeje a lásky. Život v tábore (družine) je zameraný na minulosť, hlavný vedúci tábora je Otec predstavený. O jedlo sa starajú gazdinky, hry majú na starosti dobrodružníci a pracovnú činnosť riadia drábi. Klasicky deň v tábore sa začína s východom slnka. Po ranných chválach v ruinách kostola, kde spolu s gitarou a flautami chvália Boha aj vtáčatá, ktoré štebocú nad hlavami mladých ľudí, sa podávajú raňajky, po ktorých nasleduje pracovná časť dňa. Pod vedením drábov sa vykonávajú konzervačné práce na ruine kostola sv. Kataríny a vykonáva sa archeologický výskum, nad ktorým dohliada trnavské múzeum. Popoludní je čas na rôzne dobrodružstvá, hry, zábavu a po večeri a večerných chválach sa táborom rozlieha zvuk gitary a spev mladých ľudí. Mnohí z účastníkov po prvý raz v živote spia v stane, pod holým nebom plným hviezd, slávia svätú omšu v ruine kostola vysvietenom fakľami a stovkami sviečok. Odnášajú si odtiaľ nespočetné množstvo zážitkov na celý život.

Svedectvá účastníkov tábora: „Katarínka je jednoducho kúzelná. Mladý človek nemá každú chvíľu možnosť zažiť podobné čaro. Samotné miesto vnáša do človeka pocit úcty, možno aj bázne pred históriou, pred všetkým, čo ľudia prežili. Opustený kláštor je pre moderného človeka nezvyčajné, no v mnohom podnetné miesto. Pre mňa je to vždy naplňujúci zážitok, aj keď tam prídem mimo zvyčajných táborových a družinových akcií. Nie sú to však len stáročia staré múry, ktoré nútia človeka nechať na Katarínke kus seba. Sú to hlavne ľudia pripravení spoznávať sa, zabávať sa, ako to už len mladí vedia, a stráviť spolu nezabudnuteľné chvíle. Na Katarínke nikto nie je mimo, odstavený, každý, kto sa rozhodne prísť, je súčasťou svojej družiny a spolu s ostatnými sa prebojuje až k smutnému koncu, keď sa málokomu chce rozlúčiť a opustiť čerstvé priateľstvá a vzťahy.“ Abram – dobrodružník „Vďaka Katarínke som zistila, že stojí za to pokúsiť sa aj o zdanlivo nemožné, pretože všetko je možné, ak sa chce. Spoznala som tam mnoho skvelých ľudí, na ktorých sa možno spoľahnúť, a viem, že naše priateľstvá vydržia dlho, dúfam, že navždy. Objavila som fakt, že dobrovoľná práca ubehne oveľa rýchlejšie a dobrý pocit z nej je trvácnejší než môj mesačný príjem.:-) Že hrať sa dá aj v zime a v daždi a vôbec to nemusí byť nepríjemné. Je skvelé odbehnúť do nádhernej prírody od hluku, prachu a špiny mesta. Vypnúť mobil, nestarať sa o dátum a čas, o akcie a zľavy, o upútavky na nové filmy, reklamy a najnovšie bulvárne pikošky. Skrátka, že treba prísť medzi „svojich“ a počúvať ich, rozprávať sa s nimi, smiať sa, pracovať, hrať sa a hrať si na gitare pri ohníčku. A tak ako možno Boha naozaj počuť aj v tichu, na Katarínke možno určite nájsť aj veľa dobrých ľudí pohromade.“ Margarita – účastníčka tábora „Je to úplne skvelé, nič lepšie sa mi toto leto neprihodilo. V takomto tábore som ešte nikdy nebol a spočiatku som mal obavy, ale tie sa rýchlo vytratili. Veľmi sa mi na Katarínke páčilo a dúfam, že sa tam dostanem aj budúce leto. Nie je to len o tom užiť si leto, ale aj o tom niečo urobiť. Je to dobré nielen pre nás, ale aj pre tých, ktorí sa tam len prídu pozrieť, odfotiť sa pod vežou alebo dozvedieť sa niečo o jej minulosti. Vrelo to odporúčam všetkým, ktorí tam ešte neboli, lebo tí, čo tam boli, vedia, ako je tam dobre.“ Josarian – účastník tábora „Katarínka mi umožnila spoznať veľké množstvo ľudí, v mnohom odlišných, ale napriek tomu s rovnakou krvnou skupinou. Pokojná atmosféra, krásna príroda a úžasný program, zaujímavá práca. To je iba časť toho, čo ma už piatykrát priviedlo toto leto na Katarínku, aby som viedol tábor, pomáhal pri vytváraní vzťahov a utužovaní kolektívu. Práca v 30-metrovej výške na lešení a archeologické práce dokážu novicov veľmi zaujať, ak sú na prácu pozitívne motivovaní a vidia po sebe aj výsledok. Najkrajší pocit je však vo vnútri každého jedného, že urobil kus dobrej a užitočnej práce. Spoločenstvo, ktoré sa na Katarínke vytvorilo, pretrváva aj naďalej, ľudia sa stretávajú na rozličných akciách a mnohí sa na Katarínke stretnú aj na ďalší rok.“ Pondus – Otec predstavený Autor je podpredseda OZ Katarínka Autorka je organizátorka tábora