Bojazliví Nemci?

Nemci si v sobotu nezvolili budúcnosť, akú im ponúkala pravicová opozícia. Hoci je frakcia CDU/CSU najsilnejšou v parlamente, so svojím „tradičným“ spojencom – liberálnou FDP – nebude schopná získať dostatočnú väčšinu.
Počet zobrazení: 999
foto nemecko7-m.jpg

„Nemci nechcú reformy...“, „Nemci sa báli...“, „Nemci sa zachovali nezodpovedne...“ Podobné výroky boli v slovenskej i inej európskej tlači v posledných dňoch časté. Spochybňujú jeden zo základných princípov demokracie – že o každej politike povie definitívne slovo volič – a vychádzajú z jednostranného ideologického hodnotenia. Nemci si v sobotu nezvolili budúcnosť, akú im ponúkala pravicová opozícia. Hoci je frakcia CDU/CSU najsilnejšou v parlamente, so svojím „tradičným“ spojencom – liberálnou FDP – nebude schopná získať dostatočnú väčšinu. To však nie je až také podstatné. Povolebná aritmetika možno vytvorí neklasické, až úplne nevídané scenáre – veľkú, „jamajskú“, „semaforovú“ koalíciu, spojenectvo „ľavého stredu“, či nejakú formu „opozičnej zmluvy“. Omnoho dôležitejším odkazom volieb je, že nemeckí voliči síce „neocenili“ Schröderovu politiku (pri vysokej nezamestnanosti, pomalom raste a reformách, ktoré boli pre mnohých znižovaním sociálnej ochrany, na to ani nemali veľa dôvodov), omnoho nadšenejší však neboli ani „liberálno-trhovým rajom“, ktorý ponúkala líderka CDU/CSU. Najväčší prepad popularity táto strana zaznamenala, keď prišla s nápadom zavedenia rovnej dane. Zo slovenskej perspektívy to môže vyzerať paradoxne – rovná daň je prezentovaná ako „nevyhnutná reforma“. Podstatná časť nemeckých voličov sa očividne nehlási k názoru liberálno-ekonomických ideológov. Nielen že túto „reformu“ nepovažujú za dobrú, dokonca sa rozhodli, že sa jej vyhnú. Aj keby kancelár v Berlíne nakoniec pochádzal z CDU/CSU, jeho (jej) vláda bude musieť pri „modernizácii nemeckého sociálneho modelu“ postupovať omnoho opatrnejšie, než by to robil(a) pri desaťpercentnom náskoku pred sociálymi demokratmi. Voliči mu (jej) na radikálnejšie kroky nedali mandát – a to aj napriek tomu, že im v nemeckej pravicovej tlači sám Mikloš vysvetľoval „slovenský ekonomický zázrak“. Predvídateľnou reakciou je už citované spochybňovanie racionality voliča. Objavilo sa v európskych médiách i na Slovensku. Spochybňuje sa ním jeden zo základných princípov demokracie – o každom politickom projekte rozhoduje v konečnom dôsledku volič. Pravdou je, že to ešte vždy nezaručuje, že sa väčšina voličov rozhodne správne – a dejiny dávajú dosť príkladov na to, že niektoré rozhodnutia môžu byť tragicky nesprávne. „Strach z reforiem“, pre ktorý vraj Nemci nepodporili vo väčšej miere plány CDU/CSU, však môže mať (a pravdepodobne má) aj iný rozmer – podozrenie, že „nevyhnutné reformy“ nemusia byť nevyhnutne na slovenský spôsob, a hlavne podozrenie, že „nevyhnutné obete“ neprinášajú nevyhnutne všetci ľudia v rovnakej miere. Nakoniec, ak by sa mali orientovať podľa slovenského príkladu (nie toho, ktorý je prezentovaný v mnohých médiách, ale jeho reálnej podoby), pravdepodobne by sa nerozhodli inak. Slovenská vláda stratila podporu aj pre reálne dosahy reforiem. Sľubované „všeobecné blaho“ akosi zatiaľ nevidieť, minimálne mimo hraníc Bratislavy. Nezamestnanosť sa síce znižuje, ale zamestnanosť sa, akoby zázrakom, nezvyšuje. Rozdiely v príjmoch i životnej úrovni narastajú...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984