Reklama
Reklama

Dobrý deň, Banana

Zdá sa, že v českej i slovenskej kultúre opäť raz nastalo japonské, a zároveň modré obdobie. A súdiac podľa počinov najzaujímavejších súčasných avantgardistov (Barney, Björk, Tarantino atď.) má tento jav azda aj celosvetový dosah.
Počet zobrazení: 568
14_josimoto-m.jpg

Zdá sa, že v českej i slovenskej kultúre opäť raz nastalo japonské, a zároveň modré obdobie. A súdiac podľa počinov najzaujímavejších súčasných avantgardistov (Barney, Björk, Tarantino atď.) má tento jav azda aj celosvetový dosah. Snou stránkou japonskej estetiky je koherentné spájanie tradície s modernými prvkami a samozrejmé integrovanie takých protichodných kvalít, ako sú minimalistická jemnosť, priezračnosť a maniakálne poryvy, ba až výbuchy – neraz v podobe úchyliek a rozličných perverzít. Pohľad do týchto temných zákutí nám sprostredkoval napríklad režisér Nagisa Ošima vo filmoch Korida lásky (Jap. / Fr. 1976) a Veselé Vianoce, pán Lawrence (VB / Jap. / N. Zéland 1983). V medzivojnovom období dal silný impulz japonskej poviedke anglista Rjúnosuke Akutagawa, umne prepájajúci psychologický rozbor európskej proveniencie so strohými stredovekými príbehmi zo zbierky Kondžaku monogatari. Vďaka filmovej adaptácii poviedok Rašómon a V húštine režisérom Akirom Kurosawom (film Rašómon z roku 1950) sa stal známym aj v Európe. Po starších českých i slovenských prekladoch vyšli tento rok dva výbery takmer naraz. Vydavateľstvo Argo prišlo s reedíciou výberu Obraz pekla a jiné povídky (preklad Vlasty Hilskej zo 60. rokov; tentoraz pod názvom Rašómon a jiné povídky) a Mladá fronta s novým výberom a prekladom Jana Levoru Tělo ženy a jiné povídky. Na Akutagawovu ironickú a grotesknú fantazijnú prózu nadviazal čiastočne aj prvý japonský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (v roku 1968) Jasunari Kawabata. Ohlasy na jeden z jeho najpopulárnejších textov – Spiace krásavice –možno nájsť u dvoch do našich jazykov a končín najprekladanejších súčasných japonských spisovateľov – Harukiho Murakamiho a Banany Jošimotovej.Čitateľský záujem o Murakamiho (v Japonsku obľúbeného už od začiatku 80. rokov) prepukol po vydaní Nórskeho dreva (pôvodne 1987) v roku 2002 vo Svetovej knižnici pražského Odeonu (momentálne je na pultoch druhé vydanie). V češtine je ešte k dispozícii román Na jih od hranic, na západ od slunce (Odeon, 2004), v slovenčine Hon na ovcu (pre autora príznačnejší žáner fantasy – Slovart, 2004) a v angličtine všetko ostatné. Banana Jošimotová, ktorá na domácej scéne debutovala v roku 1987, vstúpila do českej prekladovej literatúry skromne a nenápadne svojím prvým dielom – súborom troch poviedok pod názvom jednej z nich (v Japonsku pod anglickým Kitchen / u nás pod českým Úplněk, vydavateľstvo Brody, Praha 1997). Tisícový náklad skončil v knižniciach fajnšmekrov a znalcov, a tak bola až do leta tohto roku Jošimotová dostupná len v anglických prekladoch róz V spánku, Amrita, N. P. Jašter. Do slovenčiny autorku, ktorá je známejšia ako poviedkarka, uvádza preklad románu Dovidenia, Cugumi (Tugumi, Tokio 1992) od Lucie Preussovej. Vychádza v edícii Neo vydavateľstva Ikar.Kým Haruki Murakami na väčšej ploche rozvíja obyčajné, monotónne a zdanlivo stereotypné milostné príbehy, do ktorých nejako vstupuje viacero postáv (no len jedna vychýli hlavného protagonistu z dráhy) i miest, a sú hnané dopredu mnohými udalosťami, Banana Jošimotová si vyberá čudné a nedôveryhodné postavičky, okolo ktorých sa odohrávajú minimálne, ale o to bizarnejšie príbehy a rozhovory. Priestorom je väčšinou interiér, intimita, postavy sú len dve, tri. Autorka má dar písať zdanlivo naivne, banálne, ale veľmi sviežo a ľudsky. Sladkobôľna, melancholická, lyrická nálada vytvára pozadie, na ktorom kde-tu zažiari postreh, detail, vtipná drobnosť: „Asi vždycky ve vypjatých okamžicích začínám filosofovat. Nechám si říkat filosof v akci.“ (Úplněk) „Jak můžou tak normálně konverzovat, když jsou vlastně tak nenormální?“ (Kuchyně) Mladí hrdinovia sa musia vyrovnávať so starobou, smrťou a odlišnosťou svojich blízkych i vlastnou opustenosťou. Veľmi funkčne v tejto súvislosti autorka využíva motívy jedla a bývania (v slovenskej literatúre to bola silná stránka Alfonza Bednára), ktoré tak nadobúdajú širší význam: „Nic naplat, rozhodla jsem se přistupovat k vaření poctivě. Pečlivě jsem leštila mísy, řádně víčkem zavírala koření ve skleničkách, klidně jsem rozmýšlela postup, a když jsem byla nervózní a netrpělivá, nechala jsem ruce v klidu a hluboce dýchala. Zpočátku jsem si zoufala, ale pak se začalo všechno srovnávat a já jsem si říkala, že bych mohla napravit i svou povahu. Takové bláhové přání!“ (Úplněk) Ďalším dôležitým motívom Jošimotovej próz je spánok a sen. Najvýraznejšie s nimi pracuje v poviedkach zbierky V spánku. V každej je hrdinkou žena, akoby začarovaná do duchovného spánku či nespavosti. Jedna zo smútku za strateným milencom chodí námesačná; iná sa zapletie s mužom, ktorého partnerka je v kóme, a zrazu sa nevie udržať v bdelom stave; ďalšiu v spánku prenasleduje jej niekdajšia sokyňa z milostného trojuholníka, teraz už po smrti... Názov románu (i farba obalu) Dovidenia, Cugumi evokuje lacný dievčenský románik, no nedajme sa pomýliť. Odzbrojujúca priamočiarosť a jednoduchosť rozprávania je v protiklade s hlavnou postavou – nevyspytateľným, ale zväčša zlostným a nepríjemným dievčaťom Cugumi (autorka priznáva autobiografické črty). Rozpráva nám o nej Mária, priateľská a vnímavá sesternica - stelesnenie dobroty a jediný človek, ktorý sa prepracúva k pochopeniu pohnútok smrteľne chorej, záhadnej titulnej postavy - v boji s chorobou určite aj hrdinky. Motívy slnka, mora, ale najmä dažďa v prímorskom rekreačnom mestečku a neustála niekoľkonásobná hrozba blízkeho konca (koniec posledného spoločného leta, koniec lásky, Cuguminho života ...) opäť otvárajú priestor pre japonskú prírodno-melancholickú estetiku, ktorej premeny sme si dovolili v úvode článku naznačiť: „Toto bude asi tá ,nostalgia´, slovo vyjadrujúce bolesť nad skutočnosťou, že aj silné túžby raz vyblednú.“ (Dovidenia, Cugumi) Banana Jošimotová je majsterkou happyendov. Dokazuje, že umelecké diela môžu končiť šťastne aj bez sentimentality a gýčovosti. Autor sa živí čítaním (Banana Jošimoto: Dovidenia, Cugumi. Ikar, Bratislava 2005)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama