Reklama
Reklama

Ceny sú rozdané

V príjemnom prostredí hotela Kaskády v Sielnici pri Zvolene sa v dňoch 5. – 8. septembra konal XIX. Festival pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry. Po dvoch rokoch sa tu opäť zišli autori, realizátori aj odborné poroty, aby si vypočuli to najlepšie, čo Slovenský rozhlas vyprodukoval v oblasti kráľovského žánru – rozhlasovej hry.
Počet zobrazení: 677

V príjemnom prostredí hotela Kaskády v Sielnici pri Zvolene sa v dňoch 5. – 8. septembra konal XIX. Festival pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry. Po dvoch rokoch sa tu opäť zišli autori, realizátori aj odborné poroty, aby si vypočuli to najlepšie, čo Slovenský rozhlas vyprodukoval v oblasti kráľovského žánru – rozhlasovej hry. Keď štátna inštitúcia vyčlení priestor i financie na slovenskú umeleckú tvorbu, vyzerá to na malý zázrak. A zázrakom je aj odborná diskusia o mediálnom žánri, ktorý nie je práve reality šou či seriál. I keď rozhlasová hra neoslovuje masového poslucháča, má svojich stálych záujemcov i obdivovateľov. A nebojme sa dodať, že je poslednou liahňou pôvodnej slovenskej – a nielen mediálnej – drámy. Taký je pohľad zvonka. Vnútri však panuje neistota a strach o ďalšiu existenciu tvorcov rozhlasovej hry. Na istý čas sa pozastavila výroba nových titulov, ruší sa experimentálne štúdio, znižujú sa počty odborných pracovníkov, hoci požiadavky ostávajú nezmenené. Aj keď tento tlak jednotlivé redakcie prežijú, nevedno, kto prevezme štafetu dramaturgov, režisérov, zvukárov atď., ktorí sú v dôchodcovskom veku a trpezlivo odolávajú ekonomickému tlaku. Už dnes sa vyslovuje obava, či sa rozhlasová hra dočká svojho jubilejného XX. festivalu. Odhliadnuc od vnútorného – existenčného – napätia prehliadka rozhlasovej hry prebiehala v pohode a vzájomnom porozumení. Po dva dni sa počúvali najlepšie nahrávky posledných dvoch rokov a potom nasledovali verejné diskusie a rozbory vypočutých diel. Desať vybraných delegátov rozhodovalo o víťazovi prehliadky. V kategórii hier pre dospelých Hlavnú cenu získala hra autorky Pauly Sabolovej-Jelínkovej Pohľad do hmly (dramaturgia Vanda Feriancová, zvuková realizácia Milan Greguš, hudobná dramaturgia Rudolf Pepucha, réžia Peter Jezný). V kontexte hier zaoberajúcich sa citovými problémami dnešného človeka – často zo ženského aspektu – pôsobila Sabolovej sonda do vzťahu opusteného muža a jeho dcéry ako svieži závan. Možno to zapríčinil nezvyklý sklon pohľadu do biedy opusteného človeka, možno nesentimentálny prístup postáv, ktoré si nechceli pripustiť, že slzy majú na krajíčku, možno krutosť a necitlivosť voči bolesti iného, možno postava muža, odvrhnutého svetom, možno... Isté však je, že Sabolová pracuje skalpelom a nemilosrdne čistí rozjatrenú ranu na duši dnešného človeka. K úspešnosti odmenenej hry v nemalej miere prispel režisér i predstaviteľ hlavnej mužskej postavy zároveň – Peter Jezný, ktorý za stvárnenie Chorého muža získal aj prémiu Literárneho fondu (ďalej LF) a Združenia rozhlasových tvorcov (ZRT). Ďalšie prémie LF a ZRT boli udelené Ivici Ruttkayovej za hru Dievča na telefón (réžia Róbert Horňák, dramaturgia Vladimír Fišera, ženský herecký výkon Szidi Tobias). Cenu Hudobného fondu za hudobnú dramaturgiu tejto hry si odniesol Miroslav Nemec. Táto hra si získala sympatie porotcov spôsobom spracovania (využitie telefónu na odlíšenie rozličných životných polôh hrdinky zvanej callgirl). V kategórii hier pre dospelých prevláda klasická poetika, reprezentujúca stredný prúd, ktorý uprednostňuje existenčné námety a psychologizujúce postupy. Volá sa po smelšom experimente v obsahu i forme. Tematicky i žánrovo bola pestrejšia kategória hier pre deti a mládež (ďalej HRD). Zvláštnosťou tohto ročníka bol väčší počet hier s historickou tematikou, ktoré mali výraznejšiu výpovednú i umeleckú hodnotu ako podaktoré hry so súčasnou problematikou. Zhodou okolností dve sa dotýkali niektorých zaujímavých okolností zo života panovníckej rodiny Habsburgovcov a obe získali vysoké ocenenie. Keďže v tomto roku sa oslavovalo 200. výročie narodenia H. K. Andersena, svoje miesto tu mala hra Petra Glocka Prešporské čary pána Christiana i pravdivý obraz slávnych osobností francúzskych dejín J. J. Rousseaua, Diderota a Voltaira. A práve táto hra z pera Juraja Bindzára pod názvom Piata sirota získala Hlavnú cenu festivalu (dramaturgia Katarína Revallová, zvuková realizácia Peter Janík, scénická hudba Roman Žiaran, réžia Martin Kákoš). Konečne sa na našej dramatickej scéne objavil autor, ktorý sa dokáže zmocniť historickej témy bez ideovej či nacionálnej predpojatosti. Tak hra Vianočná ryba princeznej Johany (J. Bindzár) bola zaujímavá preto, lebo rodina Márie Terézie si zachovala svoj panovnícky charakter i vznešenosť tak v jazyku, ako aj na úrovni témy. Prísna cisárovná však dokázala byť aj milujúcou a starostlivou matkou, rovnako aj jej deti mali podobné starosti i priestupky ako tie dnešné – ibaže adekvátne dobe a prostrediu. Niekoľko prémií LF a ZRT získala hra M. Kákoša Milovaná Mimi (za dramaturgiu Ján Uličiansky, za autorský text Martin Kákoš, za mužský herecký výkon Boris Farkaš) o chúlostivom lesbickom vzťahu dvoch príslušníčok cisárskej rodiny. K súčasnosti sa vážne vyslovila hra Jána Uličianskeho Grécky cyklus o temnejších stránkach ľudských vzťahov a hra Ladislava Hannikera Tutu Gabo a teta Sisi o drogovej závislosti. Zarezonovala aj vtipná paródia Jozefa Lenharta Netopiere a iné lietajúce myši. Cenu za debut si odniesla Eva Križková za hru O dievčati, ktoré si zabudlo srdce v bare Katy (prémia za réžiu Jaro Rihák). Patrila k malému počtu experimentálnych hier, ktoré si získali hlavne sympatie mladých poslucháčov. Ceny sa rozdali, účastníci festivalu sa rozišli, ale víťazstvo si odnáša rozhlasový poslucháč, ktorého čaká umelecký zážitok i nové pohľady na históriu i súčasnosť. Autorka je riaditeľka Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie pri UFK v Nitre

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama