Dzurinda na vládnutie parlament nepotrebuje
Mikuláš Dzurinda naplno odhalil svoje diktátorské sklony. Cez víkend v pohŕdaní parlamentnou demokraciou predbehol aj Vladimíra Mečiara. Ani ten si nedovolil vyhlásiť, že bude vládnuť aj bez parlamentu. M. Dzurinda v nedeľu povedal, že po celý rok môže ovládať štát vládnymi či ministerskými vyhláškami a nariadeniami. Rovnakým spôsobom, bez účasti parlamentu pripravila fašistická vláda začiatkom štyridsiatych rokov vyvraždenie slovenských Židov.
Úvod 47. schôdze Národnej rady priniesol očakávané divadlo. Dzurindova vláda sa už dlhší čas drží pri moci iba hanebným kupčením s „nezávislými“ poslancami. Teraz jej však nestačili ani oni. Keďže premiér tvrdošijne odmieta hlasovanie o dôvere vlády, ktoré by jednoznačne ukázalo, kto v parlamente túto vládu chce a kto nie, opozícia sa to pokúsila zistiť iným spôsobom. Zblúdilý poslanec Smeru Neprezentovanie sa na začiatku schôdze môže na prvý pohľad vyzerať ako obyčajné ulievanie sa poslancov. Lenže opoziční poslanci si neurobili piknik, ale po celý deň v parlamente boli. Ako inak mohli zistiť, či vládu naozaj podporuje parlamentná väčšina, ako to v demokratických krajinách býva? M. Dzurinda arogantne tvrdí, že sa nič nedeje. Ak by sa opozícia prezentovala a schôdza by sa normálne začala, naozaj by si nikto neuvedomil, že pravicový kabinet je v hlbokej kríze, nemá dostatočnú podporu v parlamente a vládne nelegitímne. Občania si predsa rokovanie o jednotlivých zákonoch alebo pravidelné ministerské odpovede na poslanecké otázky nevšímajú. Keď parlament zasadá, ani si neuvedomujú, čo sa tam deje. Opozícia nemala inú možnosť, ako upozorniť verejnosť a premiérovi dať jasne najavo, že jeho vládnutie nie je normálne. Využila na to jediný spôsob, ktorý mala a urobila to celkom oprávnene. Poslanec Smeru Bohumil Hanzel, ktorý svojimi hlasovaniami vytrvalo podporuje vládnu koalíciu, populisticky zavá-dza, keď tvrdí, že aj tentoraz hlasoval s vládnymi poslancami preto, lebo „prišiel do parlamentu pracovať“. Práca poslanca totiž nespočíva iba v hlasovaní, a už vôbec nie iba v hlasovaní za vládne návrhy. To možno očakávať od vládnych poslancov. Opoziční však majú oveľa náročnejšiu úlohu: mali by vládu kontrolovať, upozorňovať ju na chyby a prešľapy, pripomienkovať jej návrhy a nedovoliť jej zneužívať moc. Je zrejmé, že B. Hanzel o tom nemá ani poňatia a je mu to jedno. Je nepochopiteľné, prečo vedenie Smeru akceptuje vo svojom poslaneckom klube vládneho poslanca, a je neseriózne od Hanzela, že v ňom zotrváva. Ostáva len veriť, že Robert Fico sa poučí a na budúcu kandidátku Smer nominuje ľudí, ktorým budeme môcť veriť, že budú plniť svoj volebný program. Lintnerovci sejú, čo žali Výsledok mimoriadneho kongresu ANO určite neprekvapil ani vylúčených poslancov. Ich zotrvávanie v poslaneckom klube, ktorý patrí strane, a súdny spor okolo zmeny stanov je iba smiešnou dohrou. Naše súdy rozhodujú pomaly a je nepredstaviteľné, že by sa „Lintnerovci“ vrátili do aliancie pár mesiacov pred voľbami a roztočili nové kolo súbojov. Aj im musí byť jasné, že rozhádaná strana tesne pred voľbami nemôže uspieť. Takže jej najnovšie kroky sú len divadlom pre verejnosť, najmä pre voličov ANO, ktorá má uveriť, že tejto skupine od začiatku sporu išlo len o očistenie a posilnenie strany. Alebo skôr ide o neústupčivosť samotného Lintnera, ktorému jedinému o to naozaj išlo a vo svojej viere v princípy a zásady si ani teraz nedokáže priznať realitu. Len nie je jasné, prečo také isté – teda nerealistické – videnie situácie upiera radovým členom ANO. Samozrejme pre rozhľadeného a informovaného človeka je neuveriteľné, že títo ľudia tak slepo spojili svoj politický osud s človekom, ktorý sa čoraz viac topí vo vlastných lžiach. Najnovšie trestné oznámenia na dvoch pracovníkov ministerstva hospodárstva za roky starý prípad akoby potvrdzoval, že vládna koalícia intenzívne pracuje na možnom obvinení Pavla Ruska. A kauza 20-miliónovej zmenky v prospech Prvej garantovanej, o ktorej Rusko tvrdil, že je splatená, pričom sa oháňal bezcenným potvrdením, napovedá, že to nebude až také ťažké. Ak však ak delegáti kongresu ANO nepochopili, že ich šéf je „odpísaný“, ak nepochopili, že za tým všetkým sú silné ekonomické záujmy a tie sú v našej politike rozhodujúce, je to vina aj "Lintnerovcov". Aj oni totiž pomáhali budovať systém, v ktorom sa regionálni a miestni funkcionári strany neučili rozumieť reálnej politike, lebo o všetkom rozhoduje predseda. Aj oni svojím doterajším pôsobením prispeli k premene ANO na stádo bezhlavo kráčajúce za svojím pastierom. Prečo dnes vyčítajú svojim bývalým súkmeňovcom, že nerozmýšľajú, keď napríklad tvrdia, že za štyri roky nevedia nič o financovaní strany? Aj oni sa totiž uspokojovali s povrchnými a nič neodhaľujúcimi odpoveďami P. Ruska, presne tak, ako sa s nimi teraz uspokojujú radoví členovia aliancie. Otvorené kupčenie v parlamente Tohtotýždňové dianie v parlamente je dôkazom, akú žumpu urobila vláda zo slovenskej politiky. Bahno, v ktorom neexistujú nijaké transparentné pravidlá. Za všetko hovorí pondelkový výrok Milana Hortha z SDKÚ: „Vládna koalícia dnes síce nemá potrebnú sedemdesiatšestku, ale je nádej, že zajtra ju mať bude.“ Bez ohľadu na to, že to pravda napokon nebola, ako je možné, že dnes nie je v parlamente 76 poslancov, ktorí chcú podporovať vládny program, ale zajtra ich toľko zrazu bude? Veď ten program sa zo dňa na deň nezmení. Na to existuje jediná odpoveď: vládna koalícia verejne priznáva, že kupuje – pravdepodobne „nezávislých“ – poslancov. Netransparentne, nikto nevie, čo za to ponúka. Je ochotná míňať milióny – ústupkami v štátnom rozpočte z daní občanov - len, aby sa udržala pri moci. Za možnosť dokončiť lukratívnu privatizáciu a rozhádzať ešte nejaké peniaze v netransparentných verejných obstarávaniach sa vládna koalícia neštíti súhlasiť s požiadavkami nadiktovanými poslancami, ktorým už o nič nejde. Takýto spôsob politického kupčenia na strane jednej a vydierania na strane druhej nemá na Slovensku obdobu. Mikuláš Dzurinda už vo všetkom predčil svojho predchodcu, stratil akékoľvek zábrany a zdá sa, že v úsilí zotrvať pri moci sa nezastaví takmer pred ničím. Premiér – hrobár parlamentnej demokracie Dokazujú to jeho slová v diskusnej relácie Na telo, ktorú v nedeľu vysielala TV Markíza. Premiér členskej krajiny Európskej únie a NATO celkom vážne vyhlásil, že celý rok je ochotný vládnuť bez parlamentu. Nielen bez jeho podpory, ale bez akejkoľvek účasti Národnej rady na politike vlády! Mikuláš Dzurinda v odpovedi na otázku moderátorky povedal, že vláda môže riadiť krajinu aj prostredníctvom vládnych či ministerských nariadení a vyhlášok. Také pohŕdanie parlamentnou demokraciou vo formálne demokratickej krajine si dnes žijúce generácie u nás nepamätajú. Také niečo si nedovolil povedať ani Vladimír Mečiar, také niečo si nedovolili vyhlásiť ani komunisti pred novembrom 1989, hoci bolo jasné, že ovládajú všetko. M. Dzurinda týmito slovami priznal, že on pre svoje vládnutie parlament nepotrebuje. Presne tak, ako totalitne vládnúci komunisti či fašisti. Najradšej by ho mal vari pod úplnou kontrolou, čo sa však nedá. Tak aspoň povedal, že bude vládnuť bez neho, keď ho už väčšina v parlamente odmieta podporovať. Vládnymi nariadeniami bez účasti parlamentu na našom území naposledy dlhodobo vládol kabinet Vojtecha Tuku. V rokoch 1940 a 1941 takýmto spôsobom pripravil a zorganizoval vyvražďovanie židovského obyvateľstva. Vtedy sa však zákonodarných právomocí v prospech vlády Slovenský snem oficiálne vzdal. M. Dzurinda nemá problém parlament jednoducho obísť. Ako každého, kto mu prekáža, ak ho už nemôže vymeniť. Všetko bude inak Utorňajší vývoj však ukázal, že ani pokles na najnižšiu úroveň lídrovi SDKÚ na udržanie „stability“ stačiť nebude. KDH a SMK sa vzhľadom na pevnosť svojho voličstva predčasných volieb neobáva a nie je tajomstvom, že s Dzurindom sa im tiež vládnuť veľmi nechce. Opozícia sa tiež cíti pripravená: Smer je na vrchole volebných preferencií, Rusko má ešte stále vplyv na Markízu, pre HZDS môžu voľby znamenať silnejšiu pozíciu pre vstup do vlády s SDKÚ a komunisti si veria už len z princípu. V tomto volebnom období sme ešte tak blízko predčasným voľbám neboli. Tento týždeň sa nepochybne rozhodne. Právni experti SMK už o pár dní parlamentným stranám predstavia návrh ústavného zákona o skrátení tohto volebného obdobia. A nič z toho, čo o slovenskej politike platilo doteraz, už platiť nebude.
