Vláda nás núti platiť miliardové poplatky
Približne 20 miliárd korún zaplatia slovenskí občania tento rok na priamych platbách v zdravotníctve. Ide o poplatky v ambulanciách, nemocniciach, lekárňach, ale aj sanitkách. Minister Rudolf Zajac ich presadil, aby znížil zadĺženie zdravotníctva. Najnovšie prepočty však dokazujú, že pomalší nárast dlhu dosahuje vláda len tým, že ľudia musia z vlastného vrecka platiť čoraz viac peňazí.
Od nástupu Dzurindovej vlády rastie „zisk“ z poplatkov v zdravotníctve razantným tempom. V roku 2002 sme z našich peňaženiek museli doplácať „len“ 7 miliárd, v minulom roku sme však v zdravotníckych zariadeniach „nechali“ celých 16 miliárd korún. Odborníci predpokladajú, že v tomto roku sa suma poplatkov môže priblížiť k 20 miliardám a vo volebnom roku túto sumu s najväčšou pravdepodobnosťou tesne prekročíme. Vzďaľujeme sa EÚ Na druhej strane však štát dáva z verejného rozpočtu do zdravotníctva čoraz menej peňazí. Nie v asbolútnych číslach, ale v porovnaní s rastom hrubého domáceho produktu (HDP). Keď nastupovala prvá Dzurindova vláda verejné zdroje v zdravotníctve tvorili 6,35 percenta HDP, keď sa k moci dostal terajší pravicový kabinet, tento podiel klesol na 5,71 percenta HDP a po dvoch rokoch Zajacovej „reformy“ ide z verejných zdrojov do zdravotníctva menej ako päť a pol percenta HDP. Rast hrubého domáceho produktu súčasná vláda prezentuje ako veľký makroekonomický úspech. Tieto porovnania však ukazujú, že v prospech radových občanov, predovšetkým detí, invalidov a starších ľudí, vláda z tohto „zisku“ vyčleňuje čoraz menej peňazí. Porovnanie nárastu priamych platieb za zdravotníctvo a poklesu verejných zdrojov v ňom, hoci HDP rastie je podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK) Milana Dragulu jasným dôkazom, „čo sú priority tejto vlády. Rozvoj zdravotníctva, teda prospech obyčajných ľudí, to rozhodne nie je.“ SLK v tejto súvislosti upozorňuje na ďalšiu anomáliu, ktorá je svedectvom o tom, čo je pre Mikuláša Dzurindu a jeho ministrov naozaj dôležité. „V iných oblastiach sa usilujeme približovať priemeru Európskej únie, ale v tejto oblasti sa od neho systematicky a cieľavedome vzďaľujeme.“ Bohužiaľ, nie smerom nad priemer, ale opačne. „V Európe výška verejných výdavkov na zdravotníctvo nielen že neklesá, ale naopak vzrastá,“ vysvetľuje generálny sekretár SLK Eduard Kováč. U nás je to naopak, takže rozdiel medzi vyspelou časťou starého kontinentu a Slovenskom sa v oblasti zdravotníctva zákonite zväčšuje. Chorí musia platiť čoraz viac Slovensko zaostáva za väčšinou európskych krajín aj v celkových výdavkoch na zdravotníctva, ak sa berú ako podiel z hrubého domáceho produktu. Dokonca aj za svojimi postkomunistickými susedmi. Podľa zdravotníckych štatistík Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) nás napríklad Česká republika predbieha o takmer 2 percentá HDP. Dzurindov kabinet na naliehanie Rudolfa Zajaca rozhodol tento hendikep riešiť „chaotickým dopĺňaním súkromnými zdrojmi“, čiže poplatkami za zdravotnícke služby. V „radikálne reštriktívnej“ zdravotníckej politike mieni pokračovať aj naďalej, čo spôsobuje stále väčšie problémy ľuďom, ktorí už jednoducho na drahé lieky nemajú. „V úsilí udržať aspoň stabilnú výšku celkových výdavkov na zdravotníctvo vyjadrenú ako percento HDP je vláda naďalej rozhodnutá prijímať opatrenia na zvyšovanie súkromných výdavkov,“ zdôrazňuje Milan Dragula. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu väčšiny ľudí to už dlho pokračovať nemôže. Predovšetkým keď si uvedomíme, kto najčastejšie zdravotníctvo potrebuje: chronicky alebo dlhodobo chorí ľudia, invalidi, starší občania a rodiny s deťmi. To sú zväčša skupiny, ktoré už aj tak žijú v ťažkých sociálnych a ekonomických podmienkach, vláda pritom plánuje práve od týchto ľudí vyberať čoraz viac peňazí na poplatkoch za zdravotníctvo. Pritom tí, ktorí sú častejšie chorí, majú väčšinou nižšie príjmy, lebo zdravotný hendikep ich obmedzuje v práci. A práve títo ľudia majú v ambulanciách, nemocniciach a lekárňach platiť stále viac. „Takýto model nemôže dlhodobo fungovať a ekonomicky a sociálne je neudržateľný,“ argumentuje Eduard Kováč. Znižovanie platov V sobotu sa pred úradom vlády uskutočnil v krátkom čase už druhý veľký protest zdravotníkov. Tesne pred letom protestovalo niekoľko tisíc zdravotných sestier pred parlamentom, teraz do Bratislavy prišlo asi osemtisíc zdravotníkov z celého Slovenska. Hnevá ich toto všetko, hnevajú ich aj nízke mzdy. Zatiaľ čo priemerný plat v národnom hospodárstve nominálne a veľmi mierne aj percentuálne rastie, v zdravotníctve to od konca minulého roka vyzerá opačne. Z 12 865 korún klesol v prvom štvrťroku 2005 na 12 496 korún. Znie to neuveriteľne, ale najmä zdravotné sestry v menších nemocniciach musia robiť za 5- či 6- tisíc korún! Aj toto je výsledok transformácie zdravotníckych zariadení. Zdravotné sestry dostávajú „nôž na krk“ a po celom Slovensku im v priebehu tohto roka „noví“ zamestnávatelia znižujú (!) mzdy. Najviac však zdravotníkov trápi, že sa nemôžu venovať pacientom tak, ako im to káže stavovská česť, vedomosti a skúsenosti, a napokon aj zákon. „Lenže na druhej strane mi zákon prikazuje oznámiť zdravotnej poisťovni, že na budúci mesiac objednávam pacienta na operáciu, čo mám však spraviť, ak s tým ona nesúhlasí?“ pýta sa Milan Dragula, ktorý pracuje v martinskej fakultnej nemocnici. Lekári a združenia pacientov vážne varujú, že táto „reforma“ sa robí takmer výlučne v prospech zdravotných poisťovní. Tie už neslúžia svojim poistencom, ale stali sa ich pánmi. Aj keď si po celý rok platíte zdravotné poistenie, ako to káže zákon, nemáte nárok na niektoré zdravotníce výkoyn (napr. operácie) vo chvíli, keď to lekár uzná za vhodné. Poisťovňa totiž stanoví limit, koľko operácií nemocnici mesačne zaplatí, a ak sa do limitu nezmestíte, máte smolu. Zdravotnícke a pacientské organizácie odštartovali kampaň Za slušné zdravotníctvo. Tu sa už nehrá o slušnosť, ale o zdravie a životy ľudí. Politikom je slušnosť ukradnutá už dávno a teraz nám vláda dáva nezakryte najavo, že sme jej ukradnutí aj my.
