KONCERT NA LOMNICKOM ŠTÍTE

Vrchol Lomnického štítu, známy svojím najvyššie položeným observatóriom SAV na Slovensku vo výške 2 634 m. n. morom, zažil druhý julový štvrtok nezvyčajnú udalosť: komorný koncert sláčikového tria Trio d’Archi della Fenice, ktorý v rámci 2. ročníka hudobného festivalu „Hudba spája srdcia, srdcia spájajú národy“, predviedol 35-minútový koncert sláčikovej komornej hudby diel slovenskej, českej, nemeckej, maďarskej, hebrejskej a talianskej tvorby. Tento koncert pod názvom Koncert Tatrám trio venovalo víchricou zničeným Tatrám a pod dohľadom agentúry Datapresscomp vlastniacej licenciu na overovanie sa zapísal do slovenských, ale aj svetových rekordov hraním živej hudby v nadmorskej výške 2 634 m. Výsledok bol zaslaný aj do Guinessovej knihy rekordov. Podľa jej záznamov komorná hudba v takejto nadmorskej výške ešte neodznela, a už vôbec nie v podaní špičkových hráčov, ktorými nepochybne sú aj hráči talianskeho sláčikového tria a zároveň aj hráči orchestra slávnej benátskej opery La Fenice.Trio d’Archi della Fenice tvori: Sara Michieletto (husle), Paolo Pasoli (viola), Nicola Boscaro (violončelo). Koncert sa konal pod záštitou člena Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru Jána Figeľa a Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Máte rád hory? - Áno, cítim sa tam doma. Ja totiž zbožňujem „naše“ Dolomity a keď mám voľný čas, snažím sa ho tráviť na tých nádherných miestach. Ako na vás zapôsobili Vysoké Tatry? - Tatry sú iné ako Dolomity. Dolomity mi pri pohľade z končiarov pripomínajú nekonečno a Tatry sa síce zdajú byť limitované rozlohou, to však neznamená, že by boli menej krásne! Najviac mnou otriaslo, aké rozsiahle územie zostalo po tej prírodnej katastrofe z minulého novembra zničené. Ako sa vám hralo v takej výške? - Rozdiel v hraní v bežných podmienkach a vo výške Lomnického štítu nie je takmer žiadny, musím však povedať, že mať pri hraní výhľad, ktorý siaha až za horizont, a to z takej výšky, je skutočne mimoriadny zážitok, ak to porovnáme s uzavretými priestormi koncertných alebo divadelných sál, a okrem toho mystické ticho výšin je už samo osebe hudbou. A čo počasie? - To je druhoradý problém, ale silný vietor môže spôsobovať technické problémy. Čo je však dôležitejšie, silné slnko v takejto nadmorskej výške svojím intenzívnym UV žiarením môže poškodiť naše vzácne nástroje. V každom prípade je potrebné uvedomiť si, že hory sú charakteristické náhlymi klimatickými zmenami, a preto je nevyhnutné byť pripravený na premenlivé teploty. My sme mali šťastie, pretože hrať sme začali v miernej hmle, ktorá po chvíľke ustúpila a počas koncertu bolo polojasno. To je naozaj šťastie. Hory sú naozaj nevyspytateľné, veď takto to vôbec nemuselo byť. Akú hudbu ste hrali? - Od Beethovena Trio serenata: Allegretto alla Polacca, Marcia od Dohnányiho, Intermezzo z Cavalleria Rusticana od Mascagniho, ďalej etnickú hebrejskú hudbu klezmer Khosid Dance a nakoniec pre potešenie Slovenska aj moju vlastnú úpravu slovenskej ľudovej piesne Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Kedy a prečo vzniklo vaše trio? - Trio bolo založené v roku 1999. Tvoria ho ľudia, ktorí sú si blízki, ktorí hrajú v orchestri známom nielen menom La Fenice, ale aj počtom (100), a ktorí pociťovali túžbu pracovať na detailoch v interpretácii diela, čo vo veľkom orchestri nie je vždy možné. Čo je teda podstatou komornej hry? - Komorná hra umožňuje najmä prácu s detailom a moju vlastnú interpretáciu ponúkanú publiku a zároveň spoluprácu s ostatnými spoluhráčmi, ktorá je pri komornej hre neodmysliteľná. Sláčikové trio nemá na publikum taký silný vplyv ako veľký orchester, a preto je ťažšie „zabaviť publikum“. Ďalej je tu problém s repertoárom, ktorý je veľmi limitovaný na rozdiel od repertoáru sláčikového kvarteta. A preto naše trio začalo vypracúvať vlastné hudobné prepisy, ktoré by som nehodnotil ako klasické. Čím môže sláčikové trio zaujať? - Keď sa tvorí program, treba ho prispôsobiť zloženiu publika, a preto sa usilujeme program rozdeliť: polovicu pre náročného poslucháča a polovicu hudby so skôr „ľahším dosahom“. Pre túto druhú časť trio vypracovalo prepisy úryvkov z etnickej hudby – hebrejskej, palestínskej a tiež argentínske tango, ktoré by sme radi hrali budúci rok. Do tejto časti vkladáme aj skladby súčasných talianskych autorov, ktoré boli zložené a venované priamo pre Trio d’archi della Fenice, ako napríklad úryvok Dalla Traviata od Oscara del Barba, ktorý je džezovým hudobným skladateľom. Chystáte sa v budúcom roku prísť na Slovensko? - Môžem odpovedať talianskym príslovím „Nemôže byť 2 bez 3“, alebo “Kde sú dvaja, príde aj tretí.” Prichádzame k vám radi, lebo vaše publikum je citlivé, vnímavé a pozorné a my, čo sme na druhej strane, teda na javisku, to okamžite pociťujeme. A navyše vaša krajina je nám veľmi drahá aj preto, že mnohé skladby, ktoré hráme, sa zrodili v jej blízkosti. S violenčelistom Nicolom Boscarom sa zhováral Pavel Kravec. Tlmočila Pavla Poloňová.