Solidarita v točiacej sa špirále

Prelom augusta a septembra slávilo Poľsko ako štvrťstoročnicu oficiálneho založenia odborového hnutia Solidarita. Tento jednoslovný názov nesie vzácnu a nadčasovú symboliku.
Počet zobrazení: 1410

Prelom augusta a septembra slávilo Poľsko ako štvrťstoročnicu oficiálneho založenia odborového hnutia Solidarita. Tento jednoslovný názov nesie vzácnu a nadčasovú symboliku. V lete 1980 signalizovala v poľských podmienkach vzájomnú podporu a súdržnosť občanov žijúcich v duchovne, politicky a ekonomicky deformovanom prostredí. Vyústenie solidarity s malým „s“ do solidárneho hnutia s veľkým „s“ stelesňovalo zriedkavý časopriestorový stret, keď sa metafora zlieva so skutočnosťou do nádhernej pravdy. Idylické časy mávajú krátke trvanie, a preto sa vo všetkých prísloviach odporúča vychutnávať ich plnými dúškami, kým nepominú. Poliaci mali relatívne šťastie, že rozkvet ich solidarity a Solidarity trval takmer desaťročie. Nebolo to absolútne šťastie, pretože vonkajšie okolnosti boli tvrdé a nebezpečné, ale na druhej strane práve obdobie zápalistého boja za slobodu udržiavalo solidárnych v Solidarite v stave vernosti spoločným cieľom a ideálom. Medzi ne patrilo aj heslo „ži v pravde“ a miliónom Poliakov priniesla Solidarita nádej, že sa dožijú časov, keď sa im toto želanie vyplní, až skutočná demokracia vystrieda tú sprofanovanú kvázisocialistickú. 80. roky boli poslednou šťastnou dekádou z hľadiska miery plnosti demokracie v západnej Európe. K tej dvíhali zraky desiatky miliónov Východoeurópanov v nádeji, že sa zbavia jarma komunistickými stranami riadenej totality a že demokracia zo Západu sa preleje aj k nim. Západoeurópania prežívali (mimo Pyrenejského polostrova, kde vládli až do polovice 70. rokov pravicové diktatúry) v 60., 70. a 80. rokoch azda najblaženejšie demokracie v dejinách ľudstva. Politické práva a duchovné slobody si tam dosýta užívali v podmienkach sociálnych istôt blahobytnej spoločnosti. Rozvinutosť sociálnej siete a zákonodarstva v západoeurópskych krajinách fascinovala Východoeurópanov ešte viac ako sloboda duchovná, politická a hospodárska. Do istej miery to zapríčinila oficiálna propaganda v „krajinách socialistického tábora“, ktorá prestala popierať rozsah politických slobôd napríklad v USA, ale spochybňovala ich celkovú hodnotu poukazovaním na diery v sociálnom zabezpečení. Mnoho Poliakov samozrejme túžilo po tej americkej, vzrušujúcej a mytologizovanej slobode, ale väčšina Poliakov sa tešila, až bude aj ich krajina súčasťou blahobytnej a sociálnej zaistenej demokratickej Európy. Pád železnej opony znamenal prelomenie hrádze v oboch častiach Európy, nielen na jej východe. Na celý kontinent sa preliala zo zámoria vlna globalizácie, ktorá začala prudko meniť život v etablovaných demokraciách. Podmývala im piliere sociálneho štátu a trvalo niekoľko rokov, kým si to uvedomili. Východoeurópanom, ktorí si piliere sociálneho charakteru z čias „reálneho socializmu“ aj tak chceli reformovať a nebáli sa umyť či podmyť pretrvávajúce zatuchliny, sa antisociálne prvky v globalizačných trendoch nezdali až také hrozné. Poľská Solidarita sa na prahu 90. rokov ocitla vo víťaznom postavení, ktoré zároveň uzavrelo etapu jej života v pravde. Poľsko vtedy patrilo ku krajinám, ktoré sa vrhli do tvrdej transformácie svojho hospodársko-spoločenského systému. Patrilo medzi priekopníkov sloganu, že transformácia musí najprv bolieť, aby potom hriala. Mnohí predstavitelia Solidarity obsadili v Poľsku vedúce postavenia v štáte a v nových pozíciách sa im dostalo aj novej školy života. Museli sa totiž naučiť zameniť svoj dovtedajší idealizmus za nový leitmotív života modernej západnej spoločnosti – za pragmatizmus. Mnohým to stálo za námahu, pretože odmenou boli pôžitky plynúce z vysokých postavení. Odborárski vodcovia sa museli pod tlakom novej doby osvedčiť ako pragmatické osobnosti ochotné a schopné ustupovať a uzatvárať kompromisy. Niektorí takéto skúšky charakteru prežili na výslní, iní odišli do ústrania. Maturitnou skúškou tohto neoliberalizačného preosievania zrna od plevu bola fáza, keď si pragmatické záujmy makroekonomického rastu v podmienkach globalizácie vyžadovali orezávanie významu a vplyvu odborov. Flexibilizácia a mobilita pracovných síl nepozná hranice ani mieru. Miestne či vnútroštátne odbory zvyčajne prekážajú hladkému prelievaniu kapitálu a pracovných síl, pretože žiadajú právo na prácu, zmluvné záruky a istoty siahajúce do podnikateľskej budúcnosti. Takáto solidarita je v podmienkach voľného trhu na prekážku a kapitál odstrašuje. Aj preto sa poľská Solidarita v 90. rokoch vytratila ako reálny faktor vplyvu z celopoľskej scény a skončila ako marginalizované odborové hnutie – jedno z viacerých a málo solidárnych. Na oslavy štvrťstoročnice Solidarity sa do Gdanska zišla politická honorácia z Európskej únie i zo zámoria. Zo Solidarity spravila symbol upravený pre vlastné potreby. Tými sa stalo šírenie demokracie vo svete. Šéf Európskej komisie Barroso prišiel s nápadom obohatiť propagovanie amerického modelu demokracie o jeho zamatovejší európsky variant postavený na solidarite národov túžiacich po slobode a demokracii v duchu slávneho odkazu nesmrteľnej Solidarity. Ironický podtón týchto riadkov je úmyselný. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984