Moc a bezmoc televízie

Kauza miliónových zmeniek exministra hospodárstva Pavla Ruska a netransparentného použitia jeden a pol miliardy korún v jeho rezorte, vyčlenených na podporu podnikania, stala sa okrem iného aj testom úrovne televíznej publicistiky na Slovensku. S patričným váhaním a prešľapovaním sa do nej zapojila napokon aj verejnoprávna publicistika v STV. Urobila na svoje súčasné pomery niečo nevídané – prerušila vopred ohlásenú dovolenkovo uhorkovú sezónu, a na program zaradila mimoriadne vydanie obligátnej O päť minút dvanástky. Podarilo sa jej dostať pred kameru okrem hlavného aktéra Pavla Ruska ďalších kompetentných prísediacich – Pavla Hrušovského, Ivana Mikloša, Bélu Bugára. Tým svoju verejnoprávnosť ako aj zhovievavú divácku zvedavosť plne vyčerpala. Ani v súčasnosti, azda najlepšiemu moderátorovi Mlynskej doliny Ivanovi Jandovi a štyrom koaličným partnerom sa za hodinu sviatočného poludnia nepodarilo pohnúť témou ani o milimeter ďalej než všetkým doterajším pokusom, ktoré už verejnosti v prehojnej miere, ale v stále rovnakej podobe s Ruskom, umne unikajúcim priamej odpovedi, ponúkli snaživé ústredné, celoslovenské a miestne médiá. Divák, ktorý si nárokoval aspoň čiastkové vysvetlenie, čo mu od verejnoprávnej obrazovky patrí, stal sa iba svedkom nezáväznej besedy v žoviálnom tóne, ktorým sa dal zlákať aj samotný moderátor. Chvíľami akoby zabúdal, že nie je partnerom súkromnej seanse, ale ostro sledovaným profesionálom, od ktorého divák očakáva aj osobné riziko, že sa niekomu z účastníkov veľmi znepáči. Režisér to pochopil a občas na dlhé minúty videl divák reláciu, ktorá sa moderovala bez moderátora. Celé to televízne divadielko akoby vôbec nebolo určené obecenstvu – účastníci sa ani nepokúšali o nejaké preťatie gordického uzla, ale o nesympatickú sebaprezentáciu, ktorá, odhadujem, súčasnú „blbú náladu“ vo verejnosti iba prehĺbi. Niečo však predsa prezradila nonverbálna komunikácia: Pavol Rusko aj napriek kritike voči svojej osobe vyzeral (tváril sa) celkovo ako niekto, kto má vo vrecku priveľa tajných tromfov na každého svojho oponenta, vrátane tých na obrazovke. No a s takými sa v našej krajinke nedávame za pasy, mohlo by to bolieť.