Jazz a hudba sveta

V značne širokej plejáde nezávislých vydavateľstiev je zjavnou snahou poukazovať na rozdielnosti medzi tradičným a avantgardným, uvoľneným a spútaným, uhladeným a šokujúcim. Výber nekonvenčnej dramaturgie je nočnou morou mnohých producentov.
Počet zobrazení: 1495

V značne širokej plejáde nezávislých vydavateľstiev je zjavnou snahou poukazovať na rozdielnosti medzi tradičným a avantgardným, uvoľneným a spútaným, uhladeným a šokujúcim. Výber nekonvenčnej dramaturgie je nočnou morou mnohých producentov. Vydavateľstvo Songlines z krajiny rozľahlých severských lesov a nespočetných jazier vytýčilo svoju koncepciu ešte v začiatkoch tvorivého smerovania. Špecialitou nezávislého kanadského labelu sa stala hudba na pomedzí – jazz okorenený exotickosťou world music (alebo hudbou sveta) na spôsob čoraz väčšmi populárnej a štýlovo otvorenej newyorskej downtownovej scény. Nejedná sa o obrazoborectvo pevných zásad a tradícií, snahou vydavateľstva je rozširovanie hraníc nie celkom tradičným spôsobom. Zrodu world music predchádzali nápadité fúzie už v sedemdesiatych rokoch. K zásadnejším patrila prekvapivá symbióza keltskej harfy a rockovej zostavy v projekte bretónčana Alana Stivella. Tá „vyprodukovala“ dodnes neutíchajúci záujem o keltskú hudbu v rôznorodých podobách. Podstatou „hudby sveta“ nebýva vykrádanie duchovného dedičstva prislúchajúceho danej kultúre. Vonkajšia prezentácia a zviditeľňovanie lokálnej hudby častokrát ponúkajú šancu prežiť tradíciám na pokraji zániku. Filozofia labelu Songlines podnecuje vzájomnú komunikáciu a prepájanie rozličných kultúr. Aktuálne novinky ponúkajú niekoľko špecialít v podobe albumu holandského vokálneho mága Thea Bleckmanna (Origami), tria trúbkara Davea Douglasa (The Tiny Bell Trio) či projekt gitaristu Billa Frisella (Richter 858). Jedinečným zážitkom sú nahrávky jávskeho súboru Gamelan Madu Sari New Nectar (New Music for Javanese Gamelan). Kultúrne zvyklosti Západnej Afriky datujeme do obdobia mandskej ríše v trinástom storočí. Tradičné piesne podfarbované špecifickým zvukom nástroja kora (hybrid harfy a lutny) v poslednom období takmer úplne vymizli a nahradili ich moderné nástroje. Francúzsky kontrabasista Jean-Jacques Avenel začal hrať na kore pred dvadsiatimi rokmi. Rovnomenný album jeho zoskupenia Waraba prináša tradičné mandské, ale aj pôvodné kompozície pre netradičné obsadenie trojice nástrojov kora, bala a ngoni s kontrabasom a flautou. Kde je hranica medzi tradíciou a experimentom? Tónová pregnantnosť a vitálnosť Avenelových kontrabasových línií pulzuje nad nesmierne farebným rytmickým bohatstvom afrických nástrojov. Na prvý pohľad takmer monotónne nemenná repetícia prechádza do extatického vytrženia a opantania rytmom samotným. Avenelova kompozícia Pi-Pande stiera predsudky a odpovedá na plynulosť prechodov medzi Afrikou a Európou. Obsiahla štúdia v buklete pojednáva nielen o západoafrickej hudbe, ale popisuje koru, balafon (druh dreveného xylofónu) a n’goni (africká lutna). Slovo Waraba v bamanskom nárečí pomenúva leva. Američan Patrick Zimmerli je skladateľom klasickej hudby a do fúzovaného konceptu world music úplne nepatrí. Jeho miesto však je medzi pioniermi jazzovej syntézy s komornou hudbou. Nadšené ohlasy jeho rozsiahlych suít, víťazstvo v kompozičnej súťaži Theloniousa Monka vo Washingtone a objednávka legendárneho orchestra Gila Evansa prezrádzajú mnoho. Svojím šiestym albumom Phoenix sa Zimmerli púšťa do preskupovania klasického sláčikového a jazzového kvarteta. Priestor necháva aj decentným elektronickým vsuvkám, pomocou ktorých preskúmava možnosti uplatnenia rozličných minimalistických figúr. Posluchovo inšpiratívny hybrid klasiky, jazzu a filmovej hudby rámuje trojica amorfných zvukových obrazov pod názvom M (Triptych Part I, II, III). Priamočiarosť jeho sopránsaxofónu prekliesňuje široký sláčikový priestor. Narušením nielen autorského, ale aj náladového bloku je nasladlá úprava nesmrteľnej How Insensitive Antonia Carlosa Jobima. Napriek tomu je Zimmerliho Phoenix vzrušujúcou a objavnou krajinou! Vydavateľstvo Songlines sa po desaťročí existencie a štyroch desiatkach CD rozhodlo oslavovať nezvyčajným spôsobom. Od roku 2002 vychádzajú všetky jeho nahrávky v hybridnom SACD formáte. Nie príliš priateľsky znejúce označenie umožňuje prehrávanie aj na klasických CD prehrávačoch. Audiofili však okrem hudby samotnej ocenia špičkový multikanálový zvuk. Jean-Jacques Avenel: Waraba (Songlines, 2004 / Hevhetia) Patrick Zimmerli: Phoenix (Songlines, 2005 / Hevhetia)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984