Živly tela a jeho premien

Od 18. do 21. augusta 2005 sa v Banskej Štiavnici konal už siedmy ročník Letného filmového seminára 4 živly, ktorý organizuje občianske združenie 4 ŽIVLY v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov, Centrom Mestskej kultúry Rubigall, čajovňou Klopačka, Filmovou a televíznou fakultou VŠMU, Francúzskym inštitútom Bratislava, kaviarňou Art café, nadáciou Baden Powella, Rakúskym kultúrnym fórom, Slovenským filmovým ústavom, spoločnosťami Continental film a Coproduction office a Veľvyslanectvom Španielskeho kráľovstva v Bratislave.
Počet zobrazení: 961
15_1-m.jpg

Od 18. do 21. augusta 2005 sa v Banskej Štiavnici konal už siedmy ročník Letného filmového seminára 4 živly, ktorý organizuje občianske združenie 4 ŽIVLY v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov, Centrom Mestskej kultúry Rubigall, čajovňou Klopačka, Filmovou a televíznou fakultou VŠMU, Francúzskym inštitútom Bratislava, kaviarňou Art café, nadáciou Baden Powella, Rakúskym kultúrnym fórom, Slovenským filmovým ústavom, spoločnosťami Continental film a Coproduction office a Veľvyslanectvom Španielskeho kráľovstva v Bratislave. Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Ústredná téma seminára: Premeny tela Cieľom menovania dlhého radu spolupracovníkov organizátora siedmeho ročníka Letného filmového seminára 4 živly v perexe recenzie nebolo len ich samozrejmé verejné prezentovanie a pripomenutie, ktoré im právom prináležia. Množstvo spolupracovníkov svedčí aj o tom, že 4 živly, napriek tomu, že sú určené minoritnému klubovému publiku a sú vo svojej podstate malým nekomerčným filmovým podujatím, zostali živou akciou, ktorej organizátori sa snažia a dokážu aj na malom priestore a s obmedzenými možnosťami zabezpečiť a sprostredkovať vernému divákovi širokospektrálnu prehliadku filmov a sprievodných podujatí. FILMY A OSTATNÉ DÔLEŽITÉ ŽIVLY Tvorcovia dramaturgie seminára nadviazali na dobrú tradíciu minulých ročníkov. Vymedzili si zásadný tematický okruh, podľa ktorého volili výber prezentovaných filmov. Hlavný blok, zväčša tri filmy, sa premietali počas dňa v kine Akademik. Keďže jedným z cieľov seminára je aj vzdelávanie publika, súčasťou každej projekcie boli lektorské úvody slovenských filmových teoretikov a pedagógov, Martina Ciela a Martina Kaňucha. Tí vychádzali divákom v ústrety informáciami, ktoré im mohli pomôcť zorientovať sa v dobových súvislostiach vzniku toho-ktorého diela, či priblížiť roviny filmu, ktoré nie sú ľahko dekódovateľné. Večerný film si mohli diváci vychutnať zababušení do diek v príjemne neformálnom prostredí letného kina na amfiteátri. Premietol sa tu aj nový 20-minútový animovaný film Nazdravíčko (r. Ivana Zajacová, Jozef Mitaľ, 2005), jediný zástupca slovenskej kinematografie. Okrem dlhometrážnych hraných snímok sa v kaviarni Art café premietali filmy študentov FTF VŠMU, výber dokumentov Jeden svet a dlhometrážny dokumentárny film českej režisérky Eriky Hníkovej Ženy pro měny. Taktiež tu bol zaradený blok experimentálnych filmov z Institut Scientifique du Cinéma Coxplana (r. Olivier Dutel) a taliansky dokumentárny film Život ako hra o stretnutí s kultovým filmárom Alejandrom Jodorowskim. Sprievodné podujatia, ktoré prebiehali buď v kaviarni Art café (koncert skupiny Živé kvety), či v čajovni Klopačka (party s DJmi) taktiež nevybočili z rámca minulých ročníkov a stali sa milým spestrením programu. Veľmi oceňujem, že sa vo výbere filmov striedali novšie produkcie (Samsara) s klenotmi svetovej kinematografie (Tristana, Kytica z tisíc a jednej noci, Zúriaci býk), ale taktiež s filmami, ktoré sú aj pre bežného klubového diváka väčšinou nedostupné (Pekná práca, Modelky). Skvelým pomocníkom a orientačným bodom divákov pri výbere filmov a sprievodných podujatí bol prehľadný a tento rok o poznanie bohatší a prepracovanejší zborník s prínosnými esejistickými a filmovo-teoretickými príspevkami ku každému uvedenému dielu. Príťažlivosť seminára 4 živly, okrem samotnej filmovej prehliadky a neformálnych sprievodných podujatí, do istej miery ovplyvňovala aj jeho tradičná lokalizácia v Banskej Štiavnici. Ak návštevník seminára z rôznych dôvodov netúžil vidieť konkrétne dielo, mohol si naplno vychutnať štiavnické živly – prírodu, pamiatky, v prípade slnečného počasia kúpanie v tajchoch, alebo prostý oddych v malých krčmičkách. TELO NA FILMOVOM PLÁTNE Prvotnou a hlavnou náplňou 4 živlov sú však predsa len filmy. Minulé dva ročníky sa niesli v duchu tém NEVIDITEĽNÉ MESTÁ (2003) a REVOLÚCIE (2004). Tento rok sa dramaturgia zamerala na tému, ktorá so živlami a živelnosťou súvisí neoddeliteľne. Sú ňou PREMENY TELA. Neviditeľné mestá a Revolúcie sú témy úzko špecifické. Už na prvý pohľad mali filmy vo výberoch spoločného menovateľa a možno aj preto minuloročné prehliadky pôsobili oveľa homogénnejšie, než tohoročná. Ľudské telo a jeho premeny sa totiž ako hlavná či vedľajšia téma vyskytuje v nespočetnom množstve filmov svetovej kinematografie a selekcia sa možno práve vďaka väčšej slobode vo výbere stala oveľa ťažšou, než po minulé roky. Katarína Mišíková, jedna z dramaturgov prehliadky, k zvolenej téme seminára v zborníku seminára uvádza, že „navrhovaná špecifikácia sa mala zamerať na líniu PEMENY TELA v premenách sociálnych a kultúrnych vzorcov a zároveň v dejinách kinematografie.“ Koncentrovať sa mala na vizuálnu reflexiu telesnosti, telo ako styčnú plochu so svetom, prienik subjektu a objektu, telo ako prostriedok a dôsledok (seba)projekcie. Taktiež na oslavu živočíšnosti, sexuality, ale aj telo manipulované, telo v režime moci, telo dehumanizované, mechanické a elektronické. (voľná citácia zo zborníka). Hlavná téma má teda množstvo podtém, približne toľko, koľko filmov bolo na seminári premietnutých. Podstatné však je, že ich spoločným menovateľom je a zostáva ľudské telo. Je nespochybniteľné, že telo z hľadiska historického, sociálneho, kultúrneho a samozrejme biologického podlieha neustálym premenám, resp. minimálne sa mení pohľad naň. A túto závažnú skutočnosť kinematografia nemôže nereflektovať. ZOPÁR FILMOV, KTORÉ TREBA VIDIEŤ Úvodným filmom seminára bol Sloní muž (Elephant Man, 1980), jedna zo skorších snímok kultového amerického režiséra Davida Lyncha, ktorého filmy sú viac-menej pravidelne radené do programu seminára. Dej filmu sa odohráva vo viktoriánskom Londýne. Hlavná postava, John Merrick alias Sloní muž, má geneticky zdeformované telo. Z prostredia cirkusu, v ktorom slúži ako atrakcia a je vystavený krutému zaobchádzaniu, ho odvádza doktor Treves. Ten ho mieni liečiť, skúmať a priučiť normálnemu spôsobu života. To však nie je možné, keďže sa Merrick vo všetkých ohľadoch od normálu líši. Týka sa to nielen jeho tela, ale aj jeho chápania vlastnej identity, vlastného ja, ktoré však nie je možné od tela oddeliť. Famózny film Martina Scorseseho Zúriaci býk (Raging Bull, 1980) je opäť americkým dielom, inšpirovaným skutočnými udalosťami, ktorým dominuje svetový šampión v boxe, Jake La Motta v podaní Roberta de Nira. Prezývka Zúriaci býk je charakteristická, konotuje arénu (boxerského ringu a rozvášnených divákov), krvavý boj s množstvom porážok a výhier, ale najmä utrpenie a temnú bolesť, ktorá Jakeovi pripomína, že žije a cíti a je preňho podstatná. Dalo by sa povedať, že je klamlivo životodarná. Potrebuje ju aj mimo ringu: núti brata, aby ho mlátil po tvári, sám si rozbíja hlavu o väzenský múr, žije v paranojách, ktoré spôsobujú bolesť duševnú. Počas deja, ktorý zachytáva niekoľko rokov Jakeovej kariéry a pádu, sme svedkami doslovnej premeny jeho tela. Tá len ilustruje postupný rozklad osobnosti a prepadanie sa do temnoty a zmaru. Ulrich Seidl, súčasný rakúsky režisér, nie je divákom 4 živlov neznámy, mali možnosť konfrontovať sa s jeho filmom Psie dni. Tento rok bol uvedený film Modelky (Models, 1999), ktorého hrdinky žijú v podobne bezútešnom a bezvýchodiskovom osamelom svete, ako postavy zo Psích dní. Popri túžbe preniknúť do sveta profesionálneho modelingu sa stávajú typickým obrazom obetí médií a reklamy, ktoré umne vytvárajú novodobý ideál telesnej krásy. A opäť sme pri kríze identity, zapríčiňujúcej túžbu po premene tela, ktoré nenachádza porozumenie a lásku vlastného Ja. Filmy Ulricha Seidla sú znepokojujúce. Režisér dokáže zachytiť temnotu a hrôzu našej každodennej banálnej reality v obrovskom rozmere. To, čo nám predvádza, je civilizmus, bolestivo sa zarezávajúci do kože. Nenadarmo W. Herzog na margo jeho tvorby poznamenal, že sa ešte nikdy v kine nedíval tak priamo do pekla... S podobnou témou podliehania klamlivému sebaobrazu prišiel aj dokument Ženy pro měny českej režisérky Eriky Hníkovej (2004). Azda najdiskutovanejším filmom seminára bola Pekná práca (Beau Travaill, 1999) francúzskej režisérky Claire Denisovej. Má jednoduchú fabulu, sujet je vyskladaný z retrospektív hlavnej postavy. Tieto aspekty filmu, na ktoré sme zvyknutí ako na podstatné, akoby tu mali podružnú funkciu: dôležité sú obrazy samotné a ich skladanie do celku. Jednoduchý príbeh, v ktorom hlavná postava koná radikálne, ale bez akejkoľvek zjavnej a vysvetlenej, psychologicky podmienenej motivácie, (Denisová ju zámerne zamlčuje, lebo nie je pre tento film dôležitá, aj keď sa tak tvári a tým zneisťuje), si môže každý divák interpretovať v duchu svojho naturelu. Dôležitá je krása obrazu, krása a harmónia tela v priestore. Telo je v tomto filme obrazom vnútornej disciplíny, teda veľmi silným sluhom ešte silnejšej vôle. Dvaja európski režiséri, ktorých filmy už bezo sporu patria medzi klasické diela svetovej kinematografie, sú Luis Bunuel a Pier Paolo Pasolini. Obaja vo svojej tvorbe veľmi často z rôznych uhlov pohľadu reflektovali telo, telesnosť a sexualitu. Kým Bunuelova Tristana (Tristana, 1970) vypovedá o zániku nevinnosti a o ľudskej bytosti, ktorej duša aj telo podlieha cudzej moci, Pasoliniho Kytica z tisíc a jednej noci (Il fiore delli mille e una notte, 1974) je oslavou hravej sexuality a pudovosti a v konečnom dôsledku ľudskosti. SIEDME ŽIVLY, SKVELÉ ŽIVLY Filmy uvedené na 7. ročníku seminára dobre, hoci nie vyčerpávajúco, naplnili predsavzatia tvorcov prehliadky. Treba si však uvedomiť, že tak obsiahlu tému, akou je ľudské telo a jeho premeny, môže na menšom filmovom podujatí, akým sú 4 živly, reprezentovať len zlomok možného. Letný filmový seminár 4 živly je skvelá akcia. Poskytuje klubovému, minoritnému filmovému divákovi aspoň maličkú satisfakciu za produkcie, ktoré sa v súčasnosti valia do našich kín. Nezostáva iné, než dúfať, že sa Banská Štiavnica a jej živly na budúce leto opäť ohlásia... Autorka je filmová publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984