Nepodliehajte panike!

„Hlboko v nezmapovaných zákutiach absolútne nezaujímavého konca Západnej špirály galaxie leží jedno malé, fádne slnko. Zhruba vo vzdialenosti stopäťdesiat miliónov kilometrov od neho obieha totálne nepodstatná malá modrozelená planéta, osídlená tvormi pochádzajúcimi z opíc, ktoré sú tak úžasne primitívne, že si dodnes myslia, že digitálne hodinky sú celkom fajn nápad.“
Počet zobrazení: 1375
27-m.jpg

„Hlboko v nezmapovaných zákutiach absolútne nezaujímavého konca Západnej špirály galaxie leží jedno malé, fádne slnko. Zhruba vo vzdialenosti stopäťdesiat miliónov kilometrov od neho obieha totálne nepodstatná malá modrozelená planéta, osídlená tvormi pochádzajúcimi z opíc, ktoré sú tak úžasne primitívne, že si dodnes myslia, že digitálne hodinky sú celkom fajn nápad.“ Až tieto úvodné vety knihy Stopárov sprievodca galaxiou boli predurčené na to, aby vyvolali paniku. A ten, kto náhodou panike okamžite neprepadol, bol ako správny obyvateľ nepodstatnej malej modrozelenej planéty aspoň zvedavý. Všetko sa to začalo jeden štvrtok, „takmer dvetisíc rokov po dni, keď jedného človeka pribili na kríž, pretože presviedčal ostatných, aké milé by bolo správať sa k sebe pre zmenu slušne.“ Istá dievčina si celkom znenazdajky uvedomila, ako spraviť zo sveta „fajnové miesto plné šťastia“. Ešte predtým, ako o tom stihla niekomu povedať, udiala sa jedna veľmi hlúpa katastrofa a spôsobila, že o jej myšlienke sa nikdy nikto nedozvedel. Stopárov sprievodca galaxiou nie je príbehom tej dievčiny. Je príbehom o dôsledkoch a príčinách tej šialene hlúpej katastrofy. Je aj rozprávaním o pozemšťanovi Arthurovi Dentovi, ktorý zo zeme unikol 12 minút pred jej zničením, Fordovi Prefectovi, ktorý sa niekoľko rokov ako pozemšťan tváril, Zafodovi Bíblbroxovi, prezidentovi Galaktickej imperiálnej vlády, ktorý dva z desiatich rokov svojho funkčného obdobia stihol stráviť vo väzení za podvod, o pozemšťanke Trillian, ktorá opustila zem šesť mesiacov pred Arthurom Dentom a o super inteligentnom, no stále deprimovanom robotovi Marvinovi. Ako to všetko začalo Autorom knihy, o ktorej už vraj počul „každý milovník humoru, svojského svetonázoru a jedinečnej filozofie“, knihy, o ktorej už vraj „vie celý vesmír“, je Angličan. Angličan, ktorý niekedy koncom sedemdesiatych rokov ležal opitý na jednom neznámom poli blízko rakúskeho Innsbrucku (aj keď BBC namietala, prečo to nemohlo byť radšej v Španielsku, čo sa vyslovuje oveľa jednoduchšie) a „čumel“ na hviezdy. Do poľa si samozrejme neľahol len tak náhodou. Bol unavený z neschopnosti dorozumieť sa s obyvateľmi Rakúska (ich jazyku vôbec nerozumel). Preto si čo-to vypil, zobral svojho Stopárovho sprievodcu po Európe a zvalil sa do trávy. A kdesi v tomto momente, ako zrakom blúdil po hviezdnej oblohe, si uvedomil, že stopovať po vesmíre by bola celkom fajn zábava. A že by nebolo od veci, keby aj vesmírni stopári mali turistického sprievodcu. Douglas Adams, lebo to je meno toho Angličana, vždy čelil podozreniu, že si celý príbeh s poľom, hviezdami a poriadnou opicou vymyslel. Ale čo na tom? Či sa to stalo alebo nestalo, je úplne jedno. Povedané Adamsovými slovami: „Všetko, čo pritom, ako sa stane, spôsobí, aby sa stalo niečo iné, spôsobí, aby sa stalo niečo iné. Všetko, čo pritom, ako sa stane, spôsobí, aby sa stalo znova, sa znova stane. Nemusí sa to však stať presne v tomto poradí.“ A potom, že nepodliehajte panike. Kým sa nápad so Stopárovým sprievodcom galaxiou dostal do sveta v knižnej podobe, vysielala ho ako rozhlasovú show rozhlasová stanica BBC v roku 1979. Napriek včasnému varovaniu vypukla medzi jej poslucháčmi panika, ktorá mala za následok knižné vydania Sprievodcu v rokoch 1979 – 1992, televízny seriál v roku 1981, počítačovú hru v 1984 či komiksovú adaptáciu v rokoch 1993 – 1996. Vyskytlo sa aj niekoľko pokusov o filmové adaptácie, z ktorých konečne úspešná (v tom zmysle, že sa aj realizovala) mala premiéru v apríli 2005. Referencie na Adamsovo dielo sa objavovali a stále objavujú vo všemožných kultúrnych aj nekultúrnych odvetiach, dialógoch a rozpravách. Jeho „trilógia v piatich častiach“ (ako ju sám nazval) sa zaradila medzi kultové diela novodobej science-fiction literatúry. Aj keď sám autor sa prívlastku science-fiction trochu vzpiera, považuje sa skôr za komediálneho spisovateľa, než autora sci-fi. Čo je to teda vlastne Stopárov sprievodca galaxiou? Zjednodušene povedané, je to elektronický bedeker; pozoruhodná kniha, ktorá „nie je zo Zeme, nikdy na nej nebola vydaná a žiadny z pozemšťanov o nej v živote nepočul.“ Obsahuje všetky informácie potrebné k tomu, aby ste mohli vesmír precestovať a objaviť jeho krásy za menej ako tridsať altairských dolárov denne. Skúste však do tohto výnimočného bedekra zadať heslo Zem. Objavia sa len dve slová: zväčša neškodná. Ford Prefect, terénny prieskumník Sprievodcu, síce strávil na Zemi pätnásť rokov (hoci pôvodne to mal byť len týždeň), redakčná rada však rozhodla, že tie dve slová úplne postačia. Nuž, možno mali aj pravdu. O reštaurácii na konci vesmíru, delfínoch, výťahu, živote a vôbec Už som spomenula, že všetko sa začalo vo štvrtok. V deň, keď našu planétu zničili Vogóni, aby uvoľnila miesto výstavbe hyperpriestorovej diaľnice. My všetci sme, samozrejme, umreli. Iba Arthur Dent mal šťastie. Poznal sa s Fordom Prefectom, ktorý o všetkom už nejaký ten čas vedel (spolu s delfínmi). A mal šťastie, že chytil stopa. Navyše s Fordom, ktorý mal so sebou Stopárovho sprievodcu galaxiou. Vzhľadom na päť knižných zväzkov je jasné, že Arthur Dent cestoval vesmírom ale pekne dlho. Za ten čas prešiel (ani sám nevedel ako) milióny vesmírnych míľ, miliardy svetelných rokov, putoval a zase sa vrátil na miesta, o ktorých výskumníci NASA nikdy nechyrovali a s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy chyrovať nebudú. Znie to neuveriteľne, ale Arthur sa stretne zoči-voči s človekom, ktorý sa podieľal na projektovaní našej Zeme, dozvie sa, že istá rasa Džatravatridov z Vidlovodlu Šesť je presvedčená, že za vznik vesmíru nie je zodpovedný nejaký boh, ale v skutočnosti ho vysmrkala bytosť menom Veľký Zelený Chrchliak. Zistí, že chcieť vo vesmíre za každú cenu čaj vás takmer môže stáť život, že cestovať loďou, ktorá funguje na nepravdepodobnostný pohon, je celkom sranda. Pozrie si zánik vesmíru v podniku s príznačným názvom Reštaurácia na konci vesmíru a naučí sa lietať. Zopárkrát sa, najmä vďaka existencii paralelných vesmírov, ešte vráti na Zem (napriek tomu, že bola zničená), odhalí v sebe talent na výrobu sendvičov z normálnych zvierat, splodí dcéru a niekoľko ráz sa znovu zamiluje do tej istej ženy. Jeden z najväčšmi znepokojujúcich objavov, ktoré uskutoční, však bude zistenie, že naša planéta bola v skutočnosti obrovský superpočítač, ktorý mal pomôcť nájsť odpoveď na otázku „života, vesmíru a všetkého“. Jediná smola bola, že Vogóni ho zničili tesne predtým, ako vyriekol dlhoočakávanú odpoveď. Vymenovať podrobne všetky galaktické stretnutia, životu nebezpečné výpravy, záchranné akcie, pokusy o romantické vyznania, ktoré Arthur počas svojho cestovania vesmírom, časom aj priestorom (ne)zažil, by trvalo veľmi dlho. No najmä by to aj tak nebolo dostačujúce pre pochopenie osobitosti intergalaktickej komiky, hypergalaktickej syntaxe, skrátka Adamsovského literárneho štýlu, schopnosti prepájať nepochopiteľné, opisovať neopísateľné, zhmotňovať do slov nehmatateľné. O iba nepatrné priblíženie sa vyššie popísanému sa môžeme len pokúsiť. Napríklad nasledujúcou ukážkou: „Chodím hore,“ odvetil výťah, „alebo dolu.“ „Fajn,“ vyhlásil Zafod. „Ideme hore.“ „Alebo dolu,“ pripomenul mu výťah. „Okej, okej. Hore, prosím.“ V kabíne na moment zavládlo ticho. „Dole je veľmi pekne,“ nadhodil výťah s nádejou v hlase. „Vážne?“ „Stopercentne.“ „To ma teší,“ povedal Zafod. „A teraz nás odvez hore.“ „Smiem sa vás spýtať,“ ozval sa výťah sladučkým, inteligentným hlasom, „či ste zvážili všetky možnosti, ktoré sa vám dolu otvárajú?“ Zacykliť sa, alebo ani nie Možno odhaliť počiatok vesmíru a celého sveta vôbec? To nie je tá pravá otázka. 42. To zasa nie je tá správna odpoveď. Avšak spomenuté dvojciferné párne číslo bude zohrávať dôležitú úlohu (aspoň na prvý pohľad) nielen v živote Arthura Denta, ale aj v jestvovaní myší a všetkých bytostí zastihnuteľných aj nezastihnuteľných na hyperpriestorových diaľniciach nekonečne veľkého vesmíru. Ale čo som tým vlastne chcela povedať? Hmmm... Asi toľko: Douglas Adams vytvoril svojský vesmír, ktorého podobnosť s tým skutočným nemusí byť čisto náhodná. Ale takisto možno povedať, že nie je žiadna. Je to však až také dôležité? V Adamsovom vesmíre možno neplatia také fyzikálne zákony, aké si myslíme, že by platiť mali. To isté môžeme povedať aj o jeho jazyku. Ten je rovnako nepredvídateľný ako loď na nepravdepodobnostný pohon, dialógy sú občas podobne depresívne ako Marvinova nálada, inokedy zasa celkom všedné ako Dentov uterák. Nie, to je zlé prirovnanie. Uterák nie je všedný. „Uterák je nepochybne najdôležitejšou vecou, akú môže mať hviezdny stopár pri sebe.“ Takže beriem späť. Občas v Adamsových knihách hrozí, že sa v nich ako čitateľ zacyklíte. Z ničoho nič stratíte prehľad o tom, na ktorej planéte sa nachádzate, proti čomu bojujete, kam máte namierené, či prečo ste si to vlastne chceli objednať sendvič. Alebo sa odrazu spýtate – odkiaľ sa tu vlastne vzala Fenchurch? Tento stav nastane najmä vo štvrtej knihe, keď si na chvíľu pomyslíte, že pôvodne plánovaná trilógia bol vlastne celkom fajn nápad. Absolútne nová konštrukcia príbehu v päťke vaše nechutenstvo z predchádzajúcej časti ale úplne zlomí a vy si naopak želáte pokračovanie. Nuž, Adams nemohol celý život zasvätiť stopovaniu hviezdnou galaxiou. Mal aj iné projekty. V žiadnom však už nevytvoril taký charakter, ako bol Marvin. Douglas Adams zomrel náhle v roku 2001. Alebo možno ani nie. Iba sa rozhodol chytiť stopa smerom do iného paralelného vesmíru. Douglas Adams: Stopárov sprievodca galaxiou (orig. 1979) Reštaurácia na konci vesmíru (orig. 1980) Život, vesmír a všetko (orig. 1982) Zbohom a ďakujeme za ryby (orig. 1984) Zväčša neškodná (orig. 1992) Slovenské vydanie: SLOVART, 2004 – 2005, preložil: Patrick Frank.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984