Ad: Minister – podpaľač, Slovo 30 - 31/2005

Počet zobrazení: 1041
9-m.jpg

Živago Už som vás raz nazval judášom, ale toto presahuje všetky medze slušnosti. Buď ste v Tatrách neboli, nevideli ste vyčistené plochy, ich množstvo, objem prác, ktoré boli v Tatrách urobené a napísali ste článok na objednávku svojich chlebodarcov, čo z vás robí judáša a nulu. Alebo ste tam predsa len boli, ale nakoľko nemáte o lese a o profesionálnej žurnalistike ani šajnu, tak ste vyprodukovali toto svinstvo. V tom prípade vás považujem za exemplárne hova.., ktoré sa samo diskvalifikuje z ľudskej spoločnosti. Vašou jedinou snahou je ponížiť a pošpiniť ľudí, ktorí ťažko pracujú za smiešne platy 10 –12 hodín denne. Potom taký ľudský odpad ako vy zhodnotí ich prácu takýmto spôsobom. Považujem vás za nulu, zapredanca. Raz sa vaša špinavosť obráti proti vám a pocítite na vlastnej koži výsledky svojej „práce“. Kiwwi Už ma nebaví stále čítať, že Tichá a Kôprová dolina sú najviac chránené v TANAP-e. Cez Tichú dolinu, ktorá nikdy nebola prísne chránenou rezerváciou, vedie žlto značkovaný chodník a cez sedlo Závory sa dá prejsť cez Kobyliu dolinku do Kôprovej doliny, ktorou vedie modrá značka. Touto dolinou cez Vyšné Kôprovské sedlo sa dá prejsť na Popradské pleso, ba dokonca sa dá zo sedla vyjsť na Kôprovský štít. Za prísne chránené rezervácie sa považovali doliny, ktoré nikdy neboli sprístupnené turistickými chodníkmi, ako je Nefcerka, dolina Zlomísk, Batizovská dolinka, Kolová dolinka, Čierna dolina Javorová, Česká dolina, Rovienky. Ale to by ste vy a pán Lukáč a pani Trubínyová museli Tatry poznať. V Tichej a Kôprovej doline sa páslo, dokonca tam boli aj bane (odtiaľ názov Podbanské). Baníci používali drevené uhlie, ktoré získavali zo všetkých druhov stromov, podarilo sa im zničiť celé stráne porastov. Hrebeňmi Tichej doliny preháňali naši pastieri ovce na poľskú stranu a poľskí na našu. Ešte po druhej svetovej vojne sa na území týchto dvoch dolín intenzívne páslo, v roku 1953 to bolo 1 760 oviec a 200 kusov mladého dobytka. To, že tieto doliny dnes považujú ochranári za výnimočné, nie je výsledkom prírodných procesov, ale 50-ročnej práce lesníkov, veď len v rokoch 1952 – 1958 sa zalesnilo na území Tatier 5 147 hektárov plochy. Roky chodím práve medzi tých otrasných lesníkov. Spoznal som tam skvelých ľudí, ktorí pre tie lesy žijú a ktorým nikdy nenapadne priživovať sa na katastrofe, ktorá ich postihla. Lesy, ktoré ochranári teraz dávajú v rámci Natury 2000 do biotopov európskeho významu (nemyslím len lesy na území Vysokých Tatier), totiž dopestovali práve títo nenávidení, z každej strany opľúvaní lesníci. Po nás, pán Ondruš, ostanú tie lesy, na Čergove, na Koškovciach, na Slanci, v Plavnici, Jezersku, Svidníku. Po vás články pochybnej úrovne. A po ochranároch? Chvalabohu, je dosť lesov, ktoré ich nezaujímajú, našťastie pre tie lesy. Jj Váš kvalitný príspevok ma zaujal. Nedávno som navštívil Poloniny. Skutočný les naozaj stojí za úsilie a námahu. Na druhej strane, lesy napr. v Rajeckej a Fačkovskej doline rednú, a keď sa porozhliadnete, kedykoľvek zbadáte holorub, ktorý tam pred pár rokmi nebol, a aj vtedy sa hospodárilo a ťažilo. Nie je to aj tak, že ochranárske hnutia a ich aktivity sú najmä reakciou na v tomto prípade enviromentálnu nekultúrnosť a, možno trochu nadnesene, až nemravnosť? Teda keby tí - skôr asi zlí - laickí ochranári neexistovali, boli by na tom lesy naozaj lepšie? Kiwwi Netvrdím, že lesy by na tom boli o 100 percent lepšie, ale je ľahké kritizovať a nemať žiadnu zodpovednosť. Tak ako sa nájdu skvelí lesníci, určite sa nájdu aj skvelí ochranári, ale tí určite nie sú každý deň v novinách alebo na obrazovkách. Určite aj medzi lesníkmi sa nájdu ľudia, ktorí v lese vidia iba kubíky dreva. Možno mám šťastie, že sa pohybujem medzi takými, ktorí k lesu majú vzťah. Vyrástol som v lesníckej rodine, takže viem o čom hovorím. Myslím si len, že keď sa 50 rokov dala v Tatrách skĺbiť ochrana prírody s lesníctvom a teraz zrazu nie, je to asi skôr o osobných antipatiách, moci, kariére, popularite za každú cenu. Robím v lesníckej ekológii a fytocenológii, a ani ja ani moji kolegovia sa necítime enviromentálne nekultúrni. CIBI Živago, aj mňa trochu občas pán Ondruš naštve, ale za exemplárne hova.. by som ho nepovažoval, skôr je to na úsmev. Názov článku mi pripadá komický. Kiwwi, sám som niekedy pracoval v lese a preto s vami úplne súhlasím, že tzv. módni salónni ochranári narobia niekedy viac škody ako úžitku. Bohužiaľ, pred rokom 1989 bola ekologická problematika zneužitá na politické ciele, aby zdiskreditovala vtedajšiu moc. V lese treba makať a nie politizovať. Nech si to pán Ondruš skúsi. Peter Pán Ondruš, nenechajte sa odviesť od témy, ktorú ste otvoril. Čo záleží na tom, či ste v lese makali či nemakali, či sú lesníci lepší než ochranári, a či je to naopak? To, o čom píšete a čo treba kričať, je to, že vidíte, že zisky prebijú iné hľadiska. A ak sa to rozrastie, ako rakovina to zasiahne všetkých: lesníkov, ochranárov, turistov... O to ide, všetko ostatné je nepodstatné. Braňo Ondruš Myslel som to presne tak, že niekto (určite nie radoví lesní robotníci) povedal, že treba najprv zobrať drevo, ktoré sa dá predať. A najhorľavejší materiál v lese ostáva. A za to je niekto celkom konkrétny zodpovedný. Niekto dal tým robotníkom v lese príkazy. Niekto iný mu to umožnil. A niekto ďalší by mal odstraňovanie kalamity kontrolovať. Lenže finančné záujmy prevážili nad spoločenskými a to je na Slovensku trend. Nie konanie radových lesníkov, ale rozhodovanie najvyšších zodpovedných v tomto prípade je formované alebo silne ovplyvňované tými, ktorí sú, nazvime to, „šikovní“, lebo vidia podnikateľskú príležitosť, kde my, a nepochybujem, že aj väčšina lesníkov, vidíme starosť o budúcnosť Tatier. Ak píšem, že „lesníci a hasiči pripravovali projekt protipožiarnej ochrany“, je jasné, že nejde o radových zamestnancov, ktorí drú v lese za 10-tisíc. Nie je pravda, že zhadzujem poctivú prácu poctivých ľudí. Jasne som napísal, koho považujem za zodpovedných.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984