Ibrahim Ferrer (1927 - 2005)

Pred dvoma rokmi vydal osobitý kubánsky spevák Ibrahim Ferrer svoj druhý album v produkcii krstných otcov nesmierne vydareného projektu Buena Vista Social Club (World Circuit, 1996). Nikto žiaľ netušil, že album Buenos Hermanos (World Circuit, 2003) bude jeho posledným. Samotný materský projekt Buena Vista sa zdal byť pre mnohých účastníkov doslova naplneným detským snom. Scénický comeback muzikantov zdanlivo za zenitom svojej kariéry spôsobil celosvetový boom. Dovtedy zväčša lokálne kubánske hviezdy začali brázdiť mekky koncertného umenia a po dlhých rokoch sa im podarilo získať uznanie. Menej uznania sa dostalo šedej eminencii a producentovi celého projektu – americkému gitaristovi Ry Cooderovi. Za spoluprácu s kubánskými muzikantami mu americká vláda udelila pokutu vo výške niekoľko desiatok tisíc dolárov. Odôvodnením bolo porušenie paragrafu „obchodný styk s nepriateľom“. Ani Ferrerovi neboli rovnaké vládne garnitúry mimoriadne naklonené. Za poslednú platňu síce získal trojicu zlatých sošiek Grammy, USA však jemu a ďalším kubánskym hudobníkom odmietli na samotný ceremoniál udeliť víza. Ibrahim Ferrer sa narodil 20. februára 1927 v San Luis neďaleko Santiago de Cuba vo východnej časti „ostrova slobody“. Po smrti matky sa živil pouličným predajom, čoskoro spolu s bratancom zakladá skupinu Jovenes del Son a získava si rešpekt miestnych muzikantov. Hosťoval s legendárnym a s jazzom koketujúcim Orquestra Chepín-Chóven skladateľa Electo Rosella, preslávila ho pieseň El planatar de Bartolo. Po presune do kubánskej metropoly začína Ferrer spievať s Orquestra Ritmo Oriental a s vlastnou kapelou Los Bucocos. Pomenovanie pochádzalo z názvu druhu bubienkov, ktoré sa používali pri karnevalových radovánkach v Santiagu. Prvé zahraničné turné obišlo v šesťdesiatych rokoch vtedajší socialistický svet a okrem obligátnej Moskvy sa Ferrer predstavil trebárs aj v Prahe. Kubánska hudba sa potom presunula do ústrania, pretože hospodárske embargo Spojených štátov znamenalo takmer dokonalú sociokultúrnu izoláciu. Na Kube sa zdanlivo zastavil čas a snovou letargiou zatriasol v polovici deväťdesiatych rokov až nostalgický návrat spočiatku nahrávky, neskôr aj filmového dokumentu režiséra Wima Wendersa Buena Vista Social Club. V tej dobe bol Ferrer opäť na havanských uliciach, kde predával lósy a čistil topánky. Cooderova pozvánka k nahrávaniu ho síce spočiatku nenadchla, jeho tvárne a precítené vokálne frázovanie za doprovodu Afro Cuban All Stars však bolo zásadnou devízou albumu. Jeho sólovej platne Buena Vista Social Club presents Ibrahim Ferrer (World Circuit, 1999) sa predalo takmer dva milióny kusov, obdobný úspech sprevádzal aj Buenos Hermanos. Zvukovosť posledného albumu väčšmi poznačila afrokubánska bigbandová jazzová štylizácia. Úprimnej krehkosti a panenskej nepoškvrnenosti kubánskych melódií to však vôbec neprekáža. „Táto hudba mi každodenne dáva silu prežiť“, tvrdil sedemdesiatosemročný Ferrer. „Žijem sen svojej mladosti v tele starého muža a chcel by som nahrať ďalší album!” Žiaľ nestalo sa a spevák so zamatovým hlasom sa v sobotu 6. augusta 2005 pripojil k nebeskej kapele svojich niekdajších spoluhráčov Compay Segunda a Rubena Gonzálesa. Buena Vista je opäť o čosi chudobnejšia...