Reklama
Reklama

Minister Zajac je alibista, zdravotné sestry sú ako slúžky lénnych pánov

Šéfkou stavovskej organizácie zdravotných sestier a pôrodných asistentiek je už dlhé roky. Verejnosť si ju však poriadne všimla až „vďaka“ ministrovi Rudolfovi Zajacovi, ktorý na ňu začal útočiť a škandalizovať ju.
Počet zobrazení: 580
4-m.JPG

Magdaléna Hadačová, prezidentka Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek Šéfkou stavovskej organizácie zdravotných sestier a pôrodných asistentiek je už dlhé roky. Verejnosť si ju však poriadne všimla až „vďaka“ ministrovi Rudolfovi Zajacovi, ktorý na ňu začal útočiť a škandalizovať ju. Paradoxne, pretože už pred voľbami sa stala členkou Aliancie nového občana a zo strany neplánuje odísť ani teraz. Napriek tomu, že situácia v rezorte, ktorý riadi nominant ANO, sa podľa nej zhoršuje. Tak veľmi, že komora musela po prvýkrát zorganizovať masový protest pred parlamentom. A vraj to nebol jej posledný krok. Hoci vaša organizácia existuje už roky, v očiach verejnosti ju asi najviac zviditeľnil terajší minister zdravotníctva. Už krátko po svojom nástupe spochybnil zmysel povinného členstva v nej. - To bolo pomerne krátke obdobie. Ide o to, že v rámci predvstupových rokovaní s Európskou úniou vznikla potreba osobitným zákonom upraviť výkon nášho povolania. V rámci tohto zákona sa stanovilo povinné členstvo zdravotných sestier a pôrodných asistentiek v komore. Platilo od roku 2002 a nám umožňovalo účinne pracovať najmä v oblasti vzdelávania, ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy našich členiek a členov. To je jedným z hlavným zmyslov našej existencie – garantovať čo najvyššiu úroveň výkonu povolania každej zdravotnej sestry a pôrodnej asistentky. Minister Rudolf Zajac vtedy hovoril napríklad o mnohomiliónových príjmoch zo zápisného a členského, ktoré museli všetci povinne platiť. - Komora existovala už predtým na dobrovoľnej báze a vykonávala svoju činnosť. Väčšina zdravotných sestier už v nej bola a nikto od nich nanovo nepýtal registračný poplatok len preto, lebo členstvo sa zrazu stalo zákonnou povinnosťou. Išlo teda len o niekoľkotisíc žien a mužov, ktorí platili 1 500 korún. Neboli z toho tie desiatky miliónov, ktoré nám vtedy vyčítali. Minulý rok povinné členstvo zaniklo a nám zostávajú povinnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, na ktoré však nemáme dosť financií. A je úplne absurdné, že máme zo zákona robiť aktivity vo verejnom záujme vo vzťahu k celému stavu, ale platiť to budú len dobrovoľní členovia komory. Nedostávate nejaké dotácie aspoň na výkon toho, čo ukladá zákon? - Z verejných zdrojov nedostávame žiadne prostriedky. Všetko financujeme z vlastných peňazí alebo zo sponzorských príspevkov. Hovorili ste o tom ministrovi? - Upozorňovali sme na to v čase legislatívnych zmien, teraz je to úplne zbytočné. Tie zmeny logicky vyplývali z útokov voči nám pred dvoma rokmi, keď minister až kriminalizoval našu činnosť, ale pritom nikto nikdy nedokázal, v čom sme urobili chyby alebo nesplnili zákon. V čom teda dnes spočíva zmysel existencie komory? - Venujeme sa najmä vzdelávaniu, organizujeme odborné semináre, konferencie, sympóziá. Zákon nám totiž prikazuje sústavne sa vzdelávať. Akcie sú pritom otvorené pre všetkých, teda aj pre nečlenov. V poslednom čase nás však výrazne zasiahli sociálne alebo, ak chcete, ekonomické požiadavky sestier, lebo v súvislosti s transformáciou zdravotníckych zariadení dochádza k ďalšiemu poklesu miezd. A na Slovensku už v rámci rezortu vlastne ani niet kam odísť za lepším platom. Hlavný problém na Slovensku je dnes práca, pláca a vzdelanie. Zdravotným sestrám klesajú mzdy? - Áno. Pritom to nemá logiku, lebo v súčasnosti máme zdravotné sestry na takej vzdelanostnej úrovni, ako nikdy predtým. Mnohé majú magisterské či bakalárske vysokoškolské vzdelanie, pravidelne si zvyšujú odbornosť ďalšími spôsobmi a aj práce majú viac ako doteraz. Niekedy boli na tom sestry najhoršie u súkromných lekárov, a tak odchádzali do verejných lôžkových zariadení. Dnes je to už všade rovnako zle. Aj čo sa týka práce, aj postavenia, aj platov. Nemali by sestry o tom viac hovoriť? Myslím si, že verejnosť o tom nemá dostatočný prehľad, hoci ľudia prichádzajú so zdravotnými sestrami do kontaktu takmer denne. - Zo strachu, že by mohli úplne prísť o zamestnanie sestry, nič nahlas nepovedia. A to sa netýka len ich, v takomto strachu pri dnešnej nezamestnanosti žije väčšina zamestnancov na Slovensku. Nechcú o podmienkach, za akých musia pracovať, povedať pravdu. Ani vy ako prezidentka ich komory nepoznáte skutočné postavenie sestier? - Je to bieda, hoci to nikdy nebolo veľmi dobré, lebo aj tarifné platové triedy v minulosti stláčali stredných zdravotníckych pracovníkov nadol. Neboli jasné pravidlá, podľa čoho do nich jednotlivých pracovníkov zaraďovať, a zamestnávatelia sa vždy usilovali ľudí zaraďovať do tých nižších. Bola to nemilosrdná politika zamestnávateľov v zdravotníctve. Prináša Zajacova reforma v tomto smere zlepšenie? - Teraz je to ešte horšie. Tarifné triedy sú zrušené, všetko závisí od kolektívnych zmlúv, ktoré sú však väčšinou pre zdravotné sestry nevýhodné. Dôkazom toho je pohľad na minuloročné mzdy zdravotných sestier, ktoré sú hlboko pod priemerom v národnom hospodárstve. Ja chápem, že nemôže byť každý nad priemerom, to by už matematicky nevychádzalo, ale že sú pod ním ženy a muži, ktorí sa denne starajú o zdravie ľudí, tak to nie je normálne. To, že táto „reforma“ nie je prínosom pre pacientov, je už jasné, ale neprináša nič dobré ani pre zdravotníkov? - Pre sestry neprináša ani len istotu, že sa zachovajú ich pracovné miesta, lebo pri transformácii môžu dokonca zaniknúť celé zdravotnícke zariadenia. A do základnej verejnej zdravotníckej siete, ktorej existenciu by mal garantovať štát, sa podľa nás dostali a dostanú poskytovatelia, ktorí za sebou niekoho majú. Nie je to ani tak sieť zariadení, ako skôr sieť ľudí, ktorí majú k sebe blízko. Ako to vyzerá so mzdami zdravotných sestier podľa typu zariadení? - Najhoršie platy sú v tzv. neziskových organizáciách, kde je priemerná hrubá mzda dosahuje okolo osemtisíc korún! Vylepšujú si len nočnými službami, prácou cez sviatky a podobne, teda príplatkami za prácu navyše. Tie, ktoré takéto možnosti nemajú, zostávajú na základnej mzde, z ktorej sa nedá žiť. Najmä ak je sestra matkou niekoľkých detí. Veď aj s príplatkami je to okolo jedenásťtisíc! Viete si predstaviť napríklad, aké nízke dôchodky čakajú zdravotné sestry? Štát vytvára jednu ťažko pracujúcu skupinu ľudí so zvyšujúcim sa vzdelaním, ale katastrofálne nízkymi platmi. V rozhovore pre SLOVO hovoril prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula aj o náraste počtu pacientov na jednu sestru v lôžkových zariadeniach. Máte aj vy takéto informácie? - Trvá to už dlhšiu dobu a naberá to na rýchlosti v posledných dvoch rokoch. Poznám nemocnice, v ktorých je jedna sestra na nočnej službe nie na 30, ale aj na 50 pacientov! To je peklo nielen pre sestru, ale aj pre pacientov. V takýchto prípadoch nemôžeme ani len hovoriť o kvalitnom výkone povolania. Sestry robia len to, čo stihnú. Pritom jednoduchá matematika pri počte 30 pacientov ukáže, že za jednu zmenu zostáva sestre na každého len 15 minút. Stačí, že sa musí venovať ešte nejakej inej, napríklad administratívnej práci, a stáva za bežne, že sestra sa pri niektorých pacientoch nestihne ani zastaviť. Toto už však nie je žiadna zdravotná starostlivosť. - Nie. Toto je len umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia. To vám ešte štát možno garantuje, starostlivosť vám však už nezaručí nikto. Absurdný prístup zdravotných poisťovní dokumentuje jedno rokovanie, na ktorom sa riaditeľ istej poisťovne rozčuľoval, že v prípade domácej starostlivosti má pacient aj hodinu sám k dispozícii jednu sestru. Ale veď to isté by malo platiť aj v nemocnici! Aká je v tomto smere vaša predstava, ako by to malo vyzerať, aby sa sestry kvalitne mohli starať o pacientov? - Na štandardnom nemocničnom oddelení sa môže jedna sestra kvalitne počas jednej zmeny starať maximálne o desiatich pacientov, ešte lepšie by bolo o ôsmich. Lenže nemocnice likvidujú alebo redukujú jednotky intenzívnej starostlivosti, aby ušetrili, úplne sa rušia intermediálne izby, kde ležali ľudia v lepšom stave, ale ešte nepatrili na štandardné oddelenie. A tak sa na štandardné oddelenia dostávajú aj ľudia vo veľmi zlom stave, ktorí si, samozrejme, vyžadujú nadštandardnú starostlivosť, ale potom zasa zostáva menej času na ostatných pacientov. A aby toho nebolo málo, výsledkom „racionalizácie“ je to, že sestry z nemocničného oddelenia majú popoludní a v noci na starosti ešte aj príjmovú ambulanciu. Takže vlastne počas služby opúšťajú svoje oddelenie? - Keby som to ja v minulosti urobila, tak je to hrubé porušenie pracovnej disciplíny s príslušným postihom. A dnes sa z toho stáva štandard. - Presne tak. Pritom pracovná zmluva hovorí o jednom pracovnom mieste. Veď tie ženy majú len jeden plat, prečo by teda mali pracovať na viacerých pracovných miestach? Dnes teda neexistujú žiadne zákonné štandardy, ktoré by pacientov v tomto smere chránili? Teda také, ktoré by jasne určili, koľko zdravotných sestier, ale aj lekárov má byť na určitý počet pacientov v nemocniciach. Je to iba na vôli riaditeľa nemocnice? - Máme indikátory kvality zdravotnej starostlivosti, ktoré však nie sú dodržiavané, lebo zákon neobsahuje páky, ako ich vynútiť. Okrem toho sú odporúčané, zdôrazňujem odporúčané minimálne normatívy na personálne obsadenie lôžkových oddelení z roku 2002. To odporúčanie vydáva ministerstvo? - Áno, a keďže ide len o odporúčania, tak ich nikto nemusí dodržiavať, a tak sa to aj deje. Takže naše protestné aktivity nie sú len v prospech zdravotných sestier. So všetkou zodpovednosťou a vážnosťou musím upozorniť, že v našom rezorte sú porušované nielen práva zdravotných sestier, ale aj základné práva pacientov. Takže povinný štandard určený nejakou legislatívnou normou neexistuje. - Nie. K takémuto nárastu práce sa navyše pridáva ešte administratívna práca, takpovediac papierovanie, ktoré tu doteraz nebolo. - Presne tak, pretože sestry musia viesť podrobnú dokumentáciu o celom procese uzdravenia. Práca sestry sa tak stáva časovo čoraz náročnejšia, takže my by sme potrebovali nie menej, ale naopak viac sestier v prepočte na pacienta, lebo keď zoberieme do úvahy aj túto „papierovú“ robotu, tak na samotné ošetrovanie potom zostáva ešte menej času. To je naozaj absurdné. Zarážajúce sú aj vaše slová o strachu o zamestnanie. Pacienti sú skôr konfrontovaní s nedostatkom zdravotných sestier. Ako to, že aj vás postihuje prepúšťanie? - V roku 1991 bolo na Slovensku okolo 45-tisíc zdravotných sestier, dnes ich je v zdravotníckych zariadeniach okolo 25-tisíc. Prvá vlna prepúšťania prišla v rokoch 1991 a 1992 a paradoxne vtedy prišli o prácu najmä zdravotné sestry z ambulancií, hoci Svetová zdravotnícka organizácia dáva dôraz práve na primárnu zdravotnú starostlivosť. Prepustené boli najmä tie, ktoré robili terénnu starostlivosť, ktorá pritom bola dôležitá najmä u detí a starých ľudí. A ako to vyzerá s prepúšťaním zdravotných sestier dnes? - Zamestnávatelia ich väčšinou nútia odísť dohodou, teda akože dobrovoľne, aby nemali na nič nárok. Stanú sa akože dobrovoľne nezamestnané. Nemohli sa voči tomu brániť? - Neviete si predstaviť, pod akým psychickým tlakom tie ženy pracujú. Je to tlak aj zo strany pacientov, ktorí nevidia do zákulisia, je to aj tlak zo strany lekárov, z ktorých nie všetci si svoje sestry vážia, a napokon je to tlak zo strany zamestnávateľov, aby sestry robili čo najviac za čo najmenej peňazí. V takej atmosfére strachu je naozaj prirodzené, že sa tie ženy nebránia. Veď si uvedomte, že sú to ženy. Majú zdravotné sestry problémy aj s lekármi? - Problém je v tom, že sestry sú ešte stále vychovávané k lekárskej dominancii. A to je chyba. Ešte stále sa to vníma tak, že lekár je zodpovedný za prácu sestry, a to nie je pravda. Samozrejme, musí ísť o tímovú prácu, v ktorej sa každé rozhodnutie, každý krok konzultuje, ale v konečnom dôsledku sestra je sama zodpovedná za svoju prácu, na ktorú má inú kvalifikáciu, inú odbornú prípravu, ktorú lekár nemá. Preto je dôležité ich vzdelávanie, aby sestry mali väčšiu autonómnosť vo svojej práci a svojom postavení. Občania sú denne „bombardovaní“ správami o „reforme“ zdravotníctva. Vám sa nepáči, čo minister Rudolf Zajac robí? My sme si od neho sľubovali oveľa viac, alebo niečo úplne iné. Nehovorím, že nepresadil aj dobré zmeny v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti. Ale vo všeobecnosti je tá reforma pre nás skôr problémom. Prečo? - Pre všetko, o čom doteraz hovorím. Navyše povolanie zdravotnej sestry nie je kariérne povolanie, už len málokto ho bude vykonávať celý život, o mužoch v ňom môžeme len snívať. Pre vyštudované sestry to bude len epizóda v ich kariére, po pár rokoch odídu do zahraničia alebo odídu úplne zo zdravotníctva. Pritom sú isté veci, ktoré sa sestra môže naučiť v škole, ale sú také, ktoré ju naučí iba prax. Takže naozaj vysokokvalitnú starostlivosť s dostatočnými skúsenosťami môže poskytnúť povedzme po takých desiatich rokoch práce, lenže to je väčšinou obdobie, v ktorom nám sestry začínajú odchádzať. Toto je vážna hrozba a je to aj svedectvo o tom, ako sa táto vláda stavia nielen k tomuto povolaniu, ale vôbec k zdraviu ľudí. Týmto prístupom je ohrozený každý človek, ktorý tu žije. Minister pred časom vyhlásil, že sestry si musia vybojovať lepšie postavenie a lepšie platy aktívnejším prístupom voči manažmentu nemocníc, až keď to nepôjde, zasiahne on. Nezdá sa vám to alibistické, ak navyše mnoho tých nemocníc spadá priamo pod ministerstvo? - Je to presne tak, ako vravíte. Veď keď je nespokojný s manažmentom, môže ho kedykoľvek odvolať. Pochybujem, že tieto slová pána ministra nájdu odozvu u manažmentu nemocníc. Kolektívne zmluvy v tomto roku vo všeobecnosti málokde dokázali čo len udržať základné platy zdravotných sestier na doterajšej úrovni. Prevažujú zdravotnícke zariadenie, kde dochádza k hlbokému poklesu platov zdravotných sestier. Poklesu? Myslíte nominálnemu? - Samozrejme. Máme nemocnice, v ktorých tento rok klesli základné mzdy zdravotných sestier aj o štyri- ba aj o päťtisíc korún. Sú aj opačné výnimky, ale sú to naozaj len výnimky. A to ešte nemáme presný prehľad o súkromných ambulanciách, kde sestry majú v pracovných zmluvách povinnosť mlčať o výške platu, čo je absurdné, lebo to je jej osobný údaj, nie osobný údaj zamestnávateľa. Preto požadujeme, aby minimálny plat zodpovedal náročnosti a zodpovednosti práce, ktorú sestry vykonávajú. Aký by teda mal byť? - Požadujeme, aby minimálny plat zdravotnej sestry neklesol pod jedenapolnásobok priemerného platu v národnom hospodárstve a aby sa upravoval podľa jeho vývoja. Samozrejme, dohodnúť sa môže aj vyšší. Doteraz to bolo vždy opačne, sme stále pod priemerom. A my sme si celkom vážne povedali dosť, takto to už nemôže ďalej pokračovať. Ale nemyslíte si, že nám ide len o platy. A o čo ešte? - O postavenie sestier vôbec. Zamestnávatelia sa k sestrám správajú tak, že z nich robia slúžky. A v tom nám nepomôžu nejaké ministrove politické vyhlásenia. Tie my už nechceme počúvať. Už to povedal toľkokrát, že to nemá žiadny zmysel, lebo týmito rečami minister nič, ale absolútne nič nevyriešil. Ja napríklad považujem za neprípustné vydieranie, keď riaditeľ nemocnice povie sestrám: buď zruším deviatu platovú triedu a nikoho z vás neprepustím, alebo platová trieda zostane, ale musí odísť dvadsať z vás. Rozhodnite sa vy. Takéto „rozhodovanie“ potom viedlo k poklesu miezd sestier a dnes sa to v rámci transformácie zdravotníckych zariadení deje znovu. Čo s tým všetkým bude komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek robiť? - Už sme predsa začali. Zorganizovali sme protestný míting pred budovou Národnej rady SR, momentálne zbierame podpisy pod petíciu s našimi základnými požiadavkami. Podľa jej výsledkov sa rozhodneme, čo budeme robiť ďalej. Ale už nemôžeme ustúpiť a nemôžeme byť ticho. A ani nebudeme. S hosťom Slova sa zhovára Braňo Ondruš Platy zdravotných sestier v roku 2004 (v Sk) Tarifný plat S príplatkami Zariadenia v pôsobnosti MZ SR 10 108 14 462 Zariadenia v pôsobnosti Samospráv 10 259 13 922 Neziskové organizácie 8 355 11 716 Zdroj: Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama