Posttrkotárium

Kým prebiehajú hádky, či je alebo nie je kultúra v kríze, a kým sa tliacha o tom, čo by mohlo a čo by nemohlo byť kultúrne, čo dopusiť a čo zas vykázať z civilizovaného sveta; ako by mala vyzerať skutočná literatúra, teda taká, ktorá nie je ani privysoká, ale ani prinízka; a kým sa debatuje o tom, či je na niečo dobrá filharmonická fidlikatúra, a kým výtvarný kritik, ale i obyčajný konzument diela morfondírujú nad tým, či inštalovať alebo neinštalovať, nad Európou sa pekne pokojne, skromne, tíško a prirodzene zvečerí.
Počet zobrazení: 901

Kým prebiehajú hádky, či je alebo nie je kultúra v kríze, a kým sa tliacha o tom, čo by mohlo a čo by nemohlo byť kultúrne, čo dopusiť a čo zas vykázať z civilizovaného sveta; ako by mala vyzerať skutočná literatúra, teda taká, ktorá nie je ani privysoká, ale ani prinízka; a kým sa debatuje o tom, či je na niečo dobrá filharmonická fidlikatúra, a kým výtvarný kritik, ale i obyčajný konzument diela morfondírujú nad tým, či inštalovať alebo neinštalovať, nad Európou sa pekne pokojne, skromne, tíško a prirodzene zvečerí. Zažínači pouličného osvetlenia vyrazia do ulíc, ohľaduplne našľapujúc po vlhkých mačacích hlavách, a rutinne sa pristavia pri každej plynovej lampe. Ulicami Európy zasliepňa žltkasté svetlo. Také tuberkulotické, malariózno-makabrôzne. Pozeráme sa z veže: pred nami sa rozprestiera snová, chimérická panoráma. Fatamorgána zašlého sveta. Z ktorejsi vzdialenej krčmy sa ozýva nevzdelaný rykot. To hŕstka konzervatívcov bije na poplach za staré, vraj správne a nezničiteľné hodnoty. Za pravú Európu. Ešte stále majú pocit, že je čo zachraňovať, že je za čo planúť, že jestvuje ešte nejaká znesiteľná Európa. Tlupa potkanov na potápajúcej sa lodi má, prisahám, viac rozumu. Potkany predsa nehútajú nad tým, ako zastaviť klesanie telesa stotisíckrát väčšieho a ťažšieho ako sú ony. Potkany konajú, volia únik. Už niet prečo tĺcť o kov, niet prečo spúšťať sirény: Európu podlomili stáročia krvilačného kresťanstva, podlomili ju svetové vojny a nakoniec ju podlomí aj nevôľa zjednotiť sa a silnieť. Z Európy sa nadobro vytratil pud sebazáchovy. Nie je to konštatovanie ani pesimistické, ani oslavné. Európa už nemá kostru, nemá držanie, nemá ducha. Konzervatívne mesianizmy stav vecí len ďalej zhoršujú. A apatického Európana už nevydurká ani solovjevovský strašiak panmongolizmu. Lebo veď: asi začíname prichádzať do oných antikristovských čias, na ktoré upozorňoval červené víno milujúci ruský filozof z predminulého storočia. Až sem naplno vpadne čižma alebo drevák ázijských ekonomík, nikto sa nebude smieť čudovať plieskaniu biča, ktorým sa bude oháňať šikmooký majiteľ, nepoznajúci západne zmäkčilé práva zamestnancov. Potom si liberalizmus, kresťanský narcizmus, demokraciu, pluralitu budete všetci môcť strčiť kamsi do vitríny. Ak, pravda, budete ešte mať nejakú vitrínu, a nerozsekáte si ju už v lete, aby ste si v zime mali čím zakúriť...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984