Reklama
Reklama

Domáca bluesová tradícia

Autentické inšpirácie majú v umeleckom dozrievaní jednotlivých osobností nesmierny význam. Trebárs dobovým fenoménom reprezentantov akustického country blues bola vzájomná naviazanosť a príbuznosť repertoáru.
Počet zobrazení: 624
15_jazzykovka-m.jpg

Autentické inšpirácie majú v umeleckom dozrievaní jednotlivých osobností nesmierny význam. Trebárs dobovým fenoménom reprezentantov akustického country blues bola vzájomná naviazanosť a príbuznosť repertoáru. Nevyhýbali sa taktiež adaptovaniu cudzích textov či melodicko–harmonických postupov. Hudbu vnímali ako neohraničenú podstatu s možnosťou voľného a slobodného preskupovania myšlienok. Mnohí z nich formovali svoje presvedčenie obrazne povedané „at the crossroads“ – na križovatke vplyvov a vzájomnej infiltrácie pracovných piesní, spirituálov, hollerov, ragtimu, jazzu, gospelu a ľudovej hudby. Súčasné blues ponúka nielen rôznorodosť modifikácií jednotlivých smerovaní, ale aj množstvo viacžánrových fúzií. Jeho prezentácia v pôvodných autentickým formách však nezriedka naráža na nepochopenie. Archaická voľnosť prejavov mississippskej delty je opozitom aktuálneho náhlenia. Napriek tomu dnes mnohí vytrvalo veria jej úprimnosti a bluesové dedičstvo predkladajú nasledovníkom. Popri generačných stretnutiach vystupujú do popredia nové problematické okruhy. Napríklad nefunkčné prepojenie bluesovej hudby s černošskou komunitou, ktorej kedysi prináležalo. Prelínanie blues s novátorskými tendenciami, elektronikou a DJ-ingom je prirodzeným vývojom a množstvo vynikajúcich nahrávok v posledných rokoch poukázalo na variabilitu a aktuálnosť súčasných prejavov. Z akých zdrojov vychádzajú inšpirácie našich domácich bluesmanov? Autentické korene nachádzame u priekopníckeho Jána Liteckého–Švedu, Petra „Bonza“ Radványiho, mladšiu generačnú vrstvu zastupuje talentovaný Ľuboš Beňa. Najvýraznejším zástupcom chicagských elektrifikovaných (tzv. urban) prejavov sú Frozen Dozen zoskupené okolo lídra – harmonikára a speváka Ericha „Boboša“ Procházku. Jeho zatiaľ posledný štúdiový projekt ...grooved... (Millenium Records 2003) je zrejme najreprezentatívnejším titulom slovenskej bluesovej scény. Z britských blues-rockových koreňov čerpajú Krokoband, Jozef Barina Meditating Four a Blues Mother-In-Law. Moderné prejavy elektrického blues sú doménou gitarového virtuóza Reného Lacka a jeho Downtown Bandu. Osobitou platformou je originálne prepájanie východiskových bluesových prejavov, jazzového mainstreamu a soulu u speváka Petra Lipu a výrazná inšpirácia gospelovej a spirituálovej interpretácie u speváčky Silvie Josifoskej. Práve Silvia Josifoská predstavila v polovici júna v alternatívnom prostredí divadla Stoka svoj štúdiový debut. Speváčka s výrazne tmavým mezosopránom sa v jednotlivých žánroch pohybuje s nesmiernou ľahkosťou. Nechýba jej osobitý výraz a emotívnosť, ktorá poslucháča takpovediac elektrizuje. Obdiv štýlotvorných osobností je rozpoznateľný, nechýbajú Cassandra Willson, Bobby McFerrin, Miles Davis či bluesmani John Lee Hooker, Buddy Guy a Etta James. Album Silvia Josifoska & Band je pilotnou nahrávkou nového sub-labelu Hev-Het Tune spadajúceho pod vydavateľstvo Hevhetia. Záujem košického vydavateľa sa mimo jazzových a klasických nahrávok rozšíril na komunikatívnejšie projekty (v týchto dňoch v ňom vychádza album prešovského folkového pesničkára Eda Klenu). Josifoskej debut sa dramaturgicky opiera o repertoár uvádzaný z väčšej časti Ericom Claptonom a demonštruje rôznorodosť prístupu mnohokrát interpretovaných skladieb. Odpálené pohodovky Hoochie Coochie Man, After Midnight či precítené balady Old Love a Sky´s Crying sú tradičnými kameňmi bluesového repertoáru. Nie celkom tradičnú adaptáciu však ponúka sprievodná kapela, v ktorej najmä bubeník Štefan Bugala úročí skúsenosti z vlastných funky a fusion projektov. Razantnosť nasadenia a rockové cítenie kontrastovalo na spomínanom koncerte s komornosťou prostredia. Zvukovosť nahrávky vo väčšej miere poznamenáva emotívnosť harmoniky „Boboša“ Procházku a jeho gitarového spoluhráča Štefana Lengyela. Rozdielnosti adaptácie jazzových a bluesových štandardov sa prejavujú v diametrálnych podobách. Jazzová „coververzia“ prechádza heterogénnejšou modifikáciou, variačnými technikami, zmenou štruktúry a metrorytmiky. Pre blues sú menej výrazné zmeny balancované dôrazom na individualitu a pocitovosť jednotlivého interpreta. Funkcia samotnej formy blues slúži Silvii Josifoskej predovšetkým ako model a formová kostra jemných výrazových nuáns. A z pôvodných predlôh pretavuje energické maximum. Debut prvej domácej bluesovej dámy sa tradične vydaril! Silvia Josifoská & Band: Blues, Hev-Het Tune 2005

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama