Reklama
Reklama

Knihy

Kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez vydal po desiatich rokoch opäť román. Po celosvetovom úspechu prvého dielu pamätí nevyšiel druhý diel, ako sa očakávalo, ale nový román nazvaný Spomienka na moje smutné pobehlice (IKAR – ODEON).
Počet zobrazení: 585
13_biblio-m.jpg

Kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez vydal po desiatich rokoch opäť román. Po celosvetovom úspechu prvého dielu pamätí nevyšiel druhý diel, ako sa očakávalo, ale nový román nazvaný Spomienka na moje smutné pobehlice (IKAR – ODEON). Román je príbehom deväťdesiatročného starca, ktorý sa počas celého života nebol schopný zamilovať. Jeho milostný život sa odohrával výhradne v nevestincoch. Až tam raz stretol mladučkú krásku a jeho život sa náhle zmenil. Márquez, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov latinskoamerického magického realizmu, priniesol opäť majstrovsky vyrozprávaný príbeh okorenený slovným i situačným humorom, iróniou i sebairóniou. Spisovateľ je aj držiteľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Sto rokov samoty (1967), Kronika vopred ohlásenej smrti (1981) či Láska v čase cholery (1985). Niekoľkoročná príprava predchádzala publikácii, ktorú nedávno vydal SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV – Pedro Almodóvar. Autorky Viktória Matáková a Petra Hanáková sa v profile jedného z najvýznamnejších tvorcov súčasnej európskej kinematografie pokúšajú domácemu divákovi/čitateľovi sprostredkovať Almodóvarovo autorsky nezameniteľné filmové videnie podivuhodnosti človeka/sveta. A to na jednej strane prostredníctvom pätnástich výkladov jeho celovečerných hraných filmov, na strane druhej v rámci kinofilného vyhľadávania najzaujímavejších príznakov almodóvarovského filmového štýlu. Pri písaní sa autorky opierali o konzultácie a štúdium materiálov priamo v Barcelone i Madride, usilovali sa takisto o prístupné filmologické (umenovedné) nahliadnutie jeho autorského rukopisu. Publikácii samozrejme nechýba kompletná Almodóvarova filmografia, obsahuje aj bohatý (i keď škoda, že len čiernobiely) fotografický materiál. Kniha je ďalším pokračovaním série publikácií v edícii Camera obscura, ktorá mapuje filmovú tvorbu kľúčových európskych režisérov (vydaný Kusturica, pripravovaný Wenders). Tichí spoločníci (SLOVART) sú napínavým príbehom o svete, do ktorého vtrhli počítačové vírusy. Digitálnom svete plnom poézie a hudby, aj krutom virtuálnom svete nenávisti a deštrukcie. Vírusy cestujú po diaľnicach internetu v desivej virtuálnej tme, aby v nechránenom počítači vykonali to, čo majú, vytvorili svoje kópie a rozposlali ich ďalej. Hýbu sa, žijú a množia sa! A nielen to. Produkujú hudbu a poéziu, sú vtipné, priateľské, ale aj zlomyseľné a fanaticky rasistické. Že sú to len útržky strojových kódov? A nie je gén „živej bytosti“ tiež kódom? Sú teda počítačové vírusy živé bytosti? Digitálny román je príbehom evolúcie digitálnych bytostí, ale aj ľudí, ktorí ich najprv vytvorili, potom ich trpeli a bojovali s nimi, a teraz ich možno budú obdivovať. Čo iné vám zostáva pri pohľade na digitálny vesmír, ktorému nemôžete nikdy porozumieť? Autor knihy, František Gyárfáš hovorí, že sa narodil ako optimista. Dlhé roky sa venoval aplikovaniu umelej inteligencie v praxi, čo len prehĺbilo jeho odpor k hlúposti. Na VŠMU prednáša filozofiu internetu, čím sa snaží naučiť študentov rozumieť svetu ľudí. Prispieva do viacerých časopisov a elektronických médií. Píše najmä fejtóny, filmové recenzie, eseje aj vedecké mystifikácie. A optimizmus ho vraj stále neprešiel.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama