Reklama
Reklama

Život v skleníku

Celé deväťdesiate roky uplynulého storočia nás sprevádzala diskusia o takzvanej globalizácii. Mohlo by sa zdať, že politológovia, sociológovia a iní vedci objasnili už takmer všetky aspekty danej problematiky. Je to skutočne tak? Alebo musíme pátrať ďalej? Je globalizácia nezvrátiteľný fakt? A čo bude nasledovať po nej?
Počet zobrazení: 593
13_peter_sloterdijk-m.jpg

Celé deväťdesiate roky uplynulého storočia nás sprevádzala diskusia o takzvanej globalizácii. Mohlo by sa zdať, že politológovia, sociológovia a iní vedci objasnili už takmer všetky aspekty danej problematiky. Je to skutočne tak? Alebo musíme pátrať ďalej? Je globalizácia nezvrátiteľný fakt? A čo bude nasledovať po nej? Nemecký filozof Peter Sloterdijk sa vo svojej najnovšej knihe Im Weltinnenraum des Kapitals (V interiéri kapitálu) usiluje postaviť diskusiu o globalizácii do nového svetla. Sloterdijk je nekonvenčný mysliteľ. Namiesto tradičnej analýzy sociologických a ekonomických ukazovateľov ponúka exkurziu do dejín európskeho novoveku, kedy sa podľa neho začalo utvárať mentálne rozpoloženie moderného človeka charakteristické jednostrannosťou a aktivizmom. Sloterdijk rozlišuje medzi vlastnou globalizáciou, teda novovekým, dejinným vývojom, ktorý zahájili zámorské objavy Európanov a globálnym vekom, v ktorom momentálne žijeme a pre ktorý sa vžilo heslo o „konci dejín“. Opiera sa o svoju monumentálnu štúdiu Sphären (Sféry, 3 zväzky 1998 – 2004), kde rozpracoval vlastný variant „geofilozofie“, teda náuky o priestore, o ľudskom „pobyte“ na tomto svete. Škála pozorovaní siaha od transformácie predstáv o kozme (život „vo vnútri“, respektíve na povrchu Zemegule) cez ekonomické, psychologické a kultúrne dopady „posthistorického“ veku, ktorý globalizovaná časť ľudstva trávi v akomsi globálnom „skleníku“ simulujúcom skutočný, nevyspytateľný svet (Sloterdijk tu rozvíja úvahy F. M. Dostojevského o známom symbole techniky a civilizácie 19. storočia, o londýnskom Crystal Palace), až po pokusy o „historickú recidívu“ v podobe teroristického a zahraničnopolitického „unilateralizmu“. Kniha predstavuje širokokoncipovaný teoretický pokus, ktorým nadväzuje na tradície filozofickej antropológie, heideggerovskej ontológie a na autorove vlastné štúdie o kynizme a „cynickom rozume“ z osemdesiatych rokov. Európsky novovek vyslal na svetové moria nekompromisných dobrodruhov, ktorých drsný spôsob vnímania sveta poskytol akýsi pravzor či paradigmu pre ekonomickú expanziu Západu. No tento proces, vlastná globalizácia, vytvoril podľa Sloterdijka systém, globálny vek, ktorého fungovanie si vyžaduje celkom iný prístup a musí mať na zreteli vlastnú stabilitu. Inými slovami, pre globalizáciu bola typická nespútanosť, globálny vek si žiada „imunológiu“ a „odbremenenie“. Obyvatelia paláca či „veľkého skleníka“ sú odkázaní na mnohoraké podoby vzájomnej previazanosti a multilateralizmu – nielen medzi sebou, ale aj vo vzťahu k životnému prostrediu. Civilizácia sa bude uberať smerom k „postliberalizmu“, pre ktorý je charakteristická „hybridná syntéza technického avantgardizmu a ekologicko-konzervatívnej umiernenosti“. Sloterdijk napokon žiada „pozemskú ľavicu“ – namiesto „nebeskej“, ktorá sa utápala v snoch o harmónii, symetrii, zrušení všetkých hraníc, zrýchľovaní vývoja atď. Sloterdijk bol vždy rozhodným kritikom marxistického socializmu (či už reálneho alebo ideálneho) a aj najnovšie zdôrazňuje paralelnosť projektov socializmu a kapitalizmu: „Komunistický socializmus bol vlastne druhým staveniskom paláca... etapou na ceste ku konzumu.“ Kapitalistická interpretácia tohto projektu sa líši iba tým, že „uvádza do obehu väčšie kvantum túžob“. Peter Sloterdijk je predstaviteľom postmodernizmu, teda filozofie, ktorá sa usiluje narúšať myšlienkovú nivelizáciu západného idealizmu poukazovaním na ním akoby odvrhnuté sféry bytia. Sloterdijk však nie je iba ďalším z „apokalyptikov“, ktorými nás strašia konzervatívni publicisti. Iste, zdôrazňovanie konečnosti (či už samého človeka alebo jeho životného prostredia), asymetrickosti, lokálnosti atď. relativizuje veľké novoveké a modernistické projekty Západu, no Sloterdijk nie je obyčajný „antiglobalista“. Naopak, svoju knihu začína apológiou „veľkých rozprávaní“ a ukončuje vyslovením uznania aspektom univerzalistického pohľadu na svet. Jediné, čo mu na globalizovanom svete zásadne prekáža, je rutinovaná neprezieravosť, ktorá je bytostným paradoxom jeho futurologických obsesií. Sféry, v ktorých sa odohráva náš „pobyt“ na tomto svete, sú síce transformovateľné, ale nie je ich možné donekonečna multiplikovať. Sloterdijk nechce rozbiť veľký západný „skleník“, chce len zlepšiť jeho ventiláciu. Kniha nesľubuje veľké príbehy so šťastným koncom, ale určite veľké čítanie. Autor je prekladateľ (Peter Sloterdijk: Im Weltinnenraum des Kapitals. Für eine philosophische Theorie der Globalisierung. Suhrkamp, Frankfurt am Main 2005)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama