Korupčný škandál: prostitútky pre odborárov

Nevídaný škandál v najväčšej automobilke v Európe poriadne zamiešal karty necelé dva mesiace pred parlamentnými voľbami v Nemecku. Nemeckí kresťanskí demokrati a liberáli si môžu mädliť ruky, veď im ako pečené kura z neba padla do úst téma, na ktorej môžu postaviť svoju predvolebnú kampaň. Sociálni demokrati ťahajú v tejto veci za kratší koniec.
Počet zobrazení: 1725

Nevídaný škandál v najväčšej automobilke v Európe poriadne zamiešal karty necelé dva mesiace pred parlamentnými voľbami v Nemecku. Nemeckí kresťanskí demokrati a liberáli si môžu mädliť ruky, veď im ako pečené kura z neba padla do úst téma, na ktorej môžu postaviť svoju predvolebnú kampaň. Sociálni demokrati ťahajú v tejto veci za kratší koniec. Sex, úplatky a exotické výlety. Takto možno stručne charakterizovať škandál, ktorý pred pár týždňami otriasol nemeckým Volkswagenom. Aféra už má aj svoje obete, keď zo svojich postov museli odstúpiť najsilnejší muži automobilky. Jedným z nich je Peter Hartz, personálny riaditeľ podniku, ktorý je zároveň blízkym spojencom nemeckého kancelára Gerharda Schrödera a dokonca autorom reformy pracovného práva a návrhov na zníženie nezamestnanosti iniciovaných sociálnodemokratickou vládou. Na svoju pozíciu rezignoval aj Klaus Volkert, šéf zamestnaneckej rady spoločnosti. Práve úzke prepojenie medzi manažmentom podniku a zástupcami zamestnancov možno označiť za hlavný zdroj všetkých problémov. Cieľom tohto partnerstva bolo, ako inak, zabrániť možným konfliktom so zamestnancami koncernu a udržať ich pracovné miesta, čo sa aj podarilo. Od roku 1993 Volkert a Hartz presadili v podniku viacero inovatívnych riešení, štvordňový pracovný čas pre zamestnancov vo výrobe, a minulý rok dosiahli dohodu o mzdách, ktorá garantovala miesta všetkým 103-tisícom zamestnancom VW v západnom Nemecku do roku 2011 ako výmenu za 30-percentné zníženie nákladov na pracovné sily. Konečným dôsledkom sú však obvinenia z korupcie. Politické prepojenia Aféra v automobilke je o to citlivejšia, že sú tu prepojenia na politické strany a ich predstaviteľov. Zjavné bolo už vyššie spomínané spojenectvo medzi bývalým personálnym riaditeľom VW P. Hartzom, ktorý je zároveň členom SPD, a Gerhardom Schröderom. Samotný kancelár Schröder bol nevýkonným manažérom VW do roku 1998. Túto funkciu zastával ako predseda krajinskej vlády Dolného Saska, ktoré vlastní 18 percent akcií Volkswagenu. V dvadsaťčlennej dozornej rade podniku mali zamestnanci deväť svojich zástupcov, medzi inými aj K. Volkerta, šéfa zamestnaneckej rady, a Jürgena Petersa, predsedu odborového zväzu IG Metall. S dvoma ďalšími zástupcami krajinskej vlády Dolného Saska, ktorá bola do roku 2003 v rukách SPD, mali zamestnanci v dozornej rade takpovediac väčšinu, čo je v nemeckých podmienkach unikát. Systém spolurozhodovania Škandál vo Volkswagene však má oveľa širší rozmer. Svojím charakterom spochybňuje celý systém organizovania odborov a zamestnaneckých rád v Nemecku. Podozrenia, ktoré priniesli nemecké médiá o tom, že manažment prižmuroval oči nad zástupcami zamestnancov, keď si chodili na luxusné výlety a užívali si s prostitútkami na náklady spoločnosti ako odmenu za podporu rozhodnutí vedenia podniku, sú útokom na doteraz ospevovaný nemecký systém Mitbestimmung, čiže systém spolurozhodovania či spoluurčovania. Tento systém poskytuje zamestnancom právo veta v otázkach, ako sú nadčasy či presuny zamestnancov, a vo veľkých podnikoch im zároveň zabezpečuje polovicu miest v dozorných orgánoch, ktoré dozerajú na činnosť vrcholného manažmentu. Vďaka takejto organizácii vzťahov a princípu spolurozhodovania sú nemecké odborové zväzy jedným z najsilnejších odborárskych hnutí v Európe. V odborovom zväze IG Metall je, mimochodom, organizovaných 97 percent manuálnych robotníkov z celkového počtu 179-tisíc zamestnancov nemeckého Volkswagenu, vďaka čomu je tento podnik hlavnou baštou IG Metall. Aká budúcnosť pre systém spolurozhodovania? Ako pre denník Financial Times uviedol Rainer Brüderle, podpredseda nemeckých liberálnych slobodných demokratov (FDP) a dlhodobý oponent úzkych vzťahov medzi manažmentom a zamestnancami, posledný škandál vo Volkswagene je posledným klincom do rakvy systému spolurozhodovania. Tento systém, ktorý existuje od povojnového obdobia, prežil už aj horšie časy a iné škandály. Aj keď FDP by princíp spolurozhodovania úplne zrušila, ostatné rozhodujúce politické strany v Nemecku sa skôr prihovárajú za jeho ponechanie. Reforma ho však zrejme neminie. S návrhom na vytvorenie komisie na reformu fungovania zamestnaneckých rád nedávno prišiel samotný kancelár Gerhard Schröder. A takúto diskusiu si manažéri veľkých podnikov určite nenechajú ujsť, len aby si zabezpečili silnejšie postavenie a znížili vplyv zamestnancov v rozhodovaní. Práve tam smerujú ich návrhy, aby sa počet zástupcov zamestnancov v dozorných orgánoch podnikov znížil na tretinu. Pokles záujmu o autá zn. Volkswagen Škandál vo Volkswagene však nemá len sexuálny a „turistický“ rozmer vyplývajúci z blízkych vzťahov medzi zamestnancami a manažmentom koncernu, v ktorom sa vyžíva najmä bulvárna tlač. Ten, koniec koncov, sa niektorí predstavitelia podniku pokúšajú brániť s tým, že tu nešlo o nič protizákonné, a že to je iba taký malý prehrešok proti morálke. Súdnu dohru bude mať škôr tá druhá časť škandálu. Nemecká prokuratúra totiž vyšetruje obvinenie z úplatkárstva voči dvom bývalým výkonným predstaviteľom dcérskej automobilky Škoda, personálneho riaditeľa českej divízie Škoda Auto Helmutha Schustera a jeho kolegu Klausa-Joachima Gebauera. Jeden z nich údajne prijímal úplatky od výhradných predajcov. Súčasťou aféry sú aj obvinenia, že manažéri VW realizovali v Indii, Angole a Českej republike prostredníctvom nastrčených spoločností obchody s materskou spoločnosťou. A to už je naozaj ťažký úder pre dôveryhodnosť najväčšej automobilky v Európe. Výsledky čerstvého výskumu norimberského ústavu na výskum trhu PULS, ktorý sa uskutočnil na vzorke 1 000 respondentov uvažujúcich o kúpe auta, hovoria za všetko. 71 % respondentov sa vyjadrilo, že imidž Volkswagenu je vážne poškodený, u 15 % kúpa auta značky Volkswagen neprichádza do úvahy, a ďalších 14 % kúpu auta zatiaľ odkladá. DOZORNÁ RADA VOLKSWAGENU Zástupcovia akcionárov Ferdinand Piëch, predseda bývalý generálny manažér VW Gerhard Cromme predseda dozornej rady Thyssen Krupp Michael Frenzel predseda riadiaceho výboru TUI Hans Michael Gaul člen riadiaceho výboru Eon Klaus Liesen čestný predseda dozornej rady Ruhrgas Ulrich Ness šéf manažérskej asociácie VW Roland Oetker predseda DSW, asociácie nemeckých akcionárov Heinrich von Pierer predseda dozornej rady Siemensu Lord Simon of Highbury bývalý minister obchodu Veľkej Británie a bývalý šéf BP Politici Walter Hirche minister hospodárstva, práce a dopravy Dolného Saska Christian Wulff predseda krajinskej vlády Dolného Saska Zástupcovia zamestnancov Jürgen Peters, podpredseda prvý predseda IG Metall Andreas Blechner predseda zamestnaneckej rady VW v závode Salzgitter Elke Eller zodpovedný za sociálnu politiku v IG Metall Olaf Kunz zodpovedný za podnikovú politiku a princíp spolurozhodovania v IG Metall Günter Lenz predseda zamestnaneckej rady pre úžitkové vozidlá Xaver Meier predseda všeobecnej zamestnaneckej rady Audi Bernd Osterloh podpredseda skupiny a všeobecnej zamestnaneckej rady Volkswagenu Jürgen Stumpf predseda zamestnaneckej rady VW v závode Kassel Klaus Volkert predseda skupiny a všeobecnej zamestnaneckej rady Volkswagenu

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984