„Reforma“ dôchodkov je poriadny biznis

Svetová banka a rôzne medzinárodné finančné inštitúcie sú hnacím motorom nielen našej dôchodkovej reformy. Takýto model intenzívne a s veľkými investíciami najmä do propagandy presadzujú na celom svete.
Počet zobrazení: 939

Svetová banka a rôzne medzinárodné finančné inštitúcie sú hnacím motorom nielen našej dôchodkovej reformy. Takýto model intenzívne a s veľkými investíciami najmä do propagandy presadzujú na celom svete. Zatiaľ sa im ich predstavy darí oveľa úspešnejšie presadzovať v ekonomicky a sociálne slabších krajinách. Vyspelé ich odmietajú. Prečo však má Svetová banka (SB) a veľké nadnárodné poisťovacie spoločnosti taký veľký záujem na presadení práve tejto reformy? Pri odpovedi na túto otázku nám pomôžu slová Mirren Etxezarretovej, odborníčky na dôchodkové systémy z barcelonskej vysokej školy Universidad Autónoma. M. Etxezarretová tvrdí, že hlavným cieľom privatizácie dôchodkového zabezpečenia je zabezpečenie pravidelného toku kapitálu na finančné trhy a ziskov pre finančný kapitál a príslušných finančných aktérov – poisťovne, dôchodkové fondy, banky a investičné fondy. Na ekonomické náklady zainteresovaných krajín a na zvýšenie rizika a zníženie blahobytu európskych občanov sa podľa nej neberie ohľad. Súkromný sektor lobuje Medzinárodné finančné inštitúcie majú, samozrejme, svoje ekonomicko-ideologické dôvody presadzovania reformy. Okrem toho na takýchto reformách slušne zarábajú. Krajiny, ktoré sa pre ne predsa len rozhodnú, totiž potrebujú úvodné investície. Slovensko sa v takej situácii ocitlo tiež a od SB si muselo požičať miliardy korún. V priebehu niekoľkých rokov ich však bude musieť vrátiť aj s nemalým úrokom. Tzv. dôchodková reforma je teda pre Svetovú banku slušne ziskový biznis. Tieto inštitúcie sú však v prvom rade nástrojom: poskytujú široký priestor pre lobing aktérov, akými sú veľké finančné, komerčné a priemyselné spoločnosti, národné vlády členských štátov a pod. Usilujú sa presadzovať ich záujmy, a práve v tejto súvislosti možno vystopovať záujem medzinárodných finančných inštitúcií „zreformovať“ (čiže sprivatizovať) verejné dôchodkové systémy a financie z nich presmerovať na kapitálové trhy, kde môžu zainteresovaným stranám priniesť zisk. Dôchodkové fondy sú už v súčasnosti hlavnými inštitucionálnymi investormi na kapitálových trhoch. Silu týchto aktérov a ich schopnosť presadiť svoje záujmy, či už na pôde medzinárodných finančných inštitúcií alebo národných vlád, preto nemožno podceňovať. Prvoradý je zisk „Staranie sa“ o dôchodky je pre dôchodkové fondy obchod, ktorého prvoradým zmyslom je dosiahnuť zisk. Takže za značnú časť dôchodkového príjmu budúcich penzistov majú byť v „zreformovanom“ systéme zodpovedné inštitúcie, pre ktoré nie je prospech dôchodcov prioritou. Tento fakt nastoľuje mnohé otázky. Hlavné otázky dôchodkového systému sú: kto ho spravuje, ako to robí a kto má z toho najviac – či jeho správcovia alebo adresáti. Keď je systém zameraný na blahobyt spoločnosti, budú to adresáti. Ak však zmyslom systému nie je prospech všetkých, najväčší zisk z neho majú správcovia našich peňazí. Ústrednou otázkou finančných inštitúcií pôsobiacich v oblasti dôchodkov v stručnosti je, ako spraviť z tohto programu sociálneho štátu biznis. Prípadný prospech adresátov systému, teda dôchodcov, môže byť iba jeho vedľajším dôsledkom. Ani osem dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktoré ponúkajú svoje služby v druhom „pilieri“ slovenského dôchodkového systému, nie sú žiadne charitatívne organizácie. Každej z nich ide v prvom rade o zisk, a keby ho neočakávala, tak sa do tohto podniku jednoducho nepustí. Toto je skutočnosť, ktorá je síce na jednej strane absolútne jasná, no o ktorej sa na strane druhej príliš nehovorí. Akýkoľvek náznak serióznej diskusie na túto tému nemá šancu prehlušiť masívnu propagandu slovenskej vlády a DSS, ktorá hovorí iba o vyššom dôchodku, ale o motíve zisku pre DSS už nie. Prečo je vstup do „reformy“ povinný? Povinní klienti súkromných firiem Súčasný „reformný“ trend smerom ku kapitalizácii dôchodkov teda prospieva rastu inštitucionálneho investovania. Inštitucionálni investori v krajinách strednej a východnej Európy, a vzhľadom na postupujúcu integráciu aj v celej Európskej únii, budú profitovať z privatizácie dôchodkových systémov v postkomunistických krajinách, lebo tá rozšíri ich klientelu a sprístupní starobné úspory. V rámci dobrovoľného dôchodkového pripoistenia (tretí „pilier“) sa títo investori usilovali o predaj svojich služieb aj doteraz, ale miera zapojenia sa obyvateľstva bola napriek daňovému zvýhodneniu veľmi nízka. Napríklad v Slovinsku sa za rok zapojilo len 0,02 % obyvateľov. U nás tretí „pilier“ kumuloval aktíva len na úrovni 0,6 % HDP, pričom výdavky priebežného systému pred „reformou“ dosahovali 8 % HDP. Inštitucionálnym investorom preto ide o takú „reformu“, ktorá presmeruje čo najviac príspevkov z priebežného do kapitalizačného „piliera“ a spraví túto kapitalizáciu povinnou. Jednotný európsky dôchodkový trh Ak bola v predchádzajúcom odseku spomenutá európska integrácia, nemožno obísť jeden významný fakt. Popri ziskoch pre inštitucionálnych investorov je tu totiž ešte jeden dôležitý dôvod úsilia o rozšírenie finančných trhov. Ním je politicko-ekonomická ambícia Európskej únie, ktorá sa najmä po zavedení eura usiluje vybudovať novú „európsku finančnú architektúru“. Jej cieľom má byť dosiahnutie jednoliatosti kapitálových trhov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti. Logika tohto úsilia je jednoduchá: čím viac dôchodkových systémov bude v EÚ sprivatizovaných, tým viac kapitálu sa bude „točiť“ na európskom kapitálovom trhu, a tým bude tento trh silnejší a schopnejší súperiť s kapitálovými trhmi na Wall Street a v Tokiu. Presun časti verejných peňazí do správy inštitucionálnych investorov toto úsilie uľahčuje. Európska únia dospela k vypracovaniu návrhu jednotného európskeho dôchodkového trhu, ktorý by predstavoval základný pilier celej reformy dôchodkových systémov v rámci Európskej únie. Jeho súčasťou je návrh na vytvorenie druhého a tretieho piliera (druhý pilier ako povinný kapitalizačný pilier a tretí pilier ako dobrovoľné dôchodkové pripoistenie, presne ako v modeli Svetovej banky). O vplyve EÚ na politiku členských štátov v oblasti dôchodkovej reformy svedčí aj úsilie o znižovanie limitu na investície dôchodkových fondov v zahraničí. Pôvodne malo byť viazaných na Slovensko až 80 % investícií, neskôr bol limit znížený na 50 % a v súčasnosti je to iba 30 %. Investičný limit bol znižovaný, pretože nie je v súlade s pravidlami EÚ o voľnom pohybe kapitálu. Táto skutočnosť svedčí v prospech argumentu o úsilí EÚ vytvoriť silný a homogenizovaný finančný trh. Autor koordinuje spoločnú infokampaň Združenia sociálnej sebaobrany a Priateľov Zeme-CEPA o dôchodkovej „reforme“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984