Reklama
Reklama

Posttrkotárium

Stredoví nemeckí, alebo strední nemeckí, alebo ústrední alebo ústredoví alebo po strede (das Mittwoch) túžiaci nemeckí spisovatelia zdvihli svoj hlas. Proti nezrozumiteľnosti v literatúre. Proti ikstému lúhovaniu avantgárd.
Počet zobrazení: 609

Stredoví nemeckí, alebo strední nemeckí, alebo ústrední alebo ústredoví alebo po strede (das Mittwoch) túžiaci nemeckí spisovatelia zdvihli svoj hlas. Proti nezrozumiteľnosti v literatúre. Proti ikstému lúhovaniu avantgárd. Hlasy sú pozdvihnuté už aj na slovenskej dedovizni. Tu zdvihol hlas Michal Švec, že túži písať takú literatúru, ktorá by mala posolstvo. Asi morálne. Lebo stačilo morálneho relativizmu. Švec si zrejme nevšimol, že aj tá najhoršia písačka má nejaké posolstvo. Už len tým, že je. Podobne, ako prd. Posolstvo takého prdu je, myslím si, dosť jednoznačné. Má charakter zábavný, poučný aj informatívny. Informuje o komunikácii plynov a čriev v pôvodcovom tele. Hlas zdvihol aj Daniel Pastirčák. Ten zatúžil po tom, aby sa v literatúre opäť objavil pozitívny hrdina – človek jednoduchých veľkých činov. Lebo stačilo frustrovaných, slabých, váhajúcich, neistých, nerozhodných, ustráchaných. Náš kazateľ asi zabudol, že sila a veľkosť slabých je ešte stále v tom, že sa za svoju slabosť nehanbia, kým tí silní, činní, jednoznační, čitateľní a rozhodní sú takí len preto, aby zakrývali svoju zraniteľnosť. Pastirčák si však povedal, že stačilo postmodernej jednoznačnosti, dosť bolo morálneho relativizmu. Asi mu uniklo, že pod bremenom najnovších vedeckých poznatkov sa liaheň relativizmu stáva z ľudskej bytosti a že tá sa len ťažko bude tváriť hrdo a hrdinsky, keď je len vrecom kostí, hormónov, génov a navyše sa, vďaka najvycibrenejším technológiám, pomaly ale isto presúva do zotročujúcej reality superkontrolovaného orwellovsko-dickovského sveta. Martin Chovanec zas zdvihol hlas za to, aby sa už nevydávala „vyššia literatúra“, lebo tá má len 200 čitateľov. Správne. Presne takto chlapsky by mal vravieť poriadny šéf vydavateľstva, ktoré, okrem záplavy hrôzostrašných sračiek, vydáva aj pôvodnú slovenskú beletriu a poéziu. Neviem presne, čo je a čo nie je „vysoká literatúra“, pre istotu som však aj ja za to, aby sa nevydávala. Nič to, že tá stredová, stredná, ústredná literatúra zrazu nebude mať mantinely: lebo keď nebude vyššie, nebude podľa čoho merať to, čo zostalo nižším, a všade sa bude rozlievať bezbrehý a nenásytný oceán strednej literatúry. Rieka zvaná Main Stream nebude mať koryto. No a keď táto vysnívaná stredná literatúra, plná morálnych posolstiev a pozitívnych hrdinov s veľkými činmi, nebude mať mantinely, nebude mať čo napodobňovať. Nič nebude privysoké ani prinízke. A pritom stredná, stredová, ústredná, ústretová literatúra bez napodobňovania asi sotva môže prežiť, takže asi zgegne. Možno práve o to ide všetkým tým, ktorí tak agilne pozdvihli, „(po)zvýšili“ svoje hlasy...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama