Reklama
Reklama

Dom sochára

Tvorba Jaromíra Garguláka je čarovnou spleťou križujúcich sa línií – výtvarných aj ideových. Bronzové sochy, grafiky, kolorované kresby akoby boli súčasťou jedného príbehu. Na rozhraní reálneho a iracionálneho sveta autor objavuje a zaznamenáva princípy človeka a umenia. S dávkou humoru i melanchólie.
Počet zobrazení: 627
15_gargulak-m.jpg

Tvorba Jaromíra Garguláka je čarovnou spleťou križujúcich sa línií – výtvarných aj ideových. Bronzové sochy, grafiky, kolorované kresby akoby boli súčasťou jedného príbehu. Na rozhraní reálneho a iracionálneho sveta autor objavuje a zaznamenáva princípy človeka a umenia. S dávkou humoru i melanchólie. Výstava Dom sochára v Modre priniesla obsažný výber z tvorby autora. Cítime silné puto medzi skutočným životom a fantastickými postavami Gargulákových diel. Ide mu o vyjadrenie pocitu, duševného rozpoloženia, polemiky s vonkajším svetom či vlastným vnútrom. Jeho postavy sú vtipné a dojímavé zároveň. Krása a blízkosť človeku, ktorá z diel Jaromíra Garguláka vyžaruje, pohltí na prvý pohľad. Aj napriek tomu, že „modelmi“ sú väčšinou fantastické, naoko nepekné tvory. Jeho postavy „vtákoľudí“, okrídlených bytostí pochádzajúcich z iného sveta, sú nečakane ľudské. Skeletové formy éterických figúr pútajú pozornosť po estetickej stránke, no zároveň akoby vyjadrovali pocity a vzťahy odhalené „na kosť“. Námety diel pochádzajú predovšetkým z literatúry, náboženstva a filozofie, histórie či antických bájí. Často sú personifikáciou jedného konkrétneho pocitu či idey z nich vyvierajúcej. Autor „rozpitváva“ príbeh alebo osobnosť, akcentuje to, čo pokladá za jadro či hlavnú myšlienku. Aj preto sú jeho diela také prístupné, výrečné. Gargulákove sochy komunikujú vo svojom vnútornom svete, medzi sebou i s divákom. Otvorená hmota sochy a jej vibrujúci, zrnitý povrch akoby ponúkali stále nové možnosti pohybu. Prirodzené gestá muzikantov vytvárajú dokonalú ilúziu hudby (Paganini, 1999), cítime balansovanie artistov (Žongléri, 1998), vnímame moment vzletu vtáka (Fénix), ale aj Hamletovo rozpoloženie vo chvíli jeho osudovej otázky (Byť či nebyť, 1998) či dezilúziu malého unaveného Anjela (1997) so zloženými krídlami. V bronzových plastikách doslova vidieť dotyk umelca. Cítiť bezprostredný kontakt rúk výtvarníka a poddajného materiálu. Plastiky sú v prvej fáze vymodelované z vosku, následne sa odlievajú do bronzu. Práca s voskom je blízka mnohým umelcom, dodáva tvarom sochy osobité estetické kvality. Sú mäkké, organické, vláčne. Tieto princípy akoby sa podvedome prenášali aj do autorovej kresliarskej tvorby, kde však väčšmi vystupuje motív línie a plošného geometrického tvaru. Jaromír Gargulák (1958) vyštudoval na strojníckej fakulte v Brne odbor zlievárenskej technológie. Venuje sa kresbe, grafike, keramike a najmä sochárstvu. Prvé plastiky začal do bronzu odlievať v osemdesiatych rokoch. Napriek tomu, že nemá oficiálne výtvarné vzdelanie, jeho tvorba čoskoro zaujala významné galérie i zberateľov. Dodnes sa stretáva s komerčným úspechom aj uznaním v umeleckom svete. Jeho diela sú prezentované na výstavách doma aj v zahraničí. U nás sme sa s výberom z autorovej tvorby naposledy mali možnosť stretnúť v modranskej galérii Merum. Autorka je študentka vedy o výtvarnom umení

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama