Reklama
Reklama

Ad: Slovenskí zamestnanci - otroci bez práv, SLOVO 24/2005

Naše články vyvolávajú čoraz častejšie zaujímavú diskusiu a ohlasy. Často v nich nájdeme nové pohľady, nové zaujímavé názory a informácie. Rozhodli sme sa, že aj v tlačenej podobe Slova občas prinesieme výber z diskusie na našej internetovej stránke. Váš záujem nás teší a svedčí o rastúcej príťažlivosti Slova.
Počet zobrazení: 867

Naše články vyvolávajú čoraz častejšie zaujímavú diskusiu a ohlasy. Často v nich nájdeme nové pohľady, nové zaujímavé názory a informácie. Rozhodli sme sa, že aj v tlačenej podobe Slova občas prinesieme výber z diskusie na našej internetovej stránke. Váš záujem nás teší a svedčí o rastúcej príťažlivosti Slova. Budeme radi, ak o dobrých článkoch v našom týždenníku poviete aj ďalším ľuďom vo vašom okolí. Dnešný výber je z diskusie k článku, v ktorom sme opísali konkrétny prípad porušovania práv zamestnancov v jednej bratislavskej firme. CIBI Áno, je to kapitalizmus. Kapitalista, zväčša bývalý komunista, by bol ako humanista smiešny. Čo robia odbory? Prečo sa neštrajkuje? Prečo ľudia nebojujú o svoje práva? Lebo ich komunizmus a postkomunizmus ubil a umlátil! Ja, keď som bol za socializmu neposlušný, nielenže ma vyhodili z práce a nikde nezamestnali, ale ma aj ako príživníka zatvorili a to nebolo dobre, lebo som mal za sebou už tri pokusy, ako sa z toho bordelu dostať. Aj za socializmu robilo strašne veľa ľudí ako otroci a s neposlušnými sa zatočilo. Nechcem ale porovnávať, teraz je postkomunistický kapitalizmus volnej súťaže medzi zlodejmi, aparátčikmi, vekslákmi a primitívmi. J. Ide už o druhý článok na stránkach Slova v krátkom čase za sebou, kde sa spomína práca za dôstojný plat a v dôstojných podmienkach. Mohol by mi niekto vysvetliť ekonomický termín dôstojný plat? Sú rôzne činnosti. Niektoré si vyžadujú zaškoliť 2 týždne, niektoré si vyžadujú vysokoškolské štúdium, nákladné školenia a certifikačné skúšky a každé z nich prináša iný zisk. Každý z nás ma nejakú cenu na trhu práce. Je to cena služieb (schopnosti), ktoré vie svojmu okoliu ponúknuť. Okolie (zamestnávateľ) zváži prínos a navrhne protihodnotu (mzdu). Isteže, v praxi zažijeme externality typu privatizácie za zlomok hodnoty, zneužívanie informácií z vnútra spoločnosti, investičné stimuly, dotácie, podpory... všetko prideľované politikmi bez zodpovednosti a oberajúcimi bežného zamestnanca takmer o polovicu príjmov. Áno, životná pozícia zamestnancov po 40-ke (sám medzi nich patrím) je neľahká. Súčasne správanie zamestnávateľov je v mnohých prípadoch nekorektné a trend okliešťovania práv zamestnancov je jednoznačne nepriaznivý. Dal by som vo vlastnej firme prednosť človeku, ktorý bude ochotný generovať zisk pre firmu v čase, keď generovať zisk možno, a nebude si do nej chodiť odpočinúť po šichte u iného zamestnávateľa. Ale keď niekto príde s požiadavkou na dôstojný plat – argumentujúc priemernou mzdou – za prácu, ktorú môže vykonávať ktokoľvek po dvojtýždňovom zaškolení bez akejkoľvek zodpovednosti, asi sa predstavy nebudú stretávať. JOZEF Viete, čo je dôstojný plat? Žiaci, ktorí sa pripravujú na svoje povolanie v Rakúsku, zarábajú oveľa viac ako u nás špičkoví pracovníci. Rozprával som sa s týmito žiakmi, a keď som im povedal, že u nás na Slovensku zarobí zamestnanec priemerne 2 eurá, tak sa mi vysmiali do očí. Stačí vám to? V Nemecku slobodná mamička dostane 947 eúr a 80m2 byt, ktorý jej 2 roky platí štát. Už viete, aký je dôstojný plat? PETER Ako je to s kapitalizmom u nás, v USA? Francúzi vyrábali Concordy. Lietali v Európe? Lietali. Lietali v USA? Nie. Oficiálne preto, že by z toho bolo v tak preľudnenej krajine príliš veľa hluku, ale v skutočnosti sa chránil Boeing. Už teraz sú reči o tom, že ten nový veľký Airbus asi nebude mat dosť miesta na amerických letiskách. A všetci veľkí „podnikatelia“ sú väčšmi závislí na vláde než ľudia poberajúci príspevky. Pravicová rétorika, ktorá ospevuje „voľný trh“ a „podnikanie“, je rovnako prázdna ako bola tá boľševická, ospevujúca vládu ľudu, aj keď – úprimne povedané – myslím si, že tá boľševická bola predsa len trocha bližšie k pravde. J. Tým štátom, ktorý by podľa vás mal platiť slobodnej mamičke byt a 1000 eúr mesačne, ste vy, ja, všetci ostatní. Lebo napríklad Deutsche Telecom platí dane práve v tom Nemecku a zisky si zaisťuje ako majiteľ monopolu napríklad na Slovensku, Maďarsku, kde je vraj najhorším vlastníkom takýchto prirodzených monopolov štát. Inak, tvrdia to štátom platení politici. A príjmová stránka štátneho rozpočtu vyzerá podľa toho, že veľké podniky majú daňové prázdniny, alebo vyvážajú zisky do daňových rajov, menšie podniky pestujú „kreatívne účtovníctvo“ a malí podnikatelia sú permanentne v strate, pričom si stihli postaviť nový dom, pravidelne menia autá... A tak štát najväčšmi čerpá zo zamestnancov. LACO60 Téma, ktorú ste vybrali, nadobúda na aktuálnosti nielen u nás. Okliešťovanie práv radových pracovníkov nie je doménou len na Slovensku, ale i v oveľa vyspelejších krajinách sveta. Za zvyšovanie životnej úrovne považuje väčšina slovenskej pravice to, koľko tovaru, bytov, domov, áut si človek môže kúpiť alebo dovoliť. Nemenej dôležité ukazovatele, ktoré podľa mňa patria do rastu životnej úrovne, neberú vôbec do úvahy, lebo sa im nehodia do ich plánov. Ide o akceptovateľný prístup k vzdelávaniu pre všetky skupiny obyvateľstva, prístup k základnej zdravotnej starostlivosti pre každého, znižovanie pracovnej záťaže a počtu pracovných hodín v týždni, predlžovanie nároku na dovolenku podľa počtu odpracovaných rokov, nie zvyšovanie dôchodkového veku, ale naopak. Zlepšovanie životného prostredia je tiež atribútom zvyšovania životnej úrovne a nemožno zabudnúť na zlepšovanie pracovných podmienok na pracoviskách a tiež vybavovanie pracovníkov príslušnými ochrannými pracovnými prostriedkami v súlade s bezpečnostnými predpismi. CIBI Laco je pesimista a J. optimista – dva pohľady na život. Môj názor na Európu nie je veľmi optimistický, a preto sa prikláňam k Lacovi, ale nerobím si ani ilúzie o našich socialistoch a optimisticky sa chystám z tohoto postkomunistického a nejasného a nestabilného priestoru nachádzajúceho sa medzi rozhádanou a rozpadajúcou sa EÚ znovuimperiálnym Ruskom a zdiveným Balkánom zmiznúť za oceán, pokiaľ sa to tu zas nezačne mydliť. LUMO Pracujem vo veľkej fabrike, kde – nebojím sa povedať – majú zásluhu na ziskoch firmy najmä pracovníci na prevádzkach. Sem-tam sa zruší nejaké robotnícke pracovné miesto tým, že sa určitá časť zariadenia väčšmi zautomatizuje. Chvalabohu sa už začínajú prepúšťať aj pracovníci ,,T“ kategórie, ale tam to nie je tým, že by sa niečo automatizovalo, jednoducho to miesto bolo zbytočné. No ten pracovník ,,T“ kategórie, aj keď bol zbytočný, bral 2-3 násobok platu robotníka. Podniky platia zamestnancom 5-6 tisíc mesačne, lebo vraj viac ekonomika firmy nedovolí, ale majitelia si stavajú honosné sídla, chodia na zahraničné dovolenky (česť výnimkám). ANONYM Ja som v robotníckej kategórii, ale už 19 rokov nepracujem manuálne (som diaľková obsluha výrobného zariadenia). Mám základné vzdelanie, aj keď sa na toto miesto požaduje aspoň stredné. Mám, samozrejme, niekoľko kurzov a asi si budem musieť zvýšiť aj vzdelanie v škole. Na pracovisku som začínal ako plnič cisterien, ale som presvedčený, že táto práca by mala byť ohodnotená lepšie ako tá, ktorú momentálne robím. Vyše 13 rokov sme nemali zmenového majstra. Zrušili ho, lebo vraj nebol potrebný, tak sme právomoci aj zodpovednosť za túto funkciu museli prevziať na seba my, diaľkový riadiči (velinári). Nikto nám za to nepridal ani halier. Časom sme dokázali, že podľa platných noriem je nás na prevádzke málo, a ak chceme zabezpečiť vykonávanie všetkých pracovných úkonov, musíme porušovať bezpečnostné i prevádzkové predpisy. Miesto toho, aby pridali robotníka, zase vytvorili funkciu majstra – ,,T“ pracovníka, ktorý berie o 50% vyšší plat ako ja a predpisy sa musia ďalej porušovať. J. Aj „hnusný kapitalista“ sa musí starať o bezpečnosť a pracovné podmienky svojich zamestnancov. Najprv ho však musí o výhodnosti takéhoto konania presvedčiť prax a tí zamestnanci. U nás sa však odbory vo firmách spravidla venujú niečomu inému. Pamätám si na odborárskych bossov, čo dnes žijú za trojmetrovými múrmi svojich víl. Pekné domy, ale bývať by som v nich nechcel. LUMO Išlo mi o to, upozorniť, že zásluhovosť na podiele zo ziskov firmy sa nemala merať len podľa toho, na akom stupni v hierarchii podniku sa ten-ktorý zamestnanec nachádza, ale skôr od toho, ako k svojej práci pristupuje. Čo sa týka prístupu podnikov k bezpečnosti práce, o tom by sa dalo dosť diskutovať. No a nešťastné odbory máme také, aké si zaslúžime. Aj ja som bol odborár, ale keď som videl, že to nikam nevedie, tak som vystúpil. U nás v podniku sa bývalému riaditeľovi znepáčil podpredseda ZO OZ, a aby dokázal svoju silu, tak ho dal zhodiť z funkcie. Samozrejme predsedníčka ZO OZ mu bez meškania vyhovela a ani sa nepočkalo do schôdze odborárov, ale ho odvolala. Okrem mňa sa nikto nespýtal prečo a asi to nikomu ani neprekážalo. Tak potom čo očakávať od takých odborov. Ja si myslím, že určitá skupina zneužíva pomenovanie odbory, aby bezpracným spôsobom okrádala zamestnancov. LACO60 Včera na televíznej stanici NBC v programe Dateline rozprávali o výrobkoch z Bangladéša (konkrétne textil) predávaných v USA. Krajčírka, nazvime ju Murano, mladá, asi 30-ročná, dostáva za hodinu svojej tvrdej práce 17 centov. Týždenne odrobí 80 i viac hodín. Ukazovali zábery, ako unavení pracovníci spia za pracovnými stolmi, na podlahe i stoličkách počas prestávok. Murano je jedna z lepších krajčírok. Vedúci jej platí viac, ostatní sú radi, ak zarobia 10-13 centov za hodinu. Robí to 8 až 15 dolárov za týždeň. V Bangladéši je 60 hod. pracovný týždeň, ale ako som už písal, obyčajne robia 80 i viac hodín. Ukázali nám, ako mladá mamička žije spolu s manželom, dcérkou, svojou mamou a dvoma sestrami v jednej izbe, kde nie je ani stôl, tobôž stoličky. Práve mali večeru. Všetci sedeli na zemi a jedli niečo zo svojich tanierov. Pani Murano zobrali so sebou do USA a v jednom z Wallmartov, ktorých je v krajine okolo 4000, jej ukázali jej produkciu. Nohavice, ktoré spoznala podľa strihu, v obchode stáli 4,80 USD. Pre Američana smiešna cena. Ona tomu nechcela veriť. Za deň vyrobí takýchto nohavíc desiatky. V obchode sa opýtali jednej zákazníčky, či by bola ochotná zaplatiť za ne viac, aby mohol americký podnikateľ platiť viac za tovar v Bangladéši. Zákazníčka, očividne Afroameričanka, povolaním upratovačka, mala tiež hlboko do vrecka. S platením hypotéky, poistení a ostatných výdavkov bola rada, že si môže kúpiť niečo lacnejšie a nebola by preto nadšená zvýšením ceny za tovar. Pani Murano začala plakať. Pochopila, prečo i chudobný Američan nemusí trieť biedu. Milióny takých ako ona umožňujú i najchudobnejším v USA žiť pomerne dôstojne. Ak chcú Afroameričania i Latinoameričania ako tak vyžiť, tiež robia 12 i 16 hodín denne. Viaceré ich rodiny bývajú v jednom dome, aby si rozdelili výdavky na nájom a iné veci. Ak sú v USA oficiálne a vedia v tom chodiť, žijú aj zo sociálnych dávok. Spoločnosť si dobre rozmyslí, či poskytne výpomoc týmto spôsobom, alebo bude čeliť zvýšenému násiliu, lúpežiam, atď. To tiež stojí peniaze. Mám dve spolupracovníčky. Obe si nedávno kúpili nehnuteľnosti. Jedna bytový dom asi za 180 tis. USD. Druhá starší dom za 280 tis. Prvá má dve zamestnania a manžel každý týždeň má 10-15 hodín nadčasov. Nestačí to, hoci aj dve staršie deti popri škole majú prácu na kratší úväzok. Byt predávajú a sťahujú sa do štátu Ohio, kde sú podmienky prijateľnejšie. Druhá bude mesačne splácať 2060 USD. Tiež si začína hľadať ďalšie zamestnanie. CIBI Apropo LUMO. Prepáčte, zabudol som vás privítať v tejto diskusii. Bývalí komunistickí papaláši to tu platia a ja to bez ich súhlasu a proti ich vôli moderujem. Vládnem tu, aspoň dokedy ma nezačnú mazať. Lebo na Slovensku je to tak – alebo tam vládnete, alebo odtiaľ odídete. Ak zostávate a necháte sa ovládať idiotmi na každom kroku, tak sa nečudujte... Skrátil a spracoval Braňo Ondruš

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama