Reklama
Reklama

Komu veril Stalin?

Keď sme si nedávno pripomínali koniec druhej svetovej vojny v Európe, hovorilo sa o úlohe jej hlavných politických a vojenských lídrov – Hitlera, Churchilla, Roosevelta a Stalina. Jeden z najkontroverznejších momentov histórie tejto vojny je počiatočná fáza nacistického útoku na ZSSR.
Počet zobrazení: 1103
9-m.jpg

Keď sme si nedávno pripomínali koniec druhej svetovej vojny v Európe, hovorilo sa o úlohe jej hlavných politických a vojenských lídrov – Hitlera, Churchilla, Roosevelta a Stalina. Jeden z najkontroverznejších momentov histórie tejto vojny je počiatočná fáza nacistického útoku na ZSSR. Hitler zaznamenal v tomto období neuveriteľné úspechy. Nacisti sa zmocnili kľúčových území európskej časti ZSSR a nemecká armáda sa natoľko priblížila k Moskve, že nemeckí dôstojníci, ak mali dostatočne silné ďalekohľady, mohli vidieť veže Kremľa. Nestrieľať na nemecké lietadlá! Jedna z príčin tejto katastrofálnej porážky sa zdá byť očividná. Stalin uskutočnil v Červenej armáde kruté a rozsiahle čistky, ktoré postihli veľkú časť vyššieho dôstojníctva. Na mnohé kľúčové veliteľské posty sa dostali neskúsení a nekvalifikovaní nižší dôstojníci. Na Hitlera zapôsobil najmä debakel Červenej armády počas tzv. „zimnej vojny“ vo Fínsku. Akosi si však nevšimol, že Sovietov postihol nielen tvrdý fínsky odpor, ale aj nedostatok zimnej výstroje. Stalin sa usiloval z tejto porážky vyvodiť poučenia. Lenže napriek tomuto očividnému neúspech čistkami zdecimovaná Červená armáda zaznamenala úspechy na Ďalekom Východe, ktoré určite mali význam pre ďalšie osudy ZSSR. Japonci si chceli vyskúšať, aký odpor bude čistkou poničená Červená armáda klásť, a preto vyprovokovali dva rozsiahle konflikty na hraniciach Mongolska a Kórey. Ich rozsah viacnásobne presahoval bežné hraničné konflikty. Japonci utrpeli nečakané porážky, čo určite neskôr podstatne vplývalo na ich rozhodovanie, či sa majú pridať k Hitlerovi vo vojne proti ZSSR. Keď sa na sovietskych hraniciach začali zhromažďovať nacistické vojská, podpísali so Stalinom pakt o neútočení. Sústreďovanie nacistických vojsk na sovietskej hranici na jar 1941 bolo také očividné, že sa stalo jednou z hlavných tém svetovej tlače. Jedna zo sovietskych reakcií je však paradoxná: Červená armáda dostala prísny rozkaz, aby nezostreľovala nemecké špionážne lietadlá, ktoré mohli prenikať do hĺbky sovietskeho územia. Prečo to Stalin urobil? Bál sa koalície proti ZSSR Často sa tvrdí, že Stalin veril Hitlerovi a náznakom nacistickej propagandy, že toto sústreďovanie má byť iba kamuflážou pred vylodením v Británii. Lenže dodnes nie je objasnená iná kľúčová epizóda druhej svetovej vojny – let Hitlerovho námestníka Rudolfa Hessa do Veľkej Británie v máji 1941. Zdá sa, že práve táto epizóda Stalina vystrašila. Ešte v 60. rokoch sa zjavil (dnes už možno zabudnutý) názor, že Stalin úmyselne dal v prvej etape vojny také inštrukcie, aby Červená armáda utrpela ťažké porážky. Išlo o to, zatiahnuť USA a Veľkú Britániu na svoju stranu a mať silné argumenty, aby sa od nich mohla požadovať masívna pomoc. V roku 1989 vyšlo najavo, že v tejto etape vojny mal Stalin ponúknuť prostredníctvom bulharského vyslanca Hitlerovi mohutné územné ústupky. Lenže, zároveň sa uviedlo, že dotyčný diplomat bol agentom sovietskej tajnej služby. Je teda celkom možné, že skutoční adresáti tejto ponuky sa nenachádzali v Berlíne, ale v Moskve a vo Washingtone. Ak by niekto namietal, že je to príliš absurdné, Stalin sa predovšetkým bál koalície všetkých významných veľmocí proti ZSSR a veľmi dobre si pamätal, že k vytvoreniu takejto koalície vyzýval Churchill krátko po Októbrovej revolúcii. Z masových ľudských strát si Stalin ťažkú hlavu nerobil.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama