Reklama
Reklama

Rakúsko-slovenské kontakty a vznik sociálnej demokracie

V polovici júna oslávilo slovenské sociálnodemokratické hnutie sto rokov organizovanej existencie. Inštitúty ASA (Analýzy-stratégie-alternatívy) a ESI (Ekonomický a sociálny inštitút) pri tejto príležitosti zorganizovali konferenciu, na ktorej vystúpil s príspevkom o rakúsko-slovenských kontaktoch pri vzniku slovenskej sociálnej demokracie aj riaditeľ rakúskej Vzdelávacej akadémie Rennerovho inštitútu.
Počet zobrazení: 959
8-m.jpg

V polovici júna oslávilo slovenské sociálnodemokratické hnutie sto rokov organizovanej existencie. Inštitúty ASA (Analýzy-stratégie-alternatívy) a ESI (Ekonomický a sociálny inštitút) pri tejto príležitosti zorganizovali konferenciu, na ktorej vystúpil s príspevkom o rakúsko-slovenských kontaktoch pri vzniku slovenskej sociálnej demokracie aj riaditeľ rakúskej Vzdelávacej akadémie Rennerovho inštitútu. Vzhľadom na priestorovú blízkosť Bratislavy a Viedne sa už v úplných začiatkoch robotníckeho hnutia v rámci rakúsko-uhorskej monarchie objavili konkrétne formy spolupráce vo vtedajších takzvaných „robotníckych vzdelávacích spolkoch“. V rokoch 1860 až 1870 boli všade v Európe východiskovým bodom pre neskorší rozvoj sociálnodemokratických strán a odborov. V tom čase boli tiež jedinou legálnou možnosťou, ako sa mohli robotníci a manuálni pracovníci politicky organizovať, a tak položili základný kameň všetkým našim neskorším snahám a cieľom, ktoré majú platnosť dodnes: predovšetkým presadzovaniu demokracie, zlepšeniu pracovných a životných podmienok širokým vrstvám obyvateľstva, rovnosti v prístupe k vzdelávaniu detí a solidárnemu poisteniu pre prípad choroby, rovnako ako zabezpečeným penziám pre starých ľudí. V príspevku historika Pawla Hapaka v zborníku 100 rokov sociálnej demokracie v Rakúsku sa píše, že prvý robotnícky vzdelávací spolok bol v Bratislave založený už vo februári 1869, a na prvom verejnom zhromaždení socialistov v Bratislave, podľa opisu spomienok Karla Hanzlíčka, sa zúčastnili aj niektorí viedenskí socialisti. Nový spolok sa stotožnil s predstavami Ferdinanda Lasalla a k svojmu menu si pridali „Vopred“. Eduard Nemčík, ktorý stál na čele tohto spolku, sa snažil udržiavať tesné kontakty s viedenskými socialistami a napísal aj niekoľko článkov do viedenských novín Volksstimme, v ktorých popisuje vývoj robotníckeho hnutia v Bratislave. Od roku 1870 tak existovala medzi Bratislavou a Viedňou pravidelná výmena myšlienok a informácií. Medzi slovenskými a rakúskymi sociálnymi demokratmi existovali úzke osobné vzťahy. Po založení rakúskej sociálnodemokratickej strany v roku 1874 sa aj socialisti v Bratislave prihlásili k princípom novozaloženej Sociálnodemokratickej strany Rakúska, ktorá sa v nasledujúcich rokoch dynamicky rozvíjala. Keďže v tom čase maďarská sociálna demokracia stagnovala, boli kontakty s rakúskym hnutím až do prelomu storočí dôležitým zdrojom vzájomnej inšpirácie. V roku 1900 sa stali ešte intenzívnejšími a dostali nový obsah. Dôvodom bolo vytvorenie silného slovenského sociálnodemokratického hnutia vo Viedni začiatkom 20. storočia. V podnikoch a dielňach vo Viedni a Dolnom Rakúsku pracovalo mnoho slovenských robotníkov a remeselníkov – v roku 1910 žilo napríklad vo Viedni viac ako 55 000 Slovákov. Okrem toho existovalo vo Viedni aj dobre rozvinuté české robotnícke hnutie a následkom toho dochádzalo k postupnému zbližovaniu medzi českými a slovenskými zástupcami a zástupkyňami v robotníckom hnutí a odborových organizáciách. *** V roku 1901 bol vo Viedni založený prvý slovenský robotnícky vzdelávací spolok. Na rozdiel od Uhorska, kde bolo v dôsledku zintenzívneného národného útlaku maďarskými úradmi zakladanie slovenských vzdelávacích spolkov zakázané, bol robotnícky vzdelávací spolok vo Viedni povolený a mohol začať s plnou činnosťou. V roku 1904 sa následne uskutočnili vo Viedni rozhovory medzi slovenskými zástupcami z Bratislavy, Budapešti a Viedne o založení slovenskej sociálnodemokratickej strany. Jedným z dôvodov boli aj zhoršujúce sa národnostno-etnické konflikty v maďarskej sociálnodemokratickej strane. Na zakladajúcom kongrese strany, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júna 1905 v budove dnešného bábkového divadla v Bratislave, sa zúčastnili aj delegáti z Viedne, rovnako ako niekoľkí vysoko postavení hostia z českej sociálnej demokracie. Sociálnodemokratická strana Maďarska reagovala na tento vývoj skepticky. V roku 1906 došlo k rozhovorom o návrate k únii medzi slovenskou a maďarskou sociálnou demokraciou, pričom slovenská si mala udržať právo samostatnej agitácie medzi slovenskými robotníkmi. Súčasne sa zintenzívnila spolupráca medzi vedením sociálnej demokracie v Bratislave a slovenskými a českými sociálnymi demokratmi vo Viedni. *** Tento produktívny vývoj pokračoval do začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914. Počas nej boli vo vojnových podmienkach možnosti vzájomných kontaktov zredukované, a po založení Československa v roku 1918 sa vývoj slovenskej sociálnej demokracie spojil s českou v rámci demokratického československého štátu. Až do momentu, keď bol tento v roku 1938 zničený fašizmom. Situáciu sociálnodemokratických strán v 30. a 40. rokoch minulého storočia charakterizovalo politické prenasledovanie a odpor. Rakúska sociálna demokracia bola potláčaná a zničená austrofašizmom už od roku 1933, a v tom pokračovali, ešte brutálnejším spôsobom, po roku 1938 takzvaní národní socialisti. Pre sociálnu demokraciu v Československu bol podobne osudovým rok 1938. No zatiaľ čo v Rakúsku mohlo byť toto hnutie po roku 1945 opäť zrekonštruované a postupne získalo veľký politický vplyv, obdobie potláčania sociálnej demokracie v Čechách a na Slovensku trvalo omnoho dlhšie. Oslobodenie od fašizmu v roku 1945 totiž pre tieto krajiny znamenalo začiatok ďalšej okupácie a nastolenie nového autoritárskeho režimu, tentokrát komunistickej proveniencie. Ten sa po roku 1948 prejavil násilným zlúčením s komunistickou stranou a s tým súvisiacim rozpustením sociálnej demokracie. No dejiny ukazujú, že sociálnodemokratické hnutie môže byť na kratší či dlhší čas potláčané a prenasledované, no jeho ciele a idey ostávajú platnými. A v momente, keď spoločnosť získa rámcové podmienky demokratického rozvoja, povstávajú nanovo a rozvíjajú svoju politickú silu. To platí aj pre slovenskú sociálnu demokraciu po roku 1989. Samozrejme, po dlhých rokoch prenasledovania a útlaku potrebovala najskôr trochu času, aby rozvinula organizačné možnosti a vydiskutovala si vnútorne svoje ciele. No s nedávno zavŕšeným procesom zjednocovania je na správnej ceste, aby ako rastúca politická sila bojovala o možnosť budovať slovenskú spoločnosť v zmysle myšlienok sociálnej demokracie. *** Je prirodzené, že rámcové podmienky politickej práce sociálnej demokracie sú v tejto dobe úplne iné, než pred 150 rokmi, keď naši starí a prastarí rodičia zakladali sociálnodemokratické hnutie. V mnohých oblastiach Európy stihla sociálna demokracia dosiahnuť veľké úspechy. Stretli ju ale aj trpké prehry a práve dnes žijeme v dobe, keď sme konfrontovaní s vývojovými tendenciami v európskom a globálnom kapitalizme, ktoré mnohé naše úspechy v zlepšovaní pracovných a životných podmienok širokým masám obyvateľstva opäť spochybňujú. Naše hospodárstva, sociálne systémy, vzdelávacie systémy a nakoniec aj naša demokracia, na ktorej zásadne závisia myšlienky rovnosti a spravodlivosti, sú spochybnené novou agresívnou formou kapitalizmu a je našou úlohou a zodpovednosťou, aby sme v spoločnosti zorganizovali zodpovedajúcu politickú protiváhu. Jej úlohou je tieto nebezpečné a negatívne tendencie zablokovať a zabezpečiť, aby základné hodnoty sociálnej demokracie – demokracia, sloboda, spravodlivosť, solidarita – boli presadzované v každodennom živote každého človeka. Toho sa sociálna demokracia nesmie vzdať a dlží to aj ľuďom, ktorí ju k týmto cieľom nasmerovali, často s nasadením vlastného života. „Nič neprichádza samo od seba a len málo vecí je trvalých,“ povedal veľký nemecký a európsky sociálny demokrat Willy Brandt vo svojom poslednom prejave v Socialistickej internacionálne. Preto musíme o naše myšlienky bojovať každý deň nanovo. Autor je riaditeľom Vzdelávacej akadémie Rennerovho inštitútu a historikom

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama