Keď najbohatšie krajiny rozhodovali o najchudobnejších

Rozvojová pomoc, odpísanie dlhu najchudobnejším krajinám sveta, klimatické zmeny a medzinárodný obchod boli hlavné témy tohtoročného summitu G8 v škótskom Gleneagles v dňoch 6. – 8. júla.
Počet zobrazení: 1084
6_CIMG1057-m.JPG

Rozvojová pomoc, odpísanie dlhu najchudobnejším krajinám sveta, klimatické zmeny a medzinárodný obchod boli hlavné témy tohtoročného summitu G8 v škótskom Gleneagles v dňoch 6. – 8. júla. Čo vlastne záväzky G8 prijaté v záverečnom dokumente znamenajú? Začnime záležitosťou, ktorá sa týka života na celej planéte a v ktorej sa v podstate neurobil žiaden nový krok, klimatickými zmenami. Tvrdohlavý Bush Environmentalisti tvrdia, že summit v otázke životného prostredia zlyhal. Jedinou krajinou z G8, ktorá odmieta Kjótsky protokol o znižovaní emisií skleníkových plynov, sú Spojené štáty. USA aj naďalej nechcú uznať, že klimatické zmeny sú problémom, ktorý treba riešiť, a to urgentne. Už nielen „blázniví“ ortodoxní ekológovia, ale aj vedci varujú, že situácia sa rapídne zhoršuje a s riešením nesmieme otáľať. Americký prezident však neoblomne tvrdí, že uplatňovanie Kjótskeho protokolu v praxi by ohrozilo ekonomiku jeho krajiny a americké rodiny, v ktorých každý člen vlastní svoj dopravný prostriedok, by sa museli prebrať zo svojho sna o blahobyte. Na to, aby sa Bush zapojil do debaty o klimatických zmenách, by sa celé riešenie muselo spustiť na tak nízku úroveň všeobecnosti a nezáväznosti, že by o tom nemalo zmysel hovoriť. Nič sa pravdepodobne nezmení, kým George W. Bush bude prezidentom USA a kým jedinou jeho prioritou bude boj s terorizmom. Bohužiaľ, tragické udalosti v Londýne mu len prihrali do karát a na summite v Škótsku radšej miesto o roztápajúcich sa ľadovcoch a zvyšovaní hladiny svetového oceánu rozprával o boji proti svetovej sieti teroristov. V podstate sa teda v Gleneagles žiaden nový krok neurobil. Ďalšia veľká konferencia o klimatických zmenách bude koncom roka v Montreale. Afrika, Afrika... Chudoba a Afrika boli dve slová, ktoré sa zo severu Veľkej Británie ozývali najčastejšie. Na chudobu zomrie každé tri sekundy jedno dieťa. Šesťsto miliónov detí žije momentálne v absolútnej chudobe s menej ako jedným dolárom na deň. Viac ako miliarda ľudí má skúsenosť s nedostatkom životne dôležitej vody. Päťnásť miliónov detí urobilo sirotami HIV/AIDS. Tieto hrozivé čísla mali pred očami ôsmi najmocnejší muži sveta, keď rozhodovali o dlhoch a pomoci. A ešte niečo – hlas voličov, ktorí im bohatou účasťou na historickom pochode v Edinburghu a na koncertoch na ôsmich miestach sveta dali najavo, ktorú možnosť zastávajú. Summitu v Škótsku predchádzala mohutná kampaň mimovládnych organizácií. Päťsto spolkov, združení a inštitúcií spojených v platforme Make Poverty History – Urobte chudobu minulosťou – dvihlo na nohy ak nie celú Britániu, určite aspoň Škótsko. Nápisy vo výkladoch obchodov, na budovách, výzvy v kostoloch, školách a aj na úradoch, no predovšetkým biele náramky s nápisom Make Poverty History (MPH) na rukách hádam každého druhého obyvateľa dokázali, že ľudia v západnom svete stále nie sú ľahostajní voči problémom zvyšku planéty. Viac ako 230-tisíc ľudí, ktorí sa počas šiestich hodín vydávali na pochod centrom Edinburghu, malo byť jasným posolstvom mocným, že chudoba tretieho sveta musí byť vyriešená. Koncerty Live 8 na rôznych miestach sveta v predvečer summitu mali byť hlasným výkričníkom. Odozva z Gleneagles však bola slabá. Skutočnosť, že G8 vo svojom záverečnom vyhlásení žiada od SB a MMF odpísanie dlhov a že najbohatšie krajiny sveta plánujú dať na pomoc niekoľko miliard dolárov, je pekná, ale nie dostatočná. Podľa organizácie Christian Aid bol Gleneagles značným sklamaním. V porovnaní s množstvom peňazí, ktoré tieto krajiny míňajú ročne na zbrojenie, je 48 miliárd nepatrný zlomok. Tri miliardy dolárov, ktoré USA ponúka Afrike, sa rovnajú dvojdňovému rozpočtu pre Pentagon. Podľa Tonyho Blaira nebolo na summite možné povedať zbohom chudobe v Afrike, lež mal ponúknuť nádej, že chudoba raz z tejto časti sveta zmizne. Len či... Krajiny G8 navrhli medzinárodným finančným inštitúciám odpísať dlh osemnástim krajinám, z ktorých štyri sú neafrické. Do tejto skupiny sa v nasledujúcich dvoch rokoch môže prakticky kvalifikovať ďalších deväť krajín a teoreticky ešte jedenásť. Spolu teda najmocnejší sveta uznávajú za najohrozenejšie 38 krajín. Z analýz organizácií Jubilee Debt Campaign, Action Aid a Christian Aid vyplýva, že až 60 nízkorozpočtových krajín potrebuje odpísanie dlhu na to, aby sa dosiahli tzv. Miléniové rozvojové ciele stanovené Organizáciou spojených národov. Multilaterálne zrušenie dlhov by podľa nich uvoľnilo viac ako desať miliárd dolárov ročne na znižovanie chudoby, čo by ďaleko presiahlo návrhy G8. Mimovládne organizácie združené v MPH považujú za neprijateľné podmienky, ktoré krajiny museli splniť, aby sa vôbec dostali na zoznam G8. Zaväzovali ich totiž k zníženiu výdavkov na zdravotníctvo a školstvo, liberalizácii obchodu a privatizácii štátnych podnikov. Ukázalo sa, že to často nepriaznivo vplýva na ekonomiku. A čo je ešte horšie, v chudobných štátoch to podkopáva demokraciu, keďže politici strácajú moc nad dôležitými rozhodnutiami o ekonomickom živote. Kampaň ďalej kritizuje, že odpísanie dlhu voči Svetovej banke a Africkej rozvojovej banke bude platené redukciou prídelov pomoci ťažko zadĺženým chudobným krajinám od týchto inštitúcií. Donorské krajiny budú platiť týmto inštitúciám dodatočnú čiastku, rovnú výške sumy, ktorú pôvodná krajina mala dostať v rozvojovej pomoci. Doplnkové financovanie bude rozvrhnuté podľa zvyčajných pravidiel banky medzi všetky krajiny, ktoré prichádzajú do úvahy, teda nielen tým, ktorým sa ruší dlhová povinnosť. Zrušenie dlhu voči MMF bude hradené z vnútorných zdrojov MMF a ďalších prispievateľov. Treba mať stále na pamäti, že výsledok rokovaní z Gleneagles je iba návrhom pre Svetovú banku a MMF, ktorý musí byť ešte schválený týmito inštitúciami. Zadĺžení po uši Každý deň najchudobnejšie krajiny dávajú viac ako sto miliónov dolárov bohatému svetu na splácanie dlhu, respektíve často len jeho úrokov. Veľa krajín dlhuje omnoho viac, ako si na začiatku požičali. Nigéria mala úver 17 miliárd dolárov, doteraz splatila 18 a ešte stále má na úrokoch zaplatiť 34 miliárd. Čiastka, ktorú mala v roku 2004 na splácanie dlhu zaplatiť Zambia MMF, bola väčšia ako jej celkový rozpočet na vzdelávanie. Pritom až 40 percent zambijských žien nevie čítať ani písať. Ďalšou krajinou s podobným osudom je Malawi, ktoré míňa viac na dlhy ako na zdravotníctvo. A to napriek faktu, že jeden zo siedmich Malawijčanov je HIV pozitívny. Osemnásť šťastných krajín nevytrhne z biedy ani odpísanie dlhu voči trom najväčším inštitúciám. Štyri mimoafrické krajiny zo zoznamu majú nezaplatené dlhy voči Interamerickej rozvojovej banke, ktoré ich budú len v roku 2005 stáť 216 miliónov dolárov. Ďalšie krajiny, ktoré sa potenciálne kvalifikujú na zrušenie dlhu, majú obrovské dlhy napr. voči Ázijskej rozvojovej banke. Mimovládne organizácie žiadajú, aby sa do odpisovania dlhov zapojili všetky veriteľské inštitúcie. Zrušenie povinnosti vracať dlhy a úľavy na dlhoch priniesli v minulosti svoje ovocie. Za posledné štyri roky desať afrických krajín zvýšilo výdavky na vzdelávanie o 40 percent a na zdravotníctvo o 70 percent. Odpísanie dlhu znamenalo zdvojnásobenie počtu detí v základných školách v Ugande, zaplatenie 3600 nových učiteľov v Malawi, dvetisíc nových škôl v Tanzánii, bezplatný program na imunizáciu detí v Mozambiku, HIV/AIDS program v Benine. Majú nádej? Dá sa vôbec dôverovať bohatým krajinám a brať ich slová o pomoci chudobným ako úprimné? Západné krajiny a veľké banky dávali stovky miliárd bývalým diktátorom a skorumpovaným miestnym lídrom, ktorí utláčali svoje národy. Teraz peniaze požadujú naspäť – nie však od diktátorov, ale často od nepevných režimov snažiacich sa o vybudovanie demokracie. Bohaté krajiny tiež používajú pôžičky a úľavy na dlhoch ako nástroj prinútenia krajín prevziať ich modely ekonomickej politiky, ktoré takmer bez výnimky chudobným krajinám škodia. Západ sa roky obohacoval na prísune surovín z celého čierneho kontinentu. Celý tretí svet bol a je zdrojom mimoriadne lacnej pracovnej sily, ton vstupných materiálov do výroby a výhodný cieľ zahraničných investícií. Cieľom britskej politiky, ktorá sa teraz chce prezentovať ako nevinný baránok, bolo mnohokrát pomôcť britským spoločnostiam dostať sa priamo k zdrojom tej-ktorej krajiny a vyťažiť z nich maximum. Ani po dekolonizácii sa chudobné krajiny nestali skutočne slobodnými. V povojnovom období boli zneužívané na lacné a rýchle obnovenie západných ekonomík. Miera ich zadĺženosti ukazuje, nakoľko sú závislé na milosti a nemilosti bohatých pánov, hľadiacich predovšetkým na vlastné záujmy. Už len desať rokov ostáva do roku 2015, ktorý OSN stanovila ako cieľový na splnenie Miléniových rozvojových cieľov. Krôčik, ktorý G8 urobila v Gleneagles, nebol ani zďaleka potrebným skokom. Hovorí sa, že sýty hladnému neverí. Zatiaľ očividne neverí ani bohatý chudobnému. A veľmi mu nepomáha. *** Krajiny G8 sa v záverečnom komuniké zaviazali: - zdvojnásobiť rozvojovú pomoc na 48 miliárd dolárov do roku 2010, - odpísať dlh osemnástich krajín voči Svetovej banke (SB), Africkej rozvojovej banke a Medzinárodnému menovému fondu (MMF), - zabezpečiť univerzálny prístup k liečbe HIV/AIDS, bojovať s maláriou, tuberkulózou a detskou obrnou, - vytvoriť podmienky na to, aby všetky deti vo svete mali prístup k slobodnému a povinnému základnému vzdelávaniu, - vycvičiť ďalších 20-tisíc príslušníkov mierových síl, - otvoriť dialóg medzi G8 a ďalšími krajinami o klimatických zmenách, - poskytnúť tri miliardy dolárov ročne na nasledujúce tri roky pre palestínske orgány na pomoc pri budovaní inštitúcií, - ustanoviť dôveryhodný konečný termín na obchodnú dohodu s cieľom eliminovať vývozné dotácie, - rázne sa snažiť o implementáciu konvencie OSN o boji proti korupcii, atď. *** Chudoba je hlad. Chudoba je nemať prístrešok. Chudoba je byť chorým a nemať možnosť navštíviť lekára. Chudoba je nemať možnosť chodiť do školy a nevedieť čítať. Chudoba je nemať prácu, je to strach z budúcnosti. Chudoba znamená stratiť dieťa v dôsledku choroby spôsobenej nečistou vodou. Chudoba je bezmocnosť a nesloboda. Kliatba chudoby nemá žiadne ospravedlnenie v našej dobe. Je spoločensky krutá a slepá presne tak ako kanibalizmus na úsvite civilizácie, keď ľudia jedli jeden druhého, pretože sa nenaučili brať potravu zo zeme alebo konzumovať nadbytočné živočíchy okolo seba. Nadišiel čas civilizovať samých seba úplným, priamym a okamžitým potlačením chudoby. Martin Luther King *** Autorka je spolupracovníčka týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984