Lobistické záujmy v Tatrách

Poriadna hádka o Tatry sa strhla aj medzi samotnými ochranármi. Vyvolalo ju čudné vyhlásenie istej skupiny, ktoré sa zastalo tatranských lesníkov. Odporcov štátnych úradov vyhlásenie označuje za „nástroje“ lobistických skupín. Je pod ním podpísaný mestský poslanec za SDKÚ, bývalý šéf štátnych lesníkov v Tatrách či šéfka organizácie, ktorá už dlhodobo nefunguje.
Počet zobrazení: 1225
3-m.JPG

Poriadna hádka o Tatry sa strhla aj medzi samotnými ochranármi. Vyvolalo ju čudné vyhlásenie istej skupiny, ktoré sa zastalo tatranských lesníkov. Odporcov štátnych úradov vyhlásenie označuje za „nástroje“ lobistických skupín. Je pod ním podpísaný mestský poslanec za SDKÚ, bývalý šéf štátnych lesníkov v Tatrách či šéfka organizácie, ktorá už dlhodobo nefunguje. Prvým zo signatárov je Mikuláš Michelčík, predseda Občianskeho združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier. Bol riaditeľom Štátnych lesov TANAPu a je pravdepodobné, že tam stále pracuje. Ďalšou zo signatárov je Viera Štupáková. Šéfuje Prešovskej bicyklovej skupine Kostitras, ktorá sa kedysi zviditeľnila aktivitami za rozvoj bicyklovej dopravy. Podľa Prešovčanov však v poslednom čase už o nich takmer nepočuť. Na internetovej stránke Changenet.sk, ktorá denne informuje o činnosti mimovládnych organizácií, je posledná správa o činnosti tejto skupiny z júla 2000. Asi najznámejším zo signatárov je predseda Mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík, ktorý v Tatrách presadzuje vlastné kontroverzné projekty. Okrem toho je v Košiciach poslancom za SDKÚ. Lobistické skupiny Vyhlásenie, ktoré nájdete na internetovej adrese http://www.changenet.sk/ ?section=spr&x=110515, odsudzuje ochranárov za kritiku vlády a štátnych lesníkov pre ich prístup k „obnove“ kalamitou zničených Tatier. Nielen mimovládni ochranári, ale dokonca aj orgány „štátnej správy životného prostredia“ vraj nesú zodpovednosť za to, že hrozia „ďalšie nebezpečné stavy v Tatrách.“ Súčasné „ochranárske legislatívne normy“ sú podľa signatárov vyhlásenia „konzervatívne“ a „spochybňovanie pripravovaných projektov pre obnovu tatranskej prírody“ považujú za „ťahy na to, aby sa nedarilo obnovovať“. Za spochybňovaním odbornosti niektorých ľudí, ba dokonca aj za poukazovaním na porušovanie zákonov vidia „nenaplnené osobné ambície“ ochranárov. V druhej časti text vyzýva verejnosť, aby „sa nedala oklamať politikárčením hŕstky ochranárskych zoskupení, že najlepšie pre zdevastované Tatry je ponechať ich na samovývoj.“ Politikov žiada o schválenie takých zákonov, ktoré „umožnia odštartovať integrovanú ochranu nášho prírodného dedičstva aj s integrovaným správcovstvom TANAPu“. Od občianskych aktivistov žiada, aby sa nesústreďovali na konflikty, ale aby dokázali „kultivovane viesť dialóg v prospech dobra“. Samotní signatári si však kultivovaný dialóg predstavujú zvláštne, lebo vzápätí bez akýchkoľvek dôkazov a faktov píšu: „Dnes je obnova zdevastovaných tatranských lesov predmetom lobistických skupín a zdá sa, že istým nástrojom týchto skupín sú aj ochranárske organizácie.“ Rozdeliť Tatry Ochranárov sa nepodložené obvinenia dotkli. Záujem tých, čo chcú aj z najviac chránených oblastí ťažiť najkvalitnejšie drevo je jasný. Ide o obchod s veľkými ziskami. Ale aký lobing je za úsilím zabrániť im v tom s ruksakom na pleciach? Obvinenia signatárov sú zjavne vymyslené a neponúkli pre ne jediný argument. Rastislav Jakuš zo Slovenskej akadémie vied upozorňuje, že odborníci pracujúci na projekte ochrany lesa a projekte revitalizácie Tatier sa usilovali o zhodu a konsenzus. „Ťažba v Tichej a Kôprovej doline však ide inou cestou. Podľa môjho názoru podávajú iniciátori tejto výzvy zavádzajúce informácie.“ Podľa Nora Brázdu medzi ne patrí najmä tvrdenie, že ochranári sú proti ťažbe dreva v celých Tatrách. „Toto je ťažká demagógia. Bavíme sa o ťažbe na najcennejších územiach Tatier. To cenné územie (kam vtrhli tatranskí lesníci) tvorí cca 8 % územia.“ Taktiež si nemyslí, že uzavretie malej časti Tatier pre rozvoj cestovného ruchu môže poškodiť ľudí, ktorí z neho žijú. „Belianske Tatry sú zatvorené a veľa ľudí neprotestuje. Problémom Tatier je príliš ľahký prístup, napr. asfaltka takmer až na hrebeň Tatier – na Sliezsky dom – je úplne chorá vec.“ Náčelník Lesoochranárskeho združenia VLK Juraj Lukáč vysvetľuje: „my chceme rozdelenie územia na dve časti – veľkú pre ľudí a menšiu pre zvieratá a pre ľudí. Teraz pušky a buldozéry majú vstup všade.“ Ohradzuje sa voči obvineniu, že chcú dostať ľudí z Tatier. „Človek do prírody patrí a mal by chodiť všade, nie len tam, kde si to prajú vyvolení – ako je to v súčasnej dobe. Človek všade, buldozéry a pušky do rezervácií nie.“ A upozorňuje, že ochranári nespôsobili požiar, lebo v lesoch nezakladajú ohne. Lenže lesníci to v rámci likvidácie kalamity robia. Úmyselne založené požiare Michal Kravčík tvrdí, že to, čo robia lesníci, „nie je ťažba dreva, ale odstraňovanie vyvrátených stromov z lesných ciest, aby protipožiarna technika mohla vstúpiť,“ lebo požiar „môže vzniknúť i pričinením prírody.“ Príkladom je podľa neho požiar, ktorý po zásahu bleskom v polovici júna zničil v Španielsku 1000 hektárov píniového lesa. „Porovnávať extrémne suchú a horúcu oblasť v parku Sierra de las Quilamas v provincii Salamanca (s píniovými lesmi, uvoľňujúcimi horľavé éterické oleje) s vlhkými lesmi tatranských dolín už nie je ani len smiešne,“ oponuje Štefan Szabó zo združenia SOSNA. Ešte razantnejšie sa k zavádzajúcemu príkladu M. Kravčíka stavia J. Lukáč: „Každý, kto sleduje túto problematiku, vie, že v Španielsku prebieha niekoľko súdnych procesov proti spoločnostiach obchodujúcim s nehnuteľnosťami, ktoré preukázateľne vytvárajú nimi založenými požiarmi potenciálne plochy, ktoré boli vynímané z lesného fondu a premieňané na stavebné pozemky pre hotely. Vždy sa tvrdilo, že požiar založil blesk. Novinár, ktorý na tento podvod prišiel, už nežije. Žeby príklad pre slovenských realitných agentov?“ Podľa Kravčíka nám však čoraz viac hrozia lesné požiare z bleskov bez dažďa. „Príčinou tohto stavu je systémové vysúšanie krajiny a aj tatranská tragédia je výsledok stavu vody v krajine. Ak chce VLK riešiť problém rozvoja evolučných lesov, potom musí najprv zastaviť krvácanie doráňanej prírody.“ Jeho upozornenie na požiar v Slovenskom raji je však opäť podľa J. Lukáča zavádzajúce: „Horela neprirodzená smreková monokultúra uprostred bukových lesov podpálená spaľovanými zvyškami po ťažbe.“ Miliónový biznis Podľa Jany Strnadovej ide M. Kravčíkovi o biznis. Ten chce totiž v Tátrach budovať prehrádzky, ktoré by zadržiavali odtekajúcu vodu, hoci práve na to je najlepší les a dokonca aj mŕtve drevo. „Keď však nebude mŕtve drevo v lesoch, môžeme budovať prehrádzky. Zaujímavý biznis. Jeden za 10 miliónov sa už v Tatrách rozbehol.“ „Ambíciou projektu je zadržať čo najviac vody, aby sa plochy po vetrovej kalamite nevysušili, a aby v novorastúcom lese udržateľne prebiehali biologické rozkladné procesy,“ bráni sa M. Kravčík. Milióny na projekt, ktorý presadzuje, sú však ďalším spochybnením skutočných zámerov signatárov vyhlásenia. A aj vo svetle tejto skutočnosti je neodôvodnené obviňovanie ochranárov z lobingu v prospech kohosi bezcharakterným podrazom. Diskusia o najlepšom spôsobe (či spôsoboch) obnovy Tatier je legitímna a nikto nemá právo považovať svoje návrhy za automaticky správne. Lenže vládna moc na ňu nevytvára priestor. Veľkú skupinu ľudí, ktorá presadzuje, aby malá časť Tatier ostala nedotknutá, vláda ignoruje. Každý súhlasí, že konať treba rýchlo, ale kedy začne vláda brať do úvahy iné názory. Keď Tatry už budú „obnovené“? Š. Szabó otvorene poukazuje na prepojenie M. Kravčíka a SDKÚ. „Pretože sa blížia voľby, je vhodné, aby ľudia vedeli niečo o tých, ktorí budú vytlačení na volebných papieroch.“ „Aj komunisti sa starali o jedincov, ktorí im zavadzali na ceste k spaseniu národa a posielali ich do ťurmy. Starali sa aj o celý národ a napokon na ňom spáchali červený teror,“ oponuje M. Kravčík. „Nemám žiadne ambície starať sa o celý národ. Ale dosť mi záleží na tom, akí ľudia sú na kľúčových miestach v politike. Pretože tí ovplyvňujú aj môj život, stav prírody,“ vysvetľuje Š. Szabó, ktorý má podľa Kravčíka „blízučko k červenému teroru“. Aj takto argumentuje stranícky kolega Mikuláša Dzurindu, ktorý požaduje „kultivovaný dialóg v prospech dobra.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984