Reklama
Reklama
www.svetla.sk

Vládna správa: Chudoba narastá

Na Slovensku bola priemerná mzda v prvom štvrťroku tohto roku 16 022 korún, nezamestnanosť dosiahla 17,5 respektíve podľa evidencie úradov práce len 13,1 % a momentálne 7,2 % občanov žije v hmotnej núdzi.
Počet zobrazení: 545

Na Slovensku bola priemerná mzda v prvom štvrťroku tohto roku 16 022 korún, nezamestnanosť dosiahla 17,5 respektíve podľa evidencie úradov práce len 13,1 % a momentálne 7,2 % občanov žije v hmotnej núdzi. Kým pre veľkú časť Slovenska by tieto údaje boli potešujúce, pre západ, najmä bratislavský región, by boli pohromou. Rozdiely medzi jednotlivými krajmi sú totiž ohromujúce. V prípade priemernej mzdy je to až 10-tisíc korún. Tieto a ďalšie údaje použité v tomto článku obsahuje vládny dokument, ktorý ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie. Už jeho názov vyráža dych: Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia. Rast počtu nezamestnaných Tento dokument je dôkazom neúspešnosti viacerých doterajších opatrení Dzurindovej vlády v sociálno-ekonomickej oblasti. Neúspešné sú pre obyčajných ľudí. Aj vláda musí priznať, že mnohí z nich nie vlastnou vinou chudobnejú, a že sa prehlbujú regionálne rozdiely. Východ Slovenska je na tom čoraz horšie, čoraz menej sa tam v porovnaní s rastom cien a poplatkov i v porovnaní so západom Slovenska zarába. A súčasná pravicová vláda tieto problémy nielenže nedokáže riešiť, ale niektoré z nich evidentne prehlbuje. Je to dokonca také evidentné, že to musí priznať aj vo vlastnom dokumente. Životná úroveň obyvateľov sa odvíja od ich ekonomickej aktivity. Najvyššia miera zamestnanosti, meraná ako podiel zamestnaných na obyvateľstve vo veku 15 rokov a viac, je v bratislavskom kraji 67,8 % a najnižšia v košickom kraji 49,1 %. Na východe Slovenska teda nepracuje ani každý druhý človek. Košický kraj je zároveň krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti 25,8 %. Oproti tomu bratislavský kraj dosiahol mieru nezamestnanosti len 5,5 %. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku v 1. štvrťroku 2005 vzrástol počet pracujúcich takmer vo všetkých krajoch. Výnimkou je opäť východ, košický a taktiež aj prešovský kraj, kde dokonca vzrástol počet nezamestnaných. Nezamestnanosť podporuje chudobu Veľké rozdiely medzi regiónmi zaznamenala aj druhá metóda – vykazovanie založené na administratívnych údajoch z úradov práce. Najnižšiu mieru nezamestnanosti dosiahol bratislavský kraj, 3,2 %, najvyššiu banskobystrický kraj, 19,8 %. Disproporcia v priemernej miere evidovanej nezamestnanosti medzi týmito dvoma krajmi je 16,6 percentuálnych bodov. Výrazné rozdiely sú aj v rámci jednotlivých krajov. Kým napríklad krajské mesto Banská Bystrica a jeho najbližšie okolie vykazuje disponibilnú mieru nezamestnanosti 8,2 %, iný okres toho istého kraja, Rimavská Sobota, má 29,9 % nezamestnaných schopných okamžite pracovať. Takéto výrazné rozdiely sú aj v obidvoch východoslovenských krajoch. V košickom v rozpätí 10,6 – 26,3 % a v prešovskom 12,3 – 27,3 %. Najvyšší podiel poberateľov dávok v hmotnej núdzi a s nimi spoločne posudzovaných osôb je v krajoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Kým celoslovenský priemer sa pohybuje na úrovni 7,2 %, v košickom kraji je to takmer dvojnásobok, 12,8 %, v banskobystrickom kraji 11,1 % a v prešovskom kraji 10,2 %. Najnižší podiel vykazuje kraj bratislavský, 1,2 %. Údaje sú z mája 2005. Kaníkova sociálna reforma síce úradnícky v roku 2004 výrazne znížila počet poberateľov dávok, no v priebehu uplynulých mesiacov sa ich počet v porovnaní s májom minulého roku vo všetkých krajoch zasa zvýšil. Najvýraznejšie opäť v košickom, prešovskom a banskobystrickom kraji. Veľké rozdiely aj v platoch Ak si niekto dlhodobo nedokáže nájsť prácu, pretože žiadna ponuka nie je, využije každú možnosť. Nerozhoduje pritom to, či zodpovedá jeho kvalifikácii, schopnostiam alebo zručnostiam. Aj 1500 korún za aktiváciu pomôže rozpočtu rodiny v hmotnej núdzi. V máji si tak vylepšovalo svoj rodinný rozpočet takmer 114-tisíc osôb. Ide najmä o skupinu uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú menšie obecné služby alebo dobrovoľnícke práce. Podiel využívania tohto príspevku rastie s počtom uchádzačov o zamestnanie ako aj s počtom nezamestnaných v kraji. Kým v banskobystrickom kraji tento podiel dosahuje až 35,1 % alebo v prešovskom kraji 29,1 %, tak v bratislavskom kraji s nízkou mierou nezamestnanosti sa na aktivačných činnostiach zúčastňuje iba 7,3 % uchádzačov o zamestnanie. Aj ukazovateľ priemernej mzdy môže v celoslovenskom meradle pôsobiť pre našich politikov povzbudivo. No až pri jeho hlbšom skúmaní možno skutočne zistiť, kto má koľko v peňaženke. Priemernú mzdu 16 022 korún zarábajú menej ako dve tretiny zamestnancov na Slovensku. Z pohľadu krajov jej hodnotu vysoko prekračuje len bratislavský. Ani jeden z ostatných krajov nedosahuje jej úroveň, čím sa bratislavský región výrazne odlišuje od „zvyšku Slovenska“. Podľa údajov ŠÚ SR v 1. štvrťroku 2005 dosiahla priemerná mesačná mzda v bratislavskom kraji 138 % celonárodného priemeru, zatiaľ čo v prešovskom kraji bola priemerná mesačná mzda na úrovni 75 % priemeru. Po prepočte na koruny je to rozdiel 10-tisíc korún (22 110 – 12 017), v bratislavskom kraji je tak priemerná mzda takmer dvojnásobná. A rozdiely sa naďalej prehlbujú. Kým nominálna mzda v prvom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku narástla v bratislavskom kraji o 13,2 %, v prešovskom len o 5 %. Najlepšie je vysokoškolákom v Bratislave K najvyššej úrovni miezd v bratislavskom kraji prispieva aj to, že sústreďuje centrály celonárodných firiem, ktoré práve v Bratislave zamestnávajú vysoký podiel riadiacich pracovníkov s vyššími platmi, ako i vysoký podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Podľa údajov o cene práce zbieraných firmou Trexima, najmenšia mzdová diferenciácia v prvom štvrťroku 2005 v absolútnom vyjadrení bola v kategórii pracujúcich so základných vzdelaním, stredným vzdelaním bez maturity a v kategórii vyučených. Ich mzda sa príliš neodlišuje, či sú zamestnaní na západe alebo na východe. Najväčšie rozdiely sú naopak v kategórii pracujúcich s vedeckou kvalifikáciou, pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním a bakalárskym vzdelaním. Príjmy týchto ľudí vo veľkej miere závisia od toho, či pracujú na západe, alebo na východe Slovenska. Bude zaujímavé sledovať, aké opatrenia chce vláda prijať na zlepšenie tejto situácie, ako to sľubuje v druhej časti siahodlhého názvu tohto dokumentu. Ten prezrádza, že Dzurindov kabinet si uvedomuje, že sa blížia voľby. Napokon, aj pred štartom Modrého autobusu premiér hovoril o „korekciách doterajších reforiem“. Tie však v skutočnosti zlepšenie veľkých rozdielov medzi príjmami chudobných a bohatých, alebo medzi jednotlivými regiónmi priniesť nemôžu. Príčinou týchto problémov sú totiž práve „reformy“ pravicovej vlády. Na riešenie problémov nestačia „korekcie reforiem“. Treba nám „korekciu“ vlády. Autorka je ekonómka, venuje sa analýzam.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama