Neumlčali nás ani zastrašovaním, ani dva a pol miliónmi korún

Koncom júna vyhrali piati zamestnanci Mondi SCP Ružomberok súd o neprávoplatnosť výpovedí. O prácu prišli preto, lebo bojovali za vyššie mzdy pre pracujúcich. Silná firma obyčajných robotníkov zastrašovala a chcela ich umlčať aj pol miliónom korún pre každého. Ide o takú významnú kauzu, že o nej rakúska televízia odvysielala osobitný dokument. Slovenská o nej neinformovala vôbec.
Počet zobrazení: 987
4-m.JPG

Jozef Daniš, odborársky aktivista, ktorý vyhral súd s veľkou firmou Koncom júna vyhrali piati zamestnanci Mondi SCP Ružomberok súd o neprávoplatnosť výpovedí. O prácu prišli preto, lebo bojovali za vyššie mzdy pre pracujúcich. Silná firma obyčajných robotníkov zastrašovala a chcela ich umlčať aj pol miliónom korún pre každého. Ide o takú významnú kauzu, že o nej rakúska televízia odvysielala osobitný dokument. Slovenská o nej neinformovala vôbec. Čím sa váš spor s vedením podniku začal? - Závodná odborová organizácia Drevo – Lesy - Voda presadzovala minulý rok zvýšenie miezd o infláciu plus jedno percento. Išlo o tarifné mzdy, a keď si predstavíte, že špičkový pracovník v robotníckych profesiách mal okolo 12-13-tisíc korún, mnohí však aj pod desaťtisíc, tak sa nám to zvýšenie zdalo neprimerane nízke. Vychádzali sme nielen z reálnych potrieb ľudí, ale aj z porovnaní so mzdami v iných podnikoch firmy Mondi, a zistili sme, že sme katastrofálne podhodnotení. Ja rešpektujem realitu, a preto chápem, že sme hlboko pod mzdami v Rakúsku, ale prečo napríklad aj pod mzdami v Maďarsku? Oni však naše opakované požiadavky neakceptovali. Vedenie podniku? - Nie. Vedenie odborovej organizácie. My sme predsa odborári, ja som bol predsedom dielenského výboru, takže ja som nemal prečo komunikovať s vedením podniku, nebola to moja zodpovednosť, ani kompetencia. Vy ste sa vlastne o mzdových požiadavkách vôbec nesporili s vedením podniku? - Nie, to bol spor medzi odborármi a závodným výborom. Keďže ten nereagoval, išli sme priamo za ľuďmi spýtať sa, čo teda požadujú. Ľudia súhlasili s nami. Spýtal som sa ich, či budú stáť za mnou, keď za nich budem bojovať. Povedali áno. Nešlo vám najmä o vašu mzdu? - Ja som patril medzi špičkových pracovníkov. Podal som niekoľko zlepšovacích návrhov, ktoré naša firma realizovala. Mal som spomedzi robotníkov vysoký plat a keďže manželka je vysokoškolsky vzdelaná, mali sme na naše pomery veľmi slušný príjem, a to sa dá povedať o všetkých členoch petičného výboru. Ale moji robotníci mi hovorili: Jozef, si predseda dielenského výboru. Pozri, zarábam 9-tisíc korún, z toho mám žiť? Mám dve deti, jedna chodí na vysokú školu, to sa predsa nedá. A keďže závodný výbor odborov nereagoval, kto vlastne začal konať? - Zvolal som šéfov dielenských výborov a zistil som, že podobný názor majú aj na ďalších úsekoch. Bol to jednoznačne názor drvivej väčšiny pracujúcich v Mondi SCP. Ako je možné, že závodný výbor odborov neakceptoval ani vlastných členov, ani funkcionárov? - Oni neakceptovali ani výsledky petičnej akcie za splnenie našich mzdových požiadaviek, hoci ju podpísali stovky zamestnancov. Jednoducho to odmietli presadzovať. A dnes už viem prečo. Prečo? - Lebo predseda odborov má plat vo výške dvojnásobku priemerného platu vo firme – 46-tisíc korún. On je výlučne šéfom odborov? - Áno, on nerobí nič iné, len predsedu závodného výboru. Takto veľkoryso ho platia odbory? - Nie. Takto veľkoryso si ho platí firma. Zamestnávateľ si ho kráľovským platom zaviazal, aby bol ticho. Keď ste teda neuspeli u vlastných, rozhodli ste sa pre petičnú akciu. - V petícii bolo niekoľko v podstate mzdových požiadaviek: zvýšenie hodinovej mzdy o 50 korún, zákaz ďalšieho prepúšťania, vyplatiť mimoriadnu odmenu 15-tisíc korún. A tiež sme upozornili, že v prípade nesplnenia požiadaviek si vytvoríme novú odborovú organizáciu, ktorá by vyhlásila aj štrajk. Za dva dni ju podpísalo 700 ľudí! A potom tam bolo dokopy 1 400 podpisov, a keď sme nečitateľné vytriedili, zostalo ich vyše 1 200. Tú petíciu ste potom odovzdali vedeniu podniku? - Nie, to bola petícia pre vedenie odborovej organizácie. Ale zrazu nás predvolali na top manažment. Najprv som si myslel, že s nami teda idú rokovať priamo oni. Lenže naopak, nám povedali, že sme hrubo porušili pracovnú disciplínu, a preto dostávame okamžité výpovede. Hneď mi bolo jasné, že to nebudú vedieť obhájiť. Opakovane som ich prosil, aby výpovede stiahli, aby sme sa vyhli škandálu. Navrhoval som pokojnejšie riešenie, lenže tu už išlo o demonštráciu silu, nie o smiešnych 50 korún, ktoré si firma bez problémov mohla dovoliť. Mali členovia petičného výboru dovtedy nejaké problémy s vedením podniku, s dodržiavaním pracovnej disciplíny? - Nikdy. Práve naopak. Boli sme pravidelne na pracoviskách vyhodnocovaní ako najlepší pracovníci. Mali sme podporu ľudí, ja sám som často robotníkov nabádal, aby sa pokúšali zlepšovať prácu, zvyšovať si kvalifikáciu a vzdelanie. A keď boli voľby, stal som sa predsedom dielenského výboru s 97 %-nou podporou. Čo ste urobili, keď ste dostali výpovede? - Odišli sme z fabriky ako zločinci. Dostali sme 10 minút na to, aby sme si odniesli osobné veci. Keď som po ne išiel, bol som obkľúčený skupinou strážnikov, báli sa, aby sme nestihli zburcovať ľudí. A ako na to reagovali zamestnanci? - Podávali mi ruky, a keď som definitívne odchádzal, začali mi tlieskať. Nebáli sa takto verejne prejaviť sympatie? - Vtedy nie, hoci toto bol akt pomsty, ale najmä zastrašenia ostatných, aby sa nás nepokúsili nasledovať. Lenže ľudia videli, že sa stala nespravodlivosť. Ja sám som ich povzbudzoval: nebojte sa, pravda vyjde najavo. A ubezpečil som ich, že ďalej budem za nich bojovať. Ale ako, keď ste boli prepustení? - Zorganizovali sme druhý protestný míting neďaleko fabriky. Prišli sem v zime asi štyri stovky zamestnancov Mondi SCP. No vtedy už mnohí pocítili strach. Na jednej strane v okolitých panelákoch boli ľudia na oknách a na balkónoch a fandili nám, na druhej nás tajne fotili špicľovia, aby presne vedeli, kto na míting prišiel. A to bolo pre mnohých ťažké. Robotníci na čosi také neboli pripravení. Po tomto mítingu ste založili nové odbory? - Áno. Bolo to rozhodnutie jeho účastníkov. Nás, prepustených členov petičného výboru, poverili ich založením. Všetko sme urobili podľa zákona, ministerstvo vnútra nám zaregistrovalo stanovy a 8. novembra sme mali ustanovujúcu schôdzu. Bolo na nej bezmála sto ľudí z fabriky, a to už dosť vládol strach, takže hoci nás podporovali, ukazovať sa veľmi nechceli. Ako na vznik novej odborovej organizácie reagovalo vedenie podniku? - Presne v súlade so zákonom sme ich informovali o vzniku odborovej organizácie Papier, dokonca sme im predložili aj zápisnicu z ustanovujúcej schôdze, čo sme nemuseli. Všetci, okrem jedného, ktorí boli v tej zápisnici uvedení, boli prepustení! Všetci! Vraj z organizačných dôvodov, pričom išlo o špičkových pracovníkov, aj v mzdovom ohodnotení. Dokonca jeden bol predtým na študijnom pobyte v zahraničí, a keď sa vrátil, dali mu výpoveď. A ako zareagoval závodný výbor OZ Drevo – Lesy – Voda? - Nijak. Členovia závodného výboru údajne ďalšie prepustenia komentovali, tak im treba, keď zakladali nové odbory. Nemali sa v tom angažovať. Tí odborári sa správali ako kapitalisti, vôbec sa prepustených robotníkov nezastali. A nijak nereagovali na túto situáciu ani vyšší predstavitelia odborov? Veď v tom čase to už bol dosť medializovaný problém. - Nie, nijak. Napísal som šéfovi OZ Drevo – Lesy – Voda, bez odpovede. Potom som napísal prezidentovi Konfederácie odborových zväzov Ivanovi Saktorovi, bez odpovede. Dokonca sa od nás dištancovali, napriek tomu, že vedeli, že našu petíciu podpísalo vyše 1 200 ľudí. Odborárov! Ale ako ste potom získali kontakty na zahraničné odborové organizácie? - Vďaka ľavicovým aktivistom Leovi Singerovi, Ivanovi Lesayovi, Michalovi Polákovi zo Združenia sociálnej sebaobrany. Zúčastnil som sa na Európskom sociálnom fóre vo Veľkej Británii, a to pre mňa znamenalo veľké povzbudenie i nové, užitočné kontakty. Veľa som sa tam naučil, ale aj im sa páčilo, čo som hovoril o sociálnom programe našich nových odborov. Najskôr som mal hovoriť na dvoch fórach, potom ma pozvali na ďalších šesť. Naďalej s nimi komunikujeme, radíme si, teraz nám gratulovali k úspechu na súde. Prečo ste sa zaradili do Nezávislých kresťanských odborov Slovenska? - Jednak preto, lebo nám veľmi pomáhajú kresťanskí odborári z Belgicka, ale na druhej strane aj preto, lebo u nás sú len dve odborové centrály: KOZ a NKOS. No a v KOZ je OZ Drevo – Lesy – Voda, a navyše nás tam nechcú, svoj postoj nám už dali najavo. My máme iné predstavy o odborárskej práci, chceme ju zbaviť zbytočnej byrokracie. A ako ste začali spolupracovať s Nadáciou Charty 77? - Zaujímal sa o nás jeden jediný poslanec mestského zastupiteľstva. Zasa paradoxne, pravicový. Všetko som mu povedal, vysvetlil som, akú právnickú pomoc potrebujeme, a on mi odporučil Nadáciu Charty 77. Čosi som si o nej pozrel aj na internete a rozhodol som sa. Šiel som tam dosť neistý, ale Zuzana Szatmáry bola prvá, kto mi povedal, pravda zvíťazí. Potom ste teda išli na súd? - Nie. Náš právny zástupca najskôr napísal návrh na zmier. Povedal, že v živote nevidel takú arogantnú a drzú odpoveď od zamestnávateľa. Každý totiž hľadá nejakú možnosť, ako sa vyhnúť súdu, Mondi SCP nie. Ponuku na zmier neprijali. A potom ste už išli na súd? - V zákonnej lehote sme podali žalobu na neuznanie výpovedí. Na prvé pojednávanie zástupcovia Mondi SCP ani neprišli. Namiesto toho na nás podali žalobu za poškodenie dobrého mena a chceli ako odškodné 20 miliónov. Bol to prejav ich zúfalstva a zároveň pokus o zastrašenie. Ako dlho váš súdny spor trval? - Nuž, vzhľadom na bežnú prax na Slovensku nie dlho. Do dvoch mesiacov od prepustenia sme podali žalobu a do mesiaca bol vytýčený termín prvého pojednávania. To bolo dosť rýchlo. - Áno, bolo to kedysi v januári. Takže súd rozhodol v priebehu necelého pol roka. - Naozaj verím, že to rýchlejšie nešlo. Myslím si, že sudca bol aj pod tlakom, lebo pán Filo je v Ružomberku vplyvný muž a Mondi SCP vplyvná firma. Ale k celému prípadu pristupoval veľmi profesionálne a absolútne nezaujato. Nebáli ste sa súdu v Ružomberku? - Veľmi sme o tom rozmýšľali, lebo pán Filo aj v médiách hovoril, že vďaka nemu sa zachránil okresný súd v Ružomberku. Ale pán sudca bol nekompromisný. A čo váš odporca? Počas súdneho sporu vám predsa ponúkol návrh na zmier. - Stalo sa to na začiatku tretieho pojednávania, ktoré bolo posledné. Ich právny zástupca vstal a ponúkol nám písomné dohody o mimosúdnom vyrovnaní. Čo v nich bolo? - Ja som tú svoju prečítal len zbežne. Zo slušnosti som ju pozrel a spýtal sa: a kde je ospravedlnenie sa? Ponúkli nám 24 priemerných mesačných platov, čo bolo pol milióna, a stiahnutie žaloby za poškodenie zlého mena. My sme museli stiahnuť žaloby a prisľúbiť, že sa nebudeme angažovať v nových odboroch. A ponúkli vám, že vás zoberú naspäť do práce? - To nie. Ten pol milión bolo akože odstupné. Ale ja som uvažoval, keď súd vyhráme, dostaneme vyše 200-tisíc za ušlú mzdu. Keď ma potom prepustia podľa zákona, dostanem trojmesačné odstupné a za každý odpracovaný rok 6-tisíc korún. A to bola skoro taká istá suma. Dostali sme len 10 minút na rozhodnutie a tá dohoda bola tak zložito napísaná, že ani nášmu právnemu zástupcovi 10 minút nestačilo. Tak som tú zmluvu odstrčil nabok. A ostatní? - Radili sa s rodinami. Majú deti na vysokých školách, predseda nových odborov má štyri deti, dve sú na vysokých školách, ďalší z členov petičného výboru má pár rokov do dôchodku a deti na vysokých školách. Ja som im však povedal, že na tento súd čakajú robotníci vo fabrike a keby sme tú dohodu prijali, potvrdíme, že nám išlo len o peniaze. A tak som tú dohodu neprijal, čo znamenalo, že ostatní už nemali na výber, lebo žaloba bola spoločná, takže aj dohodu o mimosúdnom vyrovnaní sme museli prijať všetci. Ale môj postoj ostatných nenahneval, naopak, uznali moje argumenty a pridali sa ku mne. Potom sme sa už iba skôr preto, aby sme trochu potrápili právneho zástupcu Mondi SCP, spýtali, prečo len 24 mesiacov, prečo nie 240, ako k takej sume prišli. A ako reagoval právny zástupca Mondi SCP? - Vstal ešte raz a spýtal sa nás, či nesúhlasíme so sumou alebo s dohodou. Ja som vstal a povedal, že nesúhlasím ani s jedným, ani s druhým. Nech súd rozhodne, či je spravodlivosť na našej strane alebo na vašej. Veď bolo v podstate krátko pred vynesením rozsudku. Žiadnou sumou predsa nemožno napraviť, že tu bol porušený zákon. A o chvíľu to aj sudca potvrdil a pre nás to bolo úžasné víťazstvo. Tešili sme sa, objímali, zavládla neuveriteľná radosť a bola to aj úľava. Hovoríte, že vám predovšetkým išlo o robotníkov v papierňach. Mali ste nejaké reakcie aj od nich? - Samozrejme. Tešili sa s nami, gratulovali nám. Od jedného kolegu som dostal esemesku s textom: Cítim sa, ako keď po osemdesiatom deviatom od nás konečne odišli Rusi. Pre všetkých je to veľké víťazstvo. Tých esemesiek bolo naozaj veľa, aj telefonátov. Čo toto rozhodnutie znamená pre vaše ďalšie úsilie? - Významný impulz, lebo obyčajní ľudia v Ružomberku opäť vidia, že je možné bojovať za práva aj s veľkými kapitalistami a mocnými ľuďmi. Je to tiež dôkaz, že sme sa rozhodli správne, keď sme založili novú odborovú organizáciu. Odborári dnes vidia, že sa nezľakneme, že vieme seriózne pracovať, že zvládneme aj organizačnú, aj ekonomickú, aj právnickú robotu a máme už veľa potrebných kontaktov. A najmä nám veria, že nám nejde o vlastný úžitok, ale o zamestnancov, a to je najdôležitejší rozdiel oproti „starým“ odborom. Cítite to aj na raste členskej základne? - Samozrejme. Okamžite sme začali prijímať nové prihlášky do našej odborovej organizácie Papier. Zo starých odborov ľudia odchádzajú. A hlásia sa k nám nielen zamestnanci Mondi SCP. Už za nami boli skupinky zamestnancov aj z iných podnikov a požiadali o členstvo, dokonca aj niekoľko žien pracujúcich na úradoch vo verejnej správe. Ľudia ma zastavujú na ulici a gratulujú, dokonca aj ľudia na vedúcich postoch v naše fabrike, ktorých hnevá tá bohorovnosť a arogancia topmanažmentu a majiteľov. Čo chce svojim členom vaša odborová organizácia ponúknuť? - Ľudia sa na to pýtajú, ale nejde všetko zo dňa na deň. Tak, ako sme postupne získavali medzinárodné kontakty a skúsenosti, tak musíme postupne budovať aj našu prácu doma. Samozrejme, ani nové odbory nemôžu každému zaručiť, že nikdy o prácu nepríde a prepúšťať sa už vôbec nebude. To sa aj vzhľadom na ekonomiku zaručiť nedá. Ale odbory sa musia o prepustených vedieť postarať. Chceme urobiť rekvalifikačné kurzy v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ale tak, aby sme zároveň pomáhali aj hľadať prácu a podľa toho prepusteného rekvalifikovali. Pripravujeme vzdelávacie programy, aby ľudia zvyšovali svoju kvalifikáciu, a tým si zvyšovali istotu, že o prácu neprídu alebo že si novú dokážu nájsť rýchlo. Chceme vytvoriť odborársku nadáciu, cez ktorú môžeme realizovať isté sociálne programy. Vráťme sa však k súdnemu rozhodnutiu. Už ste sa vrátili do zamestnania? - Nie. Hneď na druhý deň sme zašli do fabriky a v podateľni sme oficiálne písomne oznámili, že v zmysle rozsudku sa opäť hlásime do zamestnania, aby nám vedenie firmy oznámilo, kedy môžeme nastúpiť. Aká bola odpoveď? - Zatiaľ žiadna. Je už rozsudok súdu právoplatný? - Ešte nie, ale myslím si, že Mondi SCP sa neodvolá, lebo zdôvodnenie rozsudku je jasné a jednoznačné, a nemyslím si, že by odvolaním mohli súdne rozhodnutie zvrátiť. Takže vy ešte stále nepracujete? - Nie, ani jeden z nás piatich sa ešte nemohol vrátiť, hoci už to budú dva týždne. A navyše sme na akejsi čiernej listine. Kto vám to povedal a čo to znamená? - Znamená to, že nás ani do podniku nechcú pustiť. V ten deň, keď sme išli do podateľne, bol totiž vo fabrike deň otvorených dverí. Tak sme sa na ňom chceli zúčastniť a tak ako ktokoľvek iný sme chceli ísť do fabriky. Nepustili nás. Hoci v ten deň bola fabrika otvorená pre verejnosť? - Presne tak, my piati nie sme verejnosť, lebo sme na čiernej listine. Pýtal som sa tých vrátnikov, čo to znamená, o akú čiernu listinu ide, ale nedozvedel som. Jednoducho, keď sme chceli vstúpiť dovnútra, postavil sa pred nás kordón vrátnikov a povedali nám, že my do fabriky vstúpiť nemôžeme. A okolostojaci ľudia nás pozdravovali, gratulovali nám i zatlieskali. Čo však môžete v tejto chvíli ešte urobiť? - Podľa zákona sme písomne prejavili vôľu nastúpiť naspäť do práce. Ak nám to napriek rozsudku zamestnávateľ neumožní, budeme sa musieť opäť obrátiť na súd. A mali by ste sa vrátiť presne na tie isté miesta, z ktorých vás vyhodili? - Samozrejme, ale oni už na súde oznámili, že naše pracovné miesta boli zrušené, čo je nezmysel, lebo predsa neodstavia môj stroj len preto, lebo mňa prepustili. Na mojom mieste dnes musí robiť niekto iný. A istý vedúci pracovník vo fabrike mi oznámil, že to naozaj nie je pravda a naše pracovné miesta sa nezrušili. Musíte teda opäť čakať na súd? - Obrátili sme sa na inšpektorát práce, lebo ten je oprávnený v tejto veci zasiahnuť. Nekontaktovali vás „starí“ odborári po rozhodnutí súdu? - Nie. Pritom najväčším vinníkom v celom tomto prípade sú práve oni, závodný výbor OZ Drevo - Lesy – Voda. Veď toto bola odborárska záležitosť. Oni predsa mali reagovať na požiadavky radových členov odborového zväzu vo fabrike. Vraveli sme im, aby tú petíciu zobrali a začali podľa nej konať a petičný výbor prestane pracovať. Mali jasne, podpismi deklarované požiadavky vlastných členov i podporu pre rokovanie s vedením firmy. Žiadal som ich, aby to aspoň skúsili, lebo hneď tvrdili, že sa to nedá. Možno by naozaj neuspeli, ale ja som chcel svojim ľuďom ako dielenský predák povedať, závodný výbor za vás ide bojovať. Ale oni to vopred vzdali. Prečo ste však museli hneď zakladať nové odbory? - Lebo ľudia to chceli. Ale veď ten predseda, celý závodný výbor, to všetko boli ľudia volení zamestnancami, ktorí prejavovali nespokojnosť. Prečo ste jednoducho demokraticky nevymenili závodný výbor? - Petičná akcia sa začala v septembri a v júli predtým sme mali voľby. Nemohli sme ich odvolať dva mesiace po nich. A ja som videl, ako bola schôdza zmanipulovaná. Závodný výbor manipuloval už výber delegátov. My sme nad tým rozmýšľali a zhodli sme sa, že založenie novej organizácie je jednoduchšie. A ľudia boli so „starými“ odbormi nespokojní, veď takmer jeden a poltisíca podpisov je toho jasným dôkazom. Keby mi išlo len o funkciu, tak založíme novú organizáciu, s vedením podniku sa dohodneme, že nebudeme robiť problémy, a mohol som si užívať. Problémom nie sú nové odbory, ale to, že sú iné, bez zbytočnej byrokracie, a nekompromisne chcú obhajovať zamestnancov. Keď ľudia podpisovali petíciu, vedeli, čo podpisujú. Vaša odborová organizácia však podľa vedenia podniku neexistuje, resp. nechce ju uznať ako oficiálneho zástupcu zamestnancov. - Toto sa zatiaľ nezmenilo, hoci my sme postupovali podľa zákona, čo nám potvrdilo písomne aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Vedenie firmy má akceptovať vznik nových odborov a vytvoriť pre ne rovnaké podmienky, aké má OZ Drevo – Lesy - Voda. Máme sa stať súčasťou sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a podobne. Nie je to nič nové, takto to existuje aj inde, nie sme jediný podnik, v ktorom existuje viac odborových organizácií. Čo pre to môžete urobiť, keďže sa postoj vedenia Mondi SCP nemení? - Obrátili sme sa na súd, aby rozhodol, že postupujeme v zmysle zákona, a naopak, vedenie firmy ho porušuje. Takýmto spôsobom sa musíme biť o uznanie jedného zo základných občianskych a sociálnych práv garantovaného aj ústavou. V 21. storočí. Obrátili sme sa cez ministerstvo práce aj na Medzinárodnú organizáciu práce, lebo tento postoj je porušením nielen našich zákonov, ale aj medzinárodných právnych záväzkov Slovenskej republiky. Vedenie žiadnej firmy nemá dôvod akceptovať slabé odbory, ktoré nemajú reálny vplyv, a teda ani nie sú reálnym súperom či partnerom. A to nie je otázka súdneho rozhodnutia. Ako chcete dokázať svoju silu, opodstatnenie svojej existencie? - Cez víkend sme tajne rokovali... Prečo tajne? - My musíme rokovať tajne, aby vedenie Mondi SCP nevedelo, kto je členom výboru našej odborovej organizácie. Prečo? - Lebo pokiaľ nás oficiálne neuznali, pokiaľ naša pozícia nebude vo fabrike normálna, naši funkcionári nepožívajú ochranu pred prepustením, ktorú odborárskym funkcionárom poskytuje zákon. Keď zistia, kto tu je, prepustia ho presne tak, ako prepustili ľudí, ktorých mená našli na zápisnici z ustanovujúcej schôdze. Na druhej strane, keďže podľa zákona sme právoplatnou odborovou organizáciou v podniku, považujeme všetky výpovede za neplatné, lebo s nami neboli prerokované, a to je protizákonné. Správnosť tohto nášho postoja potvrdilo opäť aj ministerstvo práce. Aj v tejto súvislosti sme sa už obrátili na inšpektorát práce. A inšpektorát koná? - Nie, hovorili sme o tom s poslancom Júliusom Brockom ako šéfom výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Potvrdil, že inšpektorát konať musí, a on sa o to bude osobne zaujímať. Viac by malo byť jasné v prvej polovici júla. Čo teda bude odborová organizácia Papier robiť? - Zvažujeme ďalší protestný míting. Obrátili sme sa na premiéra, boli sme s predsedom parlamentu, budeme informovať novinárov, skúsime vyvinúť verejný tlak na vedenie našej firmy. Darí sa vám meniť atmosféru v samotnej fabrike? - Myslím si, že po súdnom rozhodnutí sa znížil tlak na zamestnancov, zastavilo sa zastrašovanie. Ale až čas ukáže, či vedenie pochopilo, že urobilo chybu. Na záver rozhovoru sa chcem vrátiť na úplný začiatok aféry. Splnili sa požiadavky petičnej akcie? - Niektoré áno, robotníci dostali odmeny, dostali na Vianoce prémie. Nedávno bol podpísaný dodatok ku kolektívnej zmluve, ale zdá sa, že platy sa robotníkom výrazne nezvýšili. Ale nová odborová organizácia to určite presadí. S hosťom Slova sa zhováral Braňo Ondruš

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984