Mafiánske reformy
Tzv. reforma zdravotníctva je v skutočnosti jeho likvidáciou. A to mimoriadne premyslenou. Podobne, ako pri tzv. reforme dôchodkového systému, či vysokého školstva je aj cieľom ministra Rudolfa Zajaca preniesť čo najviac nákladov na obyčajných ľudí a čo najviac ziskov rozdeliť niekoľkým súkromným skupinám. Najnovšie „reformné“ zákony počítajú s tým, že štát v maximálnej miere z rezortu ustúpi a všetko, čo je lukratívne prenechá na privátnych investorov. Na takých, ktorým celkom prirodzene pôjde v prvom rade o zisk. Privatizácia vysokohodnotných budov a pozemkov v Bratislave je len jedným z krokov, ktoré dnes možno najviac bijú do očí. Zajacova „reforma“ však umožnila predaj polikliniky v Medzilaborciach za sumu, ktorú slovenskí multimilionári dajú za jednu exotickú dovolenku. To je smutné svedectvo o rozpredaji nášho zdravotníctva a životnej úrovne našej „majetkovej“ smotánky. Dobre informavené jazyky navyše upozorňujú, že lekár, ktorý polikliniku kúpil, má tých 11 miliónov od miestnych ukrajinsko-slovenských mafiánov. Dokázal by taký majetok obhájiť podľa čertsvo prijatého zákona? Prípad v Medzilaborciach je nenápadný, ale o to plastickejšie odráža realitu slovenského zdravotníctva. R. Zajac síce presunul väčšinu nemocníc na samosprávy, ale napriek sľubom ich neoddĺžil. Taktiež im štát nedáva peniaze, aby zdravotnícke zariadenia kvalitne prevádzkovali a svojím prístupom navyše „upcháva“ finančné toky v rezorte a maximálne ich zahmlieva. Výsledkom je, že mnoho samospráv si nedokáže poradiť (a nesúvisí to len s nedostatkom peňazí), a ak nechce zdravotnícke zariadenia úplne zavrieť predáva ich súkromníkom a verí (!), že tí ich budú prevádzkovať v prospech pacientov. Žiadne záruky, že to tak naozaj bude, však nedávajú ani privatizačné zmluvy, ani zdravotnícke zákony. Nehovoriac o tom, že pôvod privatizačných peňazí nikoho nezaujíma. O tom, že v tejto „reforme“ ide najmä o obchod svedčí aj hlasovanie väčšiny poslancov za HZDS, ktorí Zajacove zákony bez odporu podporujú. Minister zdravotníctva si želal, aby jeho „reforma“ bola výkladnou skriňou „reformnej“ politiky Dzuridnovej vlády. Niet pochýb, že sa mu to podarilo. Skutočné zámery a ciele, praktiky a spôsoby, bezohľadnosť voči väčšine občanov a maximálna ústretovosť voči finančným a majetkovým skupinám sú naozaj spoločnými črtami všetkých vládnych „reforiem“.
